Spoločne s dvoma mandátmi strany Republika, ktorá úspešne ovládla národno-konzervatívny segment namiesto rozkladajúcej sa SNS, to predstavuje väčšinu zvolených europoslancov zo Slovenska. Tieto tri strany oslovujú podobné segmenty voličov. Eurovoľby teda vyhrali sociálne-konzervatívne strany, presadzujúce posilňovanie rozhodovania na úrovni národných štátov a neliberálne riešenia. Zároveň odmietajú súčasnú pozíciu EÚ v otázke ruskej agresie proti Ukrajine. Tohtoročné voľby do Európskeho parlamentu potvrdili, že Slovensko v uvedených témach stojí na opačnej strane než doterajší dominantný prúd v európskej politike.
Zmysel strany Hlas
Hoci od minuloročných parlamentných volieb neuplynul ešte ani rok, eurovoľby prezradili veľa aj o vnútropolitickom vývoji. Osud strany Hlas-SD, ktorá ešte pred dvoma rokmi verila vo volebné víťazstvo, aby napokon sotva pretlačila do europarlamentu jediného poslanca, potvrdzuje, že po zvolení svojho zakladateľa Petra Pellegriniho za prezidenta SR sa zmysel jej ďalšej existencie stáva otáznym. Otázkou je, či v najbližších parlamentných voľbách bude strana s takýmto názvom vôbec vystupovať ako samostatný subjekt.
Tohtoročné voľby do Európskeho parlamentu potvrdili, že Slovensko stojí na opačnej strane než doterajší dominantný prúd v európskej politike.
Podobne ako SNS, ktorá vo voľbách úplne prepadla, Hlas-SD dobieha osud všetkých doterajších koaličných partnerov Smeru-SD, ako napr. HZDS, Most-Híd či Sieť. Smer ich voličov buď doslova „povysával“, alebo odpudil, takže najneskôr po ďalších voľbách zanikli alebo skončili mimo parlamentu. Novinkou je, že zatiaľ azda ešte nikdy to nebolo také očividné už deväť mesiacov po voľbách. Podmienkou vládno-parlamentnej existencie Hlasu i SNS je zachovanie súčasnej koalície čo najdlhšie, alebo splynutie so Smerom. Na jeho budúcej kandidátke však ani zďaleka nebude dosť miesta pre všetkých politikov z týchto dvoch strán. Marginalizácia vlastných koaličných partnerov však nie je úplne dobrou správou ani pre Smer-SD, pretože nedokáže vytvoriť parlamentnú väčšinu bez prinajmenšom tichej podpory nacionalistickej krajnej pravice. Nie je to však nič nové. Tento trend je charakteristický už od roku 2018.
Progresívci bez jasných línií
Na strane opozície sa potvrdila dominancia Progresívneho Slovenska, ktoré postupne integruje rozličné segmenty odporcov politiky Roberta Fica. Strana dokázala úspešne deklasovať Slobodu a Solidaritu, bývalé OĽaNO, ale aj Demokratov a iné menšie pravicové subjekty. Zároveň sa však z neho stáva až príliš široko koncipovaný subjekt, združujúci niekdajších ľavicovejšie orientovaných politikov ako Ivan Štefunko či Irena Biháriová, environmentálnych aktivistov, ale aj Ľudovíta Ódora či najnovšie župana Trnavského kraja Jozefa Viskupiča. Tí s ľavicou či s ľavicovým liberalizmom nikdy nemali veľa spoločného. Postupne sa tak transformuje na novú verziu Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie, i keď bez dominantného vplyvu otca zakladateľa. Hoci to je zdroj sily progresívcov, takáto heterogénnosť sa veľmi rýchlo môže zmeniť na zdroj slabosti.
Porážka SaS a Matovičovho zoskupenia v eurovoľbách, zdá sa, aspoň na istý čas ukončila viac než desaťročie trvajúcu éru dominantného postavenia strán „politických podnikateľov“, ktoré predstavovali takmer osobný majetok svojich zakladateľov. Najčastejšie bývalých i súčasných podnikateľov a fungovali na podobných princípoch ako súkromné firmy. Hviezda takýchto subjektov vychádza, no i zapadá s vplyvom lídra a zároveň hlavného sponzora. Podobne však aj KDH zatiaľ výraznejšie neprerazilo. Zostalo subjektom, ktorému, aj napriek návratu časti voličov, sa zvyknú hádzať hlasy viac-menej zo zvyku. Bude sa musieť vymedzovať voči Smeru a ďalším koaličným subjektom, ktorí oslovujú sociálne orientovanú časť jeho voličov, ale aj voči progresívcom, a sformulovať tak svoju verziu samostatnej kresťanskodemokratickej opozičnej politiky. Podobne, ako dokázala v rokoch 1994 – 1998 s konceptom samostatnej ľavicovej opozičnej politiky vcelku úspešne vystúpiť už zaniknutá Strana demokratickej ľavice.
Žiadne veľké prekvapenie
Eurovoľby potvrdili, že slovenská spoločnosť zostáva rozdelená. Nedávny pokus o atentát na premiéra Roberta Fica prispel k homogenizácii priaznivcov vládnej koalície okolo Smeru. Povolebná politika vládnej koalície integrovala druhú časť voličov okolo Progresívneho Slovenska. Väčšina slovenských europoslancov pôsobí mimo doterajšieho hlavného prúdu európskych politických strán. Nemožno vylúčiť, že sa naplní už starší sen zakladateľa poľského Práva a spravodlivosti Jarosława Kaczyńského vytvoriť v Bruseli stredoeurópsku konzervatívnu euroskeptickú frakciu, za účasti napr. maďarského Fideszu. S ohľadom na postoje jej potenciálnych členov k rusko-ukrajinskej vojne však z takýchto členov skupiny asi nebude mať radosť. Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.