České eurovoľby - kladivo na Petra Fialu?

Boj o Európsky parlament sa skončil. Predtým, ako prejdeme k samotným výsledkom a dôsledkom českej časti volebného súboja, kde súperilo 675 kandidátov o 21 bruselských kresiel, uveďme na začiatok jedno všeobecnejšie konštatovanie: Európska únia neprekvitá, ako by dnes mohol napísať Václav Havel.

12.06.2024 14:00
debata (2)

V celom množstve ohľadov, ale najaktuálnejšie asi tým, že vzťah medzi Európou a Spojenými štátmi sa v posledných rokoch premenil z nerovného spojenectva na nezakryté vazalstvo.

Zvláštnou zhodou okolností je, že keď sa po roku 1989 v Českej republike z času na čas prejavila vrcholná servilnosť voči cudzím záujmom, tak teraz predstavuje najcharakteris­tickejší rys, základný stavebný kameň jednej z najslabších pražských vlád od nastolenia demokracie. Kabinet kedysi talentovaného politológa a vždy netalentovaného politika Petra Fialu je navyše zhrnutím málo vídaného amatérstva, holej nekoncepčnosti, zakomplexovanej mocichtivosti či spojenia sklonov k obmedzovaniu „ľudovládnych“ procesov. Touto vládou vedená Česká republika sa v medzinárodných porovnaniach skôr prepadá.

„Skvelá“ nová hospodárska politika majúca leví podiel na fakte, že výkonnosť ekonomiky (v EÚ ojedinelej) dosiaľ nedosiahla predcovidovú úroveň, sa stala už pomaly pamätihodnosťou. Vláda je teda rekordne úspešná (napriek všetkým premiérovým priehľadným narcistickým klamstvám) výhradne v miere ponovembrovej nepopularity.

Eurovolebné víťazstvo hlavnej opozičnej sily, hnutia ANO (strany z Bratislavy pochádzajúceho miliardára a expremiéra Andreja Babiša), sa preto dalo predpokladať. Líderka kandidátky Kateřina Dostálová dostala jednoznačne najväčší počet preferenčných hlasov – mimoriadnych 171 142. Aj samotná účasť pri hlasovaní je rekordná: výrazne presiahla obvyklých 30 % (ne)záujmu, čím sa nepriamo potvrdila miera občianskej frustrácie v ČR.

Kabinet kedysi talentovaného politológa a vždy netalentovaného politika Petra Fialu je zhrnutím málo vídaného amatérstva, holej nekoncepčnosti či zakomplexovanej mocichtivosti.

Treba však dodať, že ak malo byť hlasovanie o bruselských zástupcoch akýmsi kladivom protivládneho referenda, nedopadlo na nákovu päťkoalície zďaleka tak drvivo, ako by si zaslúžila. Pretože jediný skutočne prijateľný dôsledok by bolo vyhlásenie predčasných domácich volieb, ako to po vlastnej porážke urobil francúzsky prezident Emmanuel Macron. Najviac z nesúrodej koalície „fialovcov“ utrpela Pirátska strana. Jej koráb pri ďalšej výprave do výnosných bruselských vôd doslova vybuchol, čím sa znovu potvrdil už pred časom viditeľný zostup na rebríčku popularity. Je spôsobený aj stále očividnejším faktom, že Piráti nikdy neboli mladými búrlivákmi, hoci sa do daného obrazu radi štylizovali. Stali sa rovno starými „hófrátmi“ (dvornými radcami)…

Kto však namiesto nie vždy dôveryhodného ANO vyťažil z naštvanosti českého voliča maximum, a tým sa postaral o prekvapenie volieb, je novinka na žiadanom trhu alternatív – prapodivná koalícia Prísaha a Motoristi. Jednotkou na kandidátke bol Filip Turek, niekdajší automobilový pretekár a tiež hajlujúci zberateľ nacistických relikvií, ktorému u protestného voličstva pravdepodobne pomohla tupá diskreditačná kampaň zo strany istých koaličných protikandidátov. Na mužovi s internetovým programom úsmevného mena „Po žatve k Turkovi“ nie je nepodstatné napríklad ani to, že ide o ďalšieho vcelku netajaceho sa predstaviteľa koncernových záujmov s politickými ambíciami. Takpovediac agenta automobilového priemyslu, ktorý sa navonok usiluje vystupovať ako zdravá alternatíva k chorému mocenskému ekosystému.

Úspešnou agitáciou proti panujúcim (ne)poriadkom sa podarilo presadiť aj protestnému hnutiu Stačilo!. Hodnotový zlepenec viedla predsedníčka komunistov Kateřina Konečná, ktorá v snahe udržať aspoň svoj európsky mandát uprednostnila tie najprefíkanejšie stranícke tradície. Jej hodnotovo veľmi pragmatická a čulá agitácia, pri ktorej sa navyše azda naklonovala, získala britký atraktívny ráz.

Volebný odkaz premiérovi Fialovi a spol. je zreteľný. Vládna koalícia stráca všade, kam sa pozrie, pretože pôvodne úspešné strašenie spoločnosti „Antibabišom“ alebo „Ukrajinou“ dávno vyprchalo. Okrem toho prišli noví bojovníci, ktorí môžu nabudúce riadne zamiešať kartami – čo je signál taktiež pre Babiša. Už na jeseň čakajú Česko voľby do krajov i do tretiny Senátu. A na budúci rok prídu tie najdôležitejšie – do parlamentu.

Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #Česko #voľby do Európskeho parlamentu #eurovoľby 2024