Po nás potopa. Green Deal, klimatická zmena a rôzne záujmy

Európske voľby sprehľadnili domácu politickú scénu: PS na stredopravej strane vygumovalo SaS, na opačnej strane zotrval Smer, ktorý sám seba pokladá za sociálnu demokraciu. Možno tieto voľby predurčili i budúcnosť Hlasu, ak sa po odchode Petra Pellegriniho nezmobilizuje a nepostaví na vlastné nohy. To, že voliči Republiky nepreskočili k Smeru, by mohlo byť pre budúcnosť Smeru malým víťazstvom. Analýzy povolebnej politickej scény však ponechám kompetentnejším.

14.06.2024 12:00
debata (23)

Dve najvýraznejšie deliace čiary medzi dvoma protipólmi v eurovoľbách boli vojna/mier na Ukrajine a Európska zelená dohoda (Green Deal). Zrejme nielen u nás doma, no i v celej EÚ.

Nie Green Dealu (áno klimatickej katastrofe?)

PS bude mať v Európskom parlamente silný hlas za zelenú dohodu, no dočasne zastupujúci premiér – minister obrany Robert Kaliňák zavelil Green Dealu: Nie! Povel bude zrejme záväzný pre každého europoslanca za Smer. Paradoxne sa pripoja k poslancom stredopravej frakcie v Európskom parlamente (EP), ktorá dokonca zvažuje spoluprácu s krajnou pravicou. Kandidátka na predsedníčku Európskej komisie svoje priority sformulovala jednoznačne: už nie zelená dohoda, no konkurencieschop­nosť a obrana. Vlastne ju krátko po odvolení parafrázoval budúci prezident SR Peter Pellegrini: EÚ po voľbách bude musieť zastaviť prepad konkurencieschop­nosti, hovoriť o novej obrannej politike a prehodnotiť celú politiku Green Dealu.

Kampaň k európskym voľbám sa začala tentokrát už pred viac ako polrokom prvými protestami farmárov vo Francúzsku, aby sa zakrátko rozšírila takmer do celej EÚ. Predseda SPPK Emil Macho počas nej obvinil úniu zo "zeleného fanatizmu“, iní zo „zeleného fašizmu“ a pod. Časť protestov farmárov bola oprávnená: proti nadmernej byrokracii, proti liberalizácii dovozu agroproduktov z Ukrajiny či z tretích krajín, ktoré nespĺňajú prísne pravidlá EÚ a narúšajú pravidlá súťaže. Oprávnené boli aj ich požiadavky na dofinancovanie nákladov na prechod z priemyselného hospodárenia na pôde na ekologické. Komisia na niečo už reagovala, ale reaguje aj spôsobom, akým by nemala.

Korene ľudovej nespokojnosti so zelenou dohodou nie sú v snahe urýchliť klimatickú krízu, ale v tom, že sa nedostatočne zohľadňujú sociálne dôsledky zelenej politiky.

Po voľbách to budú nielen ústupky pri používaní pesticídov, v obnove prírody, v iniciatíve o vode a pod., ale zrejme aj v balíku zákonných opatrení nadväzujúcich na zelenú dohodu nazvanom Fit for 55. Jeho cieľom je znížiť do roku 2030 emisie uhlíkových plynov o 55 % v porovnaní s rokom 1990. Prehodnocovať sa nebude celá Európska zelená dohoda, ale takmer s istotou tento balík. Otázkou je, či sa má prehodnotiť cieľ, alebo nástroje, ako ho dosiahnuť. Strach by sme mali mať z toho, že sa prehodnotí cieľ. Bude o to usilovať nielen stredopravé krídlo posilnené o krajnú pravicu, ale hlavne lobistické skupiny na čele so strešnou organizáciou Business Europe, zastupujúcou priemyselné a zamestnávateľské organizácie, oveľa silnejšou, ako sú farmárski lobisti. Ak by sa im nový EP a nová

Európska komisia podriadili, priblížime sa ku klimatickej katastrofe ešte viac. Klimatické hodiny odpočítavajú posledné roky pred katastrofou, no politici, ktorí majú ešte silu ich spomaliť, majú iba jediný záujem: získať a udržať si moc. Po mne potopa, ako povedal francúzsky kráľ Ľudovít XV.

Konkurencieschop­nosť a sociálna spravodlivosť

Konkurencieschop­nosť sa stane novou modlou EÚ. Už sa prestáva hovoriť o zelenej priemyselnej politike a hovorí sa o priemyselnej únii. Hovor bude ešte hlasnejší, ak sa v novembrových voľbách zreprodukuje Donald Trump. Korene ľudovej nespokojnosti so zelenou dohodou nie sú však v snahe urýchliť klimatickú krízu, ale v tom, že sa nedostatočne zohľadňujú sociálne dôsledky zelenej politiky. Aj zo slovníka stredoľavých strán sa akosi zriedkavejšie ozýva požiadavka jej sociálnej udržateľnosti. Napríklad rozšírenie systému obchodovania s emisnými kvótami na cestnú dopravu a sektor bývania podľa Fit for 55 – bez včasných protiopatrení vyžadujúcich investície – bude mať za následok zvýšenie nákladov pre domácnosti. Ožije hnutie žltých viest a čakajme, že spontánne rozšíri svoje geografické hranice.

V La Hulpe v Belgicku dňa 16. apríla tohto roku predstavitelia EK, EP a Európska rada spolu so sociálnymi partnermi a zástupcami občianskej spoločnosti prijali Deklaráciu o budúcnosti Európskeho pilieru sociálnych práv. Jej cieľom je pripraviť sociálnu agendu pre budúce obdobie 2024–2029. Tak ako pri vzniku Európskeho piliera sociálnych práv v roku 2017 i dnes zostávame skeptickí. Sociálne rozdiely sa od roku 2017 nezmenšili, naopak, narástli.

Na krízach za ostatné roky chudobní ešte viac schudobneli a schudobnela i tzv. stredná trieda. Naopak, tí na vrchných priečkach príjmového rozdelenia ešte viac zbohatli. A sú to práve tí, ktorí spôsobom ako žijú, najviac ničia Zem. Ako povedal Thomas Piketty, autor bestselleru Kapitál 21. storočia: „Drastické prerozdelenie bohatstva od najbohatších k väčšine je jediným spôsobom, ako získať podporu väčšiny, ktorá by zachránila planétu.“ Politická trieda však buď nemá o to záujem, alebo odvahu. S rovnakým výsledkom…

Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.

© Autorské práva vyhradené

23 debata chyba
Viac na túto tému: #EÚ #klimatická kríza #Európska zelená dohoda #Green Deal #eurovoľby 2024