Excelentnosť vedeckého výskumu sa podľa autorov reforiem samosprávnosťou a nebodaj demokraciou dosiahnuť nedá. Preto vec zdanlivo prebrali do rúk štátni úradníci, ktorí pokračujú v neoliberálnom úsilí predchádzajúcich vlád. Problémom však je, že nimi navrhnuté „výkonnostné zmluvy“ poukazujú s vysokými školami a najnovšie aj so SAV na ciele, ktoré vyvolávajú pochybnosti: či sú naozaj v štátnom záujme a k akým výsledkom môžu viesť.
Veda je biznis!
Je to nanútenie cieľov akademickým inštitúciám kreatívnymi úradníkmi. Podmienky, za akých bude možné financie získavať, prezrádzajú strategické záujmy autorov nápadu, a je otázne, či ich záujem je aj záujmom verejným a štátnym.
Jedným z deklarovaných cieľov je zvýšiť „excelentnosť vedeckých výstupov“. To však v preklade a aj v podmienkach znamená ešte väčšie platby nadnárodným vydavateľským domom podnikajúcim v oblasti vedeckého publikovania. Tie zvyčajne sídlia v daňových rajoch. Kto u nich nebude publikovať, nebude excelentný – a do budúcnosti nebude môcť získať ďalšie cielené zdroje. Slovenská veda si „excelentnosť“ vysvetľuje práve tak ako niektorí zo súkromných publikačných gigantov. Pracoviská zaoberajúce sa slovenským jazykom a viazané na slovenský jazyk majú smolu – povedali si štátni úradníci a časť akademikov, ktorí im dávali rady. Lebo veda podľa nich je veda „medzinárodná“, teda asi len v angličtine. So slovenčinou dieru do sveta nespravíš!
Slovenský vedec, zmizni
Ďalším z dôležitých cieľov je „internacionalizácia“. Opäť, preložené do jasnej reči, to znamená uprednostňovanie ľudí s iným ako slovenským občianstvom na pracoviskách. Reformátori slovenskej vedy už dlhšie otvorene propagujú, že slovenskí vedci sú leniví, podvodnícki, neschopní, nemajú čo ponúknuť. Už len samotný fakt, že sú občanmi Slovenskej republiky, ich diskvalifikuje z možnosti posúvať vedu ďalej. Kto by v úsilí rozvíjať výskum vybral z dvoch vedcov občana so slovenským pasom, ukrátil by vlastné pracovisko o možné budúce príspevky.
Jazykovedné a umenovedné pracoviská, historici, etnológovia či sociológovia sa preto rozbehnú po svete hľadať zahraničných odborníkov, ktorí nás naučia rozumieť slovenskej spoločnosti. Alebo radšej už nič spojené so Slovenskom sa skúmať nebude. Veď v tejto oblasti sa excelentná veda robiť nedá.
Reformátori slovenskej vedy už dlhšie otvorene propagujú, že slovenskí vedci nemajú čo ponúknuť. Kto by v úsilí rozvíjať výskum vybral z dvoch vedcov občana so slovenským pasom, ukrátil by vlastné pracovisko o možné budúce príspevky.
Nápady autorov výkonnostných zmlúv pre pracoviská SAV obsahujú ešte veľa ďalších podobných perál. Najzaujímavejšou podmienkou je úsilie potlačiť malé pracoviská a všetkých, ktorí sú vraj podľa svojvoľne určeného kritéria primalí – aj na to, aby sa zlúčili s inými. Malí nebudú môcť o podporu žiadať vôbec. Iba ak sľúbia, že do pár rokov prestanú existovať. A všetci tí, dokonca i spomedzi väčších, ktorí sľúbia, že do dvoch-troch rokov zaniknú, dostanú špeciálny finančný bonus. Tak ako neoliberalizmus drukuje len silným, veľkým a životaschopným, aj štát sa rozhodol prostredníctvom výkonnostných zmlúv pomôcť práve silným zbaviť ich záťaže v podobe menších. A, ako hovoria, „nevýkonných“ pracovísk.
Vedec ako vedec, všetko jedno
Súčasťou tejto ambície mixovať rôzne pracoviská je aj pokus zatlačiť vedu postavenú na vedných odboroch a premeniť akadémiu na zoskupenie dočasných a odborovo nevyhranených tímov – takých, čo sa vždy vrhnú na skúmanie aktuálne populárnej témy. Napríklad tak ako dnes už množstvo tímov skúma konšpirácie, onedlho budú možno všetci skúmať spokojnosť so zánikom vedy na Slovensku. Pracoviskám, ktoré sa zaviažu, že do dvoch rokov nebudú existovať ako odborové pracovisko, ale sa spoja s kýmkoľvek iným (prípadne tí, čo sa už rôzne pospájali) a rozplynú sa v neodborových zhlukoch, prisľúbili obrovské finančné stimuly. Nie však za konkrétny vedecký prínos či prínos spoločnosti, ale za to, že prestanú existovať a zaniknú vedné odbory ako sociológia, právo, história, antropológia, jazykoveda.
Veď načo by sme sa na zložitosť sveta pozerali špecializovanými disciplínami, ak je vedec ako vedec? Načo by sme mali lekárske špecializácie, akými sú gynekológ, neurológ, ortopéd či chirurg, ak je lekár ako lekár? Prečo by mali skúmať jazykovú kultúru jazykovedci, keď to môže skúmať psychológ? A prečo by robili psychologický výskum psychológovia, keď sa týmito otázkami môže zaoberať právnik?
Všetci budeme géniovia
Ale nemaľujme čerta na stenu. Ak predsa to, čo robí právnik, historik či sociológ, o niekoľko rokov nebude, ostanú len excelentní vedci typu Leonardovho univerzálneho génia. Moderný svet je moderný práve preto, že sa čoraz väčšmi špecializuje – jednotlivé jeho súčasti sú od seba čoraz závislejšie práve pre čoraz užšiu špecializáciu. Reformátori, zjavne frustrovaní zložitosťou vecí a javov, poháňaní túžbou po jednoduchom svete, kde je všetko prosté a čierno-biele, nám chcú umožniť cestu do sveta bezstarostnosti, prehľadnosti a nerozlišovania.
No predsa pretrváva otázka, či je ozaj v štátnom záujme, aby úradníci a akademici, rozhodujúci o financiách z Plánu obnovy a odolnosti, určovali smerovanie akadémie. Navyše takto. Je očividne vo verejnom záujme platiť súkromným nadnárodným vydavateľstvám v daňových rajoch. Prípadne na druhú koľaj odsúvať vedcov, ktorí sú občanmi Slovenskej republiky. Alebo vynakladať obrovské sumy na zánik pracovísk určených na rozvoj vedy.
Iste, je pravdou, že najstabilnejšou a najodolnejšou je tá inštitúcia, ktorá neexistuje. Tá sa nemení, nemá problémy, nemusí sa brániť. V tomto duchu sú výkonnostné zmluvy presadené ministerstvom školstva najlepším príspevkom k podpore stability a odolnosti slovenskej vedy.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.