Podľa údajov medzinárodnej neziskovej organizácie Oxfam takmer polovicu svetového bohatstva vlastní iba 1 % ľudí na svete. A táto skupina ultrabohatých vypúšťa do ovzdušia viac ako dvojnásobok emisií CO2 v porovnaní s najchudobnejšou časťou ľudstva, tvoriacou približne 3,1 miliardy obyvateľov.
Zvykli sme si aj na to, že svet nie je spravodlivý. Produkty od boháčov si nemôžu dovoliť všetci, no všetkým sa ujdú zvýšené škodlivé emisie CO2. Jednotlivec nadobudol veľký majetok aj preto, že sa na tom podieľali mnohí. Štát postavil z daní obyvateľov cesty, školy, sprevádzkoval zdravotný či sociálny systém. Vďaka tomu všetkému funguje tvorba bohatstva. Nie je čas vrátiť späť požičané?
Európska občianska iniciatíva s názvom Tax The Rich, v preklade Zdaňte bohatých, vznikla vlani v októbri. Má za cieľ zaviesť progresívnu daň z majetku najbohatších ľudí. Čím väčší majetok, tým vyššia daň. Výnosy sa budú používať na zmiernenie dosahov klimatickej a sociálnej krízy v EÚ. Ešte stále v nej totiž žije množstvo chudobných ľudí a životné prostredie potrebuje nepretržitú ochranu. Ak sa vyzbiera jeden milión podpisov, Európska komisia upraví príslušné nariadenia a navrhne novú smernicu. Daň z majetku tak budú musieť zaviesť všetky krajiny EÚ a použiť ju na zlepšenie sociálnych a ekologických podmienok svojich obyvateľov.
Produkty od boháčov si nemôžu dovoliť všetci, no všetkým sa ujdú zvýšené škodlivé emisie CO2.
Pravda, definícia „ultrabohatých“ sa v jednotlivých krajinách EÚ líši. Hospodárske, daňové a sociálne rozdiely medzi jednotlivými členskými štátmi sú zjavné. Belgicko navrhuje, aby sa za „ultrabohatú“ označila každá osoba, ktorá vlastní okrem svojho hlavného sídla a majetku spojeného s profesionálnou činnosťou aj ďalší majetok v hodnote viac ako 1,25 milióna eur.
Nuž, ak si pozrieme napríklad počet slovenských milionárov v rebríčku magazínu Forbes, môžeme sa úprimne začudovať, prečo iniciatívu ešte nepodpísali všetci členovia našej vlády. Namiesto toho pri napĺňaní rozpočtu vetrajú poloprázdne vrecká strednej a nižšej triedy.
Lekciu zo spoločenskej zodpovednosti dáva mladá rakúska milionárka a bohatá dedička Marlene Engelhornová. Sama nedávno rozdala veľkú časť svojho majetku v sume 25 miliónov eur spolu 77 neziskovým organizáciám v Rakúsku. Ak si niekto povie, že veď nech rozdáva, má predsa z čoho, odpoveďou je, že to urobiť nemusela. Mohla si podobne ako jej milionárski kolegovia kúpiť jachtu, ostrov v Karibiku alebo zaplatiť let do vesmíru. Ona má však najväčšiu radosť vtedy, keď pomôže zmierniť nerovnosť v spoločnosti.
Iniciatíva Zdaňte bohatých chce do daňovej politiky štátov EÚ priniesť opatrenie, ktorým pomôže zmierniť sociálne rozdiely. Nejde o charitu, tá je poväčšine jednorazovým alebo krátkodobým nástrojom nevyhnutnej pomoci. Progresívna daň z majetku, naopak, znamená dlhodobý nástroj zabezpečujúci viac peňazí na rozvoj spoločnosti a zvýšenie životného štandardu každého obyvateľa našej krajiny. Alebo inak: pomôže garantovať ľudské práva, keď už o nich toľko rozprávame.
Dá sa totiž len súhlasiť so slovami ombudsmana Roberta Dobrovodského o tom, že chudoba je najväčšia ľudskoprávna výzva Slovenska.
Zvykli sme si na všeličo. Ale nezvykajme si, že takto to je a nič sa s tým nedá robiť. Ak má niekto pocit, že Brusel je ďaleko, iniciatíva mu dáva priestor zmeniť to. Potrebuje však získať jeden milión podpisov od občanov EÚ, pričom aspoň sedem krajín musí dosiahnuť nevyhnutné minimum.
Na Slovensku máme z potrebných vyše 9 800 zatiaľ len čosi vyše 2 000 on-line podpisov, hoci pravdou je, že spomedzi našich susedov sme na tom najlepšie. Napríklad v Česku podporilo iniciatívu len 120 z potrebných 14 800 ľudí. Pritom už nemáme veľa času, len do 9. októbra 2024.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.