Ako prezidenti reprezentovali navonok Slovensko?

Podľa Ústavy SR prezident okrem iného reprezentuje štát navonok a má právo dojednávať medzinárodné zmluvy. To zahŕňa aj značne dôležitú súčasť výkonu prezidenta, a síce medzinárodné stretnutia. Zahraničná návšteva má nielen symbolický, ale aj politický alebo čoraz viac ekonomický rozmer.

02.07.2024 12:00
debata (1)

Celkovo od roku 1993 naši prezidenti vykonali 462 návštev do celkovo 69 krajín. Najčastejšie sa cestovalo do Európy (82 %), Ázie (9 %), Ameriky (7,8 %) a Afriky (1 %). Ani jedna hlava štátu ešte nevykonala návštevu Austrálie a Oceánie. Spomedzi štátov dominovali dva susedné štáty: Česko a Poľsko. Tretí najnavštevovanejší štát je Nemecko, v ktorom napríklad aj prezidentka Zuzana Čaputová začala rozlúčkové zahraničnopolitické turné. Následne sa najviac cestovalo do Maďarska, USA (z dôvodu každoročných zasadnutí Valného zhromaždenia OSN v New Yorku), Rakúska, Ukrajiny, Vatikánu, Francúzska a Talianska.

Je zrejmé, že blízkosť štátov (susedné štáty), medzinárodné organizácie (OSN, EÚ, NATO), ako aj veľké kontinentálne štáty Európy mali zásadný vplyv na teritoriálnu diferenciáciu prezidentských návštev. Tradičným štátom návštev prezidentov je aj Vatikán, do ktorého jednotliví prezidenti cestujú priemerne viac ako trikrát za svoje volebné obdobie.

Kam cestovali a odkiaľ prichádzali

Z hľadiska ostatných kontinentov bolo v Ázii najčastejšie navštevované Turecko, Čína a Izrael. Do Afriky sa vycestovalo celkovo len 5-krát za 31 rokov Slovenskej republiky a to do Egypta, Kene a Alžírska. V rámci Ameriky to je po USA len Kanada, Čile, Brazília, Argentína a Mexiko.

Od roku 1993 sme prijali 549 hláv štátov alebo iných politických reprezentantov z 83 krajín sveta. Najčastejšie cestovali na Slovensko predstavitelia z Európy (82 %), Ázie (10 %), Ameriky (6 %), Afriky (1 %) a Austrálie a Oceánie (0,5 %). Poradie jednotlivých štátov sa v porovnaní s výjazdmi príliš nemení: Česko, Poľsko, Nemecko, Maďarsko, Rakúsko, USA, Rusko, Francúzsko, Ukrajina a Slovinsko. Z Ázie najviac cestovali na Slovensko predstavitelia z Turecka, Číny a Izraela. Z Ameriky to boli USA, Kanada a Brazília. Z Austrálie a Oceánie to boli len tri návštevy z Austrálie a Nového Zélandu.

Najaktívnejší bol Schuster

Ak by sme rátali špecificky každé volebné obdobie, tak najaktívnejší prezident v počte zahraničných návštev, ako aj počte navštívených krajín bol Rudolf Schuster. Najmenej návštev vykonal Michal Kováč a potom Zuzana Čaputová.

Prezident má v zahraničí otvorené dvere na najvyššej úrovni, takže má možnosti rozvíjať priaznivé prostredie na nadviazanie kontaktov v rámci ekonomickej diplomacie. Pre proexportne orientovanú slovenskú ekonomiku je to často kľúčové.

Špecifikum Michala Kováča bola najnižšia zahraničnopolitická aktivita s koncentráciou najmä na USA a Francúzsko. Rudolf Schuster bol najaktívnejší prezident v histórii s koncentráciou návštev na Nemecko, Česko a Rakúsko. Obe obdobia Ivana Gašparoviča sa vyznačovali koncentráciou najmä na Poľsko, Česko a USA. Andrej Kiska najviac cestoval do Česka, Poľska a Maďarska a Zuzana Čaputová do Česka, Nemecka a Poľska.

V rámci prezidentských prijatí sa prezident Schuster vyznačoval najvyššou mierou „atraktivity“ pre zahraničné delegácie. Počas celého svojho funkčného obdobia prijal vyše 200 zahraničných návštev, čo predstavuje priemerne trojnásobok prijatí hlavou štátu. Za najvýraznejší moment v histórii prezidentských prijatí možno označiť návštevu prezidentov Georgea Busha ml. a Vladimíra Putina na summite v Bratislave vo februári roku 2005.

Vývoj počtu prezidentských návštev súvisí s najdôležitejšími medzníkmi zahraničnej politiky Slovenska. Slovensko v období pred rokom 2004 vyvíjalo veľký zahraničnopolitický tlak na integráciu do EÚ a NATO a v roku 2016 predsedalo Rade EÚ.

Takmer úplná absencia návštev zo Slovenska v roku 1998 bola spôsobená skončením funkčného obdobia prezidenta Michala Kováča v marci 1998 a zvolením nového prezidenta Rudolfa Schustera až v roku 1999. V posledných rokoch značne limitovala pandémia koronavírusu zahraničnopolitický výtlak prezidentky Zuzany Čaputovej.

Je nepísaným pravidlom, že prvá oficiálna zahraničná návšteva prezidenta SR smeruje do Českej republiky. Túto tradíciu dodržal zatiaľ každý prezident. Následne smerujú ďalšie kroky prezidenta do ďalších susedných štátov ako aj Nemecka, Francúzska či Belgicka (EÚ). Fakt, že prezident má v zahraničí otvorené dvere na najvyššej úrovni, umožňuje rozvíjať priaznivé prostredie na nadviazanie kontaktov v rámci slovenskej ekonomickej diplomacie. Preto je význam návštev prezidenta veľký a pre proexportne orientovanú slovenskú ekonomiku častokrát aj kľúčový.

Nový prezident Peter Pellegrini smeroval svoje prvé kroky tiež do Česka, ale ešte predtým cestoval do Bruselu, kde zastupoval predsedu vlády na summite EÚ. To je pomerne neštandardné, keďže v minulosti pre nemožnosť zúčastniť sa na summite premiér zvykol poveriť zastupovaním premiéra Českej republiky. Teraz však túto rolu prebral prezident kvôli agende prerozdeľovania kľúčových pozícií v inštitúciách po eurovoľbách.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #Rudolf Schuster #prezident SR #Peter Pellegrini #slovenská diplomacia