Pozastavenie fiškálnych pravidiel ponúklo príležitosť aktualizovať to, čo členské krajiny vnímali ako „zastarané“. Rozhodovanie o tom, ako ich zrevidovať, však nebolo jednoduché. Po náročných rokovaniach, kde členské krajiny bojovali za to, čo považovali za dôležité, sa vytvoril nový súbor fiškálnych pravidiel. Hoci sú opäť nedokonalé, sú lepšie ako tie predošlé.
Všetky členské krajiny vidia potrebu určitej rozpočtovej koordinácie, aby sa zabránilo tomu, že nadmerné dlhy ohrozia menovú úniu. Nejaké pravidlá sú teda lepšie ako žiadne a určite by sme mali privítať, že boli navrhnuté lepšie pravidlá, aké fungovali v minulosti.
V júni Európska komisia zaradila sedem krajín (medzi nimi aj Slovensko) do tzv. procedúry nadmerného deficitu. Ide o krajiny, v ktorých zlý stav verejných financií vyžaduje úpravy. Začlenenie do procedúry nadmerného deficitu znamená, že krajina je povinná znížiť svoj deficit pod referenčnú hodnotu 3 % a predstaviť plán na znižovanie dlhu. V praxi to bude znamenať, že na jeseň, keď krajiny predložia komisii na posúdenie viacročné plány výdavkov, budú musieť tiež preukázať, ako si túto povinnosť splnia.
Malé krajiny budú obzvlášť pozorne sledovať, či sa Francúzsku ako veľkej krajine opäť umožní vyhnúť sa nedodržiavaniu spoločného balíka pravidiel.
Jednou zo siedmich krajín, na ktoré sa vzťahuje procedúra nadmerného deficitu, je aj Francúzsko. So súčasným dlhom vyšším ako 110 % HDP bude musieť krajina galského kohúta nájsť spôsoby, ako konsolidovať verejné financie a znížiť rozpočtový dlh. Kolegovia z think-tanku Bruegel odhadujú, že Francúzsko bude musieť znižovať schodok tempom 0,5 % až 0,8 % ročne počas najmenej nasledujúcich štyroch rokov.
No žiadna z politických strán, ktorá po voľbách vo Francúzsku ašpiruje na miesto vo vláde, neprisľúbila zníženie výdavkov. V skutočnosti je to skôr úplne naopak. Le Penovej Národné združenie, ktoré pravdepodobne zvíťazí, sľubuje, že bude pokračovať vo výdavkovom rozhadzovaní a dokonca zvráti Macronovu dôchodkovú reformu. Zdá sa tak veľmi nepravdepodobné, že budúca vláda zodpovedná za zostavenie rozpočtu na nadchádzajúce roky sa v septembri poddá diktátu nových fiškálnych pravidiel.
A tu sa začínajú problémy. EK bude následne musieť pristúpiť k radikálnejším krokom, ale k akým? Samotná procedúra síce počíta s pokutami pre krajiny EÚ, ktoré nedodržiavajú pravidlá, ale nikdy v histórii existencie fiškálnych pravidiel pokuty neboli udelené. Problémom vždy bolo, že pokutovanie krajiny, ktorá nadmerne míňala, sa javilo ako kontraproduktívne. A zdá sa, že medzi ministrami financií existuje neochota akceptovať pokuty pre ktoréhokoľvek kolegu.
EK bude musieť preto citlivo zvažovať každý krok. Pokarhaním a pokutovaním krajne pravicovej vlády vo Francúzsku – ak vyhrá voľby – komisia riskuje, že ešte viac zväčší priepasť medzi verejnosťou, ktorá sa stáva čoraz viac protieurópskou, a bruselským establishmentom. Stojí to za riziko, keď ide o Francúzsko?
V stávke je veľa. Francúzska výnimočnosť a rovnako tak aj dvojaký meter v spôsobe, akým EK v minulosti monitorovala veľké krajiny, podkopali jej dôveryhodnosť. Teraz, najmä ak bude vo Francúzsku zvolená krajná pravica, bude neschopnosť presadzovať pravidlá EÚ vnímaná ako podpora politík, ktoré sú nebezpečné, a to nielen pre udržateľnosť eura, ale napríklad aj pre demokraciu. Po finančnej kríze a mimoriadne angažovanej politike komisie v niektorých krajinách, nezainteresovaný prístup k európskym pravidlám už nie je naďalej možný. Navyše, malé krajiny budú obzvlášť pozorne sledovať, či sa veľkej krajine opäť umožní vyhnúť sa nedodržiavaniu spoločného balíka pravidiel.
Európska komisia nie je v dobrej pozícii, a to aj napriek prísľubu zlepšeného fiškálneho rámca. Prvý rok zavádzania a fungovania akýkoľvek pravidiel sa ukazuje vždy ako ťažký. Teraz francúzske voľby prvý rok ešte viac sťažia. Je preto na novej Európskej komisii, aby zachránila dôveryhodnosť celej navrhnutej politiky.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.