Zvážme, ako AI ovplyvní tri kľúčové zložky rastu: kapitál, prácu a produktivitu. Pokiaľ ide o kapitál, obrovský objem investícií potrebný na podporu inovácií AI zaisťuje, že vznikne malý a veľmi koncentrovaný okruh tých, ktorí získajú. Veľké technologické firmy s monopolmi na príslušných trhoch sú jediné, kto si môže dovoliť obrovské náklady spojené s vývojom, školením a poháňaním veľkých jazykových modelov (LLM).
Väčšina týchto nákladov pochádza z prevádzky špičkových grafických procesorov (GPU) a z poháňania a chladenia obrovských dátových centier. Sam Mugel, technologický riaditeľ spoločnosti Multiverse odhaduje, že školenie ďalšej generácie LLM bude čoskoro stáť najmenej miliardu dolárov. Len v roku 2023 vyčlenila spoločnosť Magnificent Seven – najlepšie technologické spoločnosti v USA – 370 miliárd dolárov na výskum a vývoj. To sa približne rovná celkovému rozpočtu Európskej únie na výskum a vývoj (počítajúc podniky aj verejný sektor).
Pokiaľ ide o prácu, je priskoro predvídať víťazov a porazených alebo to, ako sa zisky a straty spojené s AI rozložia v rámci ekonomiky. Zatiaľ čo správa z roku 2023 od Goldman Sachs odhaduje, že AI by mohla „vystaviť automatizácii ekvivalent 300 miliónov pracovných miest na plný úväzok“, prieskum Svetového ekonomického fóra medzi 803 spoločnosťami poukazuje na oveľa nižšiu čistú stratu v dôsledku vytvárania pracovných miest súvisiacich s investíciami do zeleného prechodu a prispôsobeniu sa zmene klímy.
Pokiaľ ide o blahobyt, hrozba rastúcej štrukturálnej nezamestnanosti spôsobenej AI oživí diskusie o doposiaľ radikálnych návrhoch, ako je všeobecný základný príjem.
Mnohí sa ale obávajú, že AI prispeje k dlhodobej štrukturálnej nezamestnanosti a vytvorí triedu bez práce, ktorá bude zahŕňať kvalifikovaných aj nekvalifikovaných pracovníkov. Koniec koncov, rozsah problému bude závisieť od toho, ktoré pracovné miesta sa stratia v rôznych bodoch hodnotového reťazca AI.
Zatiaľ sme nepozorovali, čo bude strata pracovných miest na jednom článku reťazca znamenať inde v technologickom sektore, nehovoriac o širšom hospodárstve. Vplyv na pracovné miesta sa môže líšiť podľa toho, či ide o výrobcov čipov, infraštruktúry AI a aplikácií AI do sektorov, ako je zdravotníctvo, školstvo a telekomunikácie – všetky sú pripravené ťažiť z inovácií AI. V technologickej základni už existuje enormný rast a vytváranie pracovných miest, pretože výrobcovia čipov (napríklad Nvidia) budujú výrobné zariadenia a investujú do výrobnej kapacity, ktorá bude hnacou silou revolúcie AI.
Ešte menej je jasné, koľko pracovných miest sa vytvorí alebo zanikne všeobecne. Nikto nemôže predpovedať všetky spôsoby, akými sa nová technológia použije, ani aké vedľajšie účinky môže mať. Včasné náznaky vplyvu AI na dlhodobú efektivitu a zvýšenie produktivity sú povzbudivé – aspoň pre tých, ktorí budú mať stále prácu. Napríklad štúdia Erika Brynjolfssona, Danielle Li a Lindsey R. Raymondovej z roku 2023 na vzorke 5-tisíc pracovníkoch zistila, že nástroje umelej inteligencie zvýšili produktivitu pracovníkov v priemere o 14 %; a v prípade nových a nízko kvalifikovaných pracovníkov o 34 %.
Technologický pokrok má za sebou dlhú históriu zlepšovania globálnej prepojenosti v obchode a telekomunikáciách, rozširovania prístupu k vymoženostiam, ako je zdravotná starostlivosť a vzdelávanie; podnecuje inovácie, zlepšuje životnú úroveň a v konečnom dôsledku podporuje široký ekonomický rast. Nie je dôvod myslieť si, že AI neurobí to isté.
Okrem toho sa AI pravdepodobne rozšíri do širšej ekonomiky rýchlejšie ako predchádzajúce technológie. Produktivita a efektívnosť súvisiace s AI by teda mohli nastať skoro. Skoršie univerzálne technológie (parný stroj, elektrifikácia, osobné počítače, apod.) si vyžadovali obrovské výdavky na vybudovanie základnej infraštruktúry. V prvej polovici 20. storočia trvalo viac ako 40 rokov, kým sa elektrina stala široko prístupnou, a trvalo zhruba desaťročie, kým smartfóny v roku 2010 prekonali 90 %. V porovnaní s tým sa dá AI nasadiť prostredníctvom existujúcich digitálnych platforiem a zariadení.
Výsledkom je, že supercyklus AI bude viesť k nárastu produktivity a silnejšiemu ekonomickému rastu – podľa prognózy PwC do roku 2030 celosvetovo vo výške 16 miliárd dolárov. Tieto zisky však pripadnú najmä vlastníkom kapitálu, menej potenciálne sa zmenšujúcej pracovnej sile. V ére rastu, ktorá je menej náročná na pracovnú silu, mnohé spoločnosti a priemyselné odvetvia prispôsobia svoje obchodné modely – zvýšením pomeru kapitálu k zamestnanosti – a vlády budú musieť prehodnotiť daňovú politiku a politiku sociálneho zabezpečenia.
Ak vlastníkom kapitálu plynú väčšie ekonomické zisky, dane sa budú musieť zodpovedajúco zmeniť. Napríklad na zachytenie nadmerných ziskov generovaných automatizáciou a menšou pracovnou silou môže byť potrebná oveľa vyššia sadzba dane z príjmu právnických osôb. Pokiaľ ide o blahobyt, hrozba rastúcej štrukturálnej nezamestnanosti spôsobenej AI oživí diskusie o doposiaľ radikálnych návrhoch, ako je všeobecný základný príjem.
Musíme myslieť najmä na vplyv AI na nerovnosť medzi kapitálom a prácou vo vnútri krajín aj medzi krajinami. Zväčšujúca sa priepasť medzi technologickými lídrami, akými sú USA a Čína, a zvyškom sveta, najmä najchudobnejšími ekonomikami, je zlým znamením pre už i tak napäté geopolitické prostredie.
© Project Syndicate 1995–2024
www.project-syndicate.org
Denník Pravda nadviazal spoluprácu s renomovanou organizáciou Project Syndicate, ktorá pôsobí vo viac než 150 štátoch sveta. PS publikuje analýzy, názory a komentáre svetoznámych akademikov, ekonómov, filozofov, politológov, štátnikov, vedcov, manažérov či laureátov Nobelovej ceny, čím vytvára unikátnu a vysoko rešpektovanú medzinárodnú sieť. Od júla si časť z nich budete môcť prečítať jeden- až dvakrát týždenne aj na stránkach Pravdy. Aj touto formou prispievame k skvalitneniu obsahu nášho denníka.