Klimatickú zmenu málokto berie vážne

Minuloročný skokový nárast priemernej teploty svetového oceánu i atmosféry vyvolal v nemalej časti vedeckej obce zdesenie. Klimatický systém sa už nachádza v nezmapovaných teritóriách. Od marca roku 2023 sa totiž teploty svetového oceánu, ale aj vzduchu pri povrchu zeme, v porovnaní s predindustriálnym vekom neustále pohybujú nad priemermi.

16.07.2024 12:00
debata (17)

Nejde teda o náhodnú anomáliu. Perióda prakticky každodenných klimatických rekordov trvá už viac ako 13 mesiacov. Merania ukazujú, že všetky dni tohto obdobia boli teplejšie aspoň o 1,5 °C oproti predindustriálnemu priemeru (1850 – 1900).

Na Slovensku dokonca ešte viac. Podľa Slovenského hydrometeorologického ústavu bola v prvom polroku roka 2024 priemerná teplota vzduchu na Slovensku približne o 4 °C vyššia, ako bol priemer z rokov 1961 – 1990. Potvrdzuje sa tak, že Európa sa v dôsledku antropogénnej klimatickej zmeny ohrieva ešte rýchlejšie ako zvyšok planéty.

V uplynulom roku bol v atmosfére zaznamenaný aj rekordný rast koncentrácie CO2, ktorá dosiahla priemernú hodnotu niečo nad 419 ppm. Emisie skleníkových plynov, aj ich koncentrácia v atmosfére, rastú aj v tomto roku. Už niekoľko rokov sa tak koncentrácia pohybuje nad úrovňou, ktorá bola v zemskej atmosfére naposledy pred viac ako 5 miliónmi rokov.

Teda v úplne inej geologicko-klimatickej epoche, keď po Zemi kráčali ešte len veľmi vzdialení predkovia dnešného človeka. Otázka, či civilizácia i človek ako živočíšny druh dokážu prežiť natoľko rýchlu zmenu podmienok, ktoré umožnili ich vznik, prestáva byť akademická.

Cesta k zániku

Dôsledky týchto javov už pociťuje aj Slovensko. Prívalové dažde s veternými smršťami striedajú vlny horúčav. Materiálne škody sú čoraz väčšie a len zhodou šťastných náhod si tieto extrémne javy zatiaľ nevyžiadali početnejšie obete na životoch. Prakticky pri každej podobnej udalosti sa ukazuje, že krajina a jej infraštruktúra na to nie sú pripravené. Projektovali a stavali sa podľa noriem, ktoré vznikli v dnes už neexistujúcom klimatickom režime. Nezdá sa však, že by to v kruhoch ekonomických či politických elít, nieto ešte širšej verejnosti, vyvolávalo významnejší ohlas.

Britský historik a filozof dejín Arnold J. Toynbee videl ako jednu s príčin úpadku civilizácií neschopnosť elít identifikovať a tvorivo reagovať na hrozbu, ktorej civilizácia práve čelí.

Tvorivá reakcia na správne identifikovanú hrozbu znamená aj schopnosť sústrediť dostupné ľudské a materiálne zdroje na hľadanie postupov a nástrojov adekvátnych hrozbe. Tie musia byť nielen technologické, ale aj organizačné, a v neposlednom rade hodnotové. Len tak má civilizácia šancu prežiť alebo aspoň spomaliť úpadok.

Faktom však je, že všetky doterajšie civilizácie zanikli. Mnohé nedávne výskumy ukázali, že pri ich zániku hrali nie nepodstatnú rolu klimatické výkyvy. Tie sa však v minulosti pohybovali len v rozmedzí 0,2 – 0,5 °C. Globálna priemyselná civilizácia ale už teraz čelí nárastu o 1,5 °C, pričom to zďaleka nie je hodnota konečná.

Vedomá ignorácia?

Zdá sa však, že súčasné elity nepovažujú správy klimatológov a vedy o Zemi za dostatočne alarmujúce na to, aby zanechali tradičné politické a geopolitické mocenské hry a začali sa sústrediť na to, čo ohrozuje životy čoraz väčšej časti populácie.

Nevidieť žiadne úsilie sústrediť zdroje a technické a organizačné kapacity na aktivity, ktoré by umožnili aspoň zmierňovanie dosahov prirýchlo prebiehajúcich zmien planetárneho systému. Naopak, plnú podporu majú aktivity zvyšujúce produkciu skleníkových plynov. Od leteckej dopravy po masívne zbrojenie. A to napriek záväzku vyjadrenému podpisom klimatickej dohody v Paríži koncom roka 2015 znižovať emisie tak, aby globálna teplota vzrástla maximálne o 2 °C.

Pokiaľ sa verejné politiky budú naďalej podriaďovať imperatívu rastu, zostanú všetky zelené politiky len rétorickými cvičeniami.

Pokiaľ sa verejné politiky budú naďalej podriaďovať imperatívu rastu, zostanú všetky zelené politiky len rétorickými cvičeniami.

Francúzsky filozof Bruno Latour poznamenal, že podpisom Parížskej klimatickej dohody signatárske krajiny s obavami uznali, že ak budú všetky naďalej sledovať svoje plány modernizácie, nebude už existovať planéta, ktorá by bola s ich nádejami na rozvoj zlučiteľná.

Pokračovanie rozvoja založeného na technológiách spaľovania fosílnych palív znamená, že to elity buď nemysleli vážne, alebo sa vedome rozhodli pokračovať v neudržateľnom spôsobe života na úkor iných. Najmä tých najchudobnejších. Tých, ktorí v nemalej časti krajín globálneho Juhu čelia teplotám prekračujúcim 50 °C; ale aj na úkor neraz pracujúcej chudoby globálneho Severu, ktorá nemá ako čeliť klimatickým extrémom.

Je zjavné, že už len udržanie funkčnosti existujúcej infraštruktúry na ňu nadviazaných služieb si vyžiada obrovské množstvo prírodných, ľudských i finančných zdrojov. Pokiaľ sa však verejné politiky budú naďalej podriaďovať imperatívu rastu a fikciám o neobmedzenom množstve zdrojov či nekonečnej schopnosti planetárneho systému pohlcovať všetky formy znečistenia, zostanú všetky zelené politiky len rétorickými cvičeniami. Či skôr len viac či menej sofistikovanými formami greenwashingu.

Dlhé hodiny po dvanástej

Aj na Slovensku sa stále viac zaujímame o to, kedy bude dostavaná diaľnica, kedy prídu ďalšie zahraničné investície do nových priemyselných prevádzok, alebo či máme dosť kapacít na skladovanie zemného plynu a ropy, než o to, kedy budú školy, nemocnice a verejné budovy upravené tak, aby sa v nich dalo fungovať aj počas vĺn horúčav.

Alebo kedy budú elektrické rozvodné siete či strechy a okná domov upravené tak, aby odolávali čoraz častejším víchriciam s ešte prednedávnom nepredstaviteľnými rýchlosťami vetra. Témou nie sú ani kapacity na zachytávanie vody z prívalových dažďov. Umožňovali by aspoň zmierňovať nimi spôsobované povodne, a zároveň by sa tak tvorili jej zásoby na obdobia sucha a čoraz extrémnejších vĺn horúčav.

Už aj u nás sa stáva, že vysychajú nielen potoky a studne, ale aj zdroje vody, z ktorých sú napájané verejné vodovody. Práve takéto problémy budú čoskoro rozhodovať o kvalite života či o samotnom živote množstva ľudí. Akcelerácia klimatickej zmeny pritom ukazuje, že začať s prestavbou obytnej, dopravnej energetickej či vodohospodárskej infraštruktúry na podmienky nového klimatického režimu sa malo aspoň pred desaťročím.

Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.

© Autorské práva vyhradené

Facebook X.com 17 debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #atmosféra #klimatická zmena #klimatické rekordy #Arnold J. Toynbee