Napriek šíreniu dezinformácií o Assangeovi zo strany niektorých novinárskych kruhov, ktoré s rovnakou horlivosťou zarábali na odhaleniach WikiLeaks. Napriek zbabelosti svetových lídrov a líderiek, medzi ktorých sa zaradila i naša bývalá prezidentka Zuzana Čaputová, nemať na slobodu novinárov a ľudské práva jeden meter. A napokon aj napriek skorumpovaným predstaviteľom „spravodlivosti”. Nielen v Londýne.
Jediný dôvod, prečo sa zakladateľ a vydavateľ WikiLeaks, ktorý počas svojej kariéry odhalil viac zločinov ako všetci investigatívni novinári a novinárky dovedna, dožil slobody, je globálna solidarita. Assangeovi nepomohli ani desiatky novinárskych ocenení, ani 11 nominácií na Nobelovu cenu mieru.
Pomohol mu stupňujúci sa globálny tlak aktivistov a aktivistiek a mimovládnych organizácii na politikov a političky. Žiaľ, bol prinútený podpísať „priznanie”. Dobrovoľné to určite nebolo. Ak držíme človeka päť rokov a tri mesiace bez súdu na samotke 23 hodín denne, a potom mu povieme – ak podpíšeš, pustíme ťa – je to skrátka mučenie. Nič viac, nič menej.
Assangeovo „priznanie” teda nemá hodnotu ani toho papiera, na ktorom je napísané. Druhá vec je, samozrejme, že potrestaný bol už samotným procesom. Zaobchádzanie s ním vyslalo jasný signál, ako skončia tí, ktorí by chceli odhaľovať zločiny a korupciu západných vlád. Takmer 14 rokov sa usiloval brániť proti vydaniu do USA, 12 rokov z toho strávil vo väzení; najprv v domácom v malej miestnosti bez okien na veľvyslanectve Ekvádoru v Londýne, a potom v onej neslávne známej väznici Belmarsh, ktorá sa objavila aj v poslednom filme o Jamesovi Bondovi. Vo filme tam však neväznili človeka za novinársku prácu a odhaľovanie zločinov, ale zloducha, ktorý chcel zničiť svet.
Americký novinár Evan Gershkovich je pritom vo väzbe na základe rovnakého obvinenia, ako bol Assange – za špionáž, a rovnako ako on patrí na slobodu. Nepochybne si takto Kremeľ zo západných lídrov a ich pokrytectva uťahuje.
Nakoniec dopadne Západ tak, že ním deklarované hodnoty sa budú vyskytovať iba v rozprávkach pre dospelých a v politických prejavoch. Ako to bolo napríklad vtedy, keď americký prezident Biden odkazoval ruskému prezidentovi Putinovi, že má prepustiť amerického novinára Evana Gershkovicha. Gershkovich je pritom vo väzbe na základe rovnakého obvinenia, ako bol Assange – za špionáž, a rovnako ako on patrí na slobodu.
Nepochybne si takto Kremeľ zo západných lídrov a ich pokrytectva uťahuje. Sadli mu na lep, tak ako mnohokrát predtým. Nemôžeme si totiž myslieť, že v Rusku, Číne či v Latinskej Amerike pokrývali médiá kauzu Assange tak pochybne, ako veľká časť západných médií. Práve naopak. Tak veľmi, ako sa len dalo, využívali Assangea na to, aby odviedli pozornosť od vlastných zlyhaní, zločinov a neslobody médií.
Vinu však jednoznačne nesú západní lídri, ktorí nedokázali zabrániť väzneniu Juliana Assangea za odhalenie zločinov americkej a britskej armády v Iraku, Afganistane a na základni Guantánamo. A nezabránili ani tomu, aby sa trestu vyhli tí, čo tie zločiny skutočne spáchali. Pravdepodobne sa takto stávame svedkami smrti Západu. Nie je to však atentát, skôr samovražda, otrava vlastným jedom.
Väznenie Juliana Assangea, rovnako ako podpora genocídy v Gaze je v očiach väčšiny sveta jasným dôkazom západného pokrytectva a dôvodom ním pohŕdať. Assangeovo prepustenie a príčiny, ktoré k tomu viedli, sú asi jedinou nádejou na záchranu. A ak nie na záchranu, tak sú možno náznakom, že to, čo príde potom, bude lepšie.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.