Sú to ideológie, ktoré poškodzujú túto krajinu.“ O aké ideológie ide, presne necharakterizoval, ale jedna liberálna ideológia, ktorá nevyžaduje zmenu ústavy, si vyžaduje, aby sa proti nej vyhranil, je neoliberálna ideológia. Nevyžaduje zmenu Ústavy SR, lebo v článku č. 55 sa, na rozdiel od tejto ideológie, uvádza, že hospodárstvo Slovenskej republiky sa zakladá na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky.
Túto ideológiu sformovala tzv. Montpelerinská spoločnosť v r. 1947 a medzi jej zakladateľmi boli známe mená Friedrich Hayek a Milton Friedman. Muselo však prejsť niekoľko desiatok rokov, aby sa neoliberálna ideológia založená na minimálnom štáte, nízkych daniach a preferovaní súkromného sektora stala základom politiky prezidenta USA Ronalda Reagana a britskej premiérky Margaret Thatcherovej. A ďalšie roky, aby prenikla do kontinentálnej Európy a aby na tejto ideológii vznikol tzv. transformačný „blue print“. Tento scenár, s výnimkou Slovinska, bol základom transformácie európskych (ale nielen európskych) postsocialistických štátov z plánovaného na trhové hospodárstvo. Najznámejšími advokátmi tejto ideológie boli v Česku Václav Klaus, v Poľsku Leszek Balcerowicz, u nás Ivan Mikloš.
Finančná kríza 2008 neoliberálnej ideológii uštedrila tvrdý úder, a zdalo sa, že sa z neho už nespamätá. Nestalo sa to, stojí za ňou totiž veľký biznis. Tomu sa hodí pri presadzovaní svojich záujmov. Politicky túto ideológiu presadzujú strany ako nemecká FDP, strana francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, ktorá predstavuje neoliberalizmus „s ľudskou tvárou“, ako ju výstižne charakterizovala Silvia Ruppeldtová, a u nás po SDKÚ-DS štafetu prevzala SaS.
Vláda chce zaviesť socialistickú daň
SaS ústami svojho poslanca Mariána Viskupiča na základe uniknutých informácií z MF SR obvinila vládu, že pripravuje novú daň, nazval ju socialistickou, ktorá sa má týkať bežnej platby kartou, bezhotovostného prevodu výplaty na účet, či výberu peňazí z bankomatu. Aby PS nezaostalo, tak kritizuje, že vláda odpisuje túto daň od Maďarska a že vlastne podporí návrat k platbám v hotovosti atď.
Úniky informácií zvyčajne neposkytujú ucelené či dostatočne hodnoverné údaje a vyjadrovať sa k nim je preto riskantné. Či sa MF SR v budúcom konsolidačnom balíčku chystá prevziať maďarskú verziu dane z finančných transakcií, v anglickej verzii FTT (Financial Transaction Tax), neviem, ale vyjadriť sa k „socialistickej dani“ sa dá hneď. Nie je totiž žiadnou novinkou. Jej ideový základ pochádza od nositeľa Nobelovej ceny Jamesa Tobina spred viac ako 50 rokov.
Finančná kríza 2008 neoliberálnej ideológii uštedrila tvrdý úder, a zdalo sa, že sa z neho už nespamätá. Nestalo sa to, stojí za ňou totiž veľký biznis.
Medzi ostatnými druhmi daní zaujíma mimoriadne miesto. Z troch dôvodov. Po prvé preto, lebo je skonštruovaná tak, že obmedzuje či znemožňuje daňové úniky. Po druhé preto, že sa môže nastaviť tak, aby sa zdaňovala každá finančná transakcia. V závislosti od nastavenia sadzieb – rôznych pre rôzne finančné transakcie – by jej fiškálny prínos mohol byť taký, že by mohla nahradiť všetky ostatné dane. Po tretie preto, že by pomohla redukovať neproduktívne finančné operácie napr. s finančnými nástrojmi, ktoré miliardár Warren Buffett nazval zbraňami hromadného ničenia, a presmerovať aspoň časť z nich na podporu rastu.
Daň z finančných transakcií v EÚ
Diskusie o zavedení FTT spravidla ožívajú za určitých okolností: naposledy na úrovni štátov G20 po finančnej kríze 2008 a v EÚ počas Veľkej recesie. V EÚ jej najväčším podporovateľom bol Nicolas Sarkozy. Tandem „Merkozy“ (Merklová-Sarkozy) sa na FTT dohodol už v r. 2010. Pripomínam, že nikto z tandemu nebol reprezentantom socialistickej strany. Návrh smernice na zavedenie FTT na európskej úrovni pripravila Európska komisia v r. 2011 pod vedením José Barrosu, bývalého predsedu portugalskej pravicovej strany.
Najväčším odporcom FTT, v snahe ochrániť finančnú „City“, bol britský premiér David Cameron. Keď sa 11 štátov EÚ vrátane Slovenska rozhodlo využiť inštitút posilnenej spolupráce na presadenie FTT, Cameron ich dokonca zažaloval na Európskom súdnom dvore. Neuspel. Iniciatívu podporila Rada EÚ i Európsky parlament. Predpokladalo sa, že ku konečnej dohode o FTT vrátane podrobností sa dospeje v lete 2016. No proti FTT sa postavili organizované zoskupenia biznisu na európskej i národných úrovniach: nemecký BVI, francúzsky MEDEF, na európskej úrovni EBF, BusinessEurope, PensionEurope a ďalší.
V marci 2017 Asociácia európskych investorov požiadala ministra financií Petra Kažimíra, aby Slovensko z iniciatívy odskočilo – rovnako ako predtým Estónsko. Iniciatíva napokon neuspela, i keď Francúzsko FTT zaviedlo v r. 2012 a Maďarsko v r. 2013.
Pred akýmkoľvek rozhodnutím, ako nastaviť FTT, by sa malo MF SR poučiť, ako bola koncipovaná FTT na európskej úrovni a aké sú chyby maďarskej FTT. Vypočuť si aj pripomienky záujmových skupín biznisu, no nepodľahnúť ich diktátu. Ani diktátu neoliberálnej ideológie.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.