V uliciach Paríža je 45-tisíc policajtov z viac než 40 krajín sveta. Pomáhajú aj vojaci, dokonca i z Indie. Po celom meste i krajine operujú protiteroristické jednotky. Riziko útokov zo strany džihádistov a extrémistov je stále veľké. V metropole nad Seinou boli prijaté prísne bezpečnostné opatrenia, je rozparcelovaná na zóny. V hlavnom meste galského kohúta je menej turistov, ako obyčajne býva v tomto čase.
V piatok, v deň otváracieho ceremoniálu, bude nad Parížom zatvorený vzdušný priestor. Existuje stále niekoľko variantov, ako ceremoniál prebehne. Organizátori nás ubezpečujú, že nehrozí žiadne akútne nebezpečenstvo, ale predsa… Nad olympiádou bude počas dvoch týždňov visieť Damoklov meč terorizmu. Je to normálne?
LOH sú desaťročia najväčšími akciami na svete. Preto sa nečudujeme, že sú prijímané najrozsiahlejšie bezpečnostné opatrenia, opatrnosť je namieste. Zimné olympiády zase odmietajú organizovať lyžiarske strediská v Európe. Nákladné, veľa roboty, kontraproduktívne. Aj preto sa delia medzi metropoly (Soči, Peking, Turín, Miláno, Nice) a zimné strediská: športovci rôznych disciplín vôbec neprídu do styku.
Nad olympiádou bude počas dvoch týždňov visieť Damoklov meč terorizmu. Je to normálne? Čo to hovorí o našej dobe?
Patria však takéto veľké podujatia do husto osídlených metropol? Majú v nich vôbec budúcnosť? Pretože náklady vysoko prekračujú výnosy. A to nielen finančné, ale aj ekologické. Nehovoriac o tom, že napríklad v Aténach po olympiáde v roku 2004 športoviská (haly, štadióny, bazény) zostali nevyužité a zívajú prázdnotou.
V dobe klimatickej krízy sa čoraz častejšie spomínajú ekologické náklady. Globálne otepľovanie a vyššia teplota v mnohomiliónových asfaltových „prekúrených“ metropolách kladú otázku, či neohrozujú zdravie športovcov. V Paríži sa do poslednej chvíle riešila otázka, či sa bude súťažiť vo vodách Seiny. Nakoniec áno. No rieku neustále monitorujú. A nevieme, kto by do nej vliezol, keď videl jej „priezračnú“ vodu na televíznej obrazovke.
A potom opakujúce sa vmiešavanie politiky, zneužívanie. LOH v Berlíne v roku 1936 (demokratické krajiny ich neignorovali…), v Moskve 1980 (napriek bojkotu britskí športovci dorazili) a v Los Angeles v r. 1984. Tentoraz boli vylúčené Rusko a Bielorusko (spolu 17 športovcov bude súťažiť pod olympijskou zástavou). Dobre, Rusko vedie brutálnu vojnu proti Ukrajine, porušilo medzinárodné právo, ale majú za to pykať aj obyčajní športovci? Časť z nich odmietla účasť z hrdosti, časť porušila pravidlo o neutralite. Lenže kto skúma, pod akým tlakom v autoritatívnom režime žijú?
A prečo bola dovolená účasť Afganistanu a Severnej Kórey? Nie sú ich športovci automaticky reprezentantmi brutálnych režimov, či proti nim protestujú? A v prípade Izraela a Palestíny sa tiež nepýtame ich športovcov, či súhlasia s teroristickým útokom Hamasu, resp. s bombardovaním a ničením Gazy.
Verme, že olympiáda prebehne nakoniec bez komplikácií. Znovu to bude veľká šou, politika a poriadny biznis. Ale riskantný biznis, veľa obáv, strachu, ktoré riadne zatieňujú ideu družnosti, mieru a priateľstva. Čo to hovorí o našej dobe?