Ohľadne nej bolo, mimochodom, v serióznych západných zdrojoch zverejnených viacero zmienok, že od začiatku ruskej invázie došlo k nejednému mareniu zámerov na jej ukončenie, neraz údajne aj z vôle Západu. Preto opakovanie tvrdení, že na Ukrajine sa bojuje za demokraciu vo svete, znie potom v ušiach časti populácie v našich končinách trochu čudne. Obozretnejšiemu pozorovateľovi to pripomenie tézy, ktoré sme počúvali ešte krátko pred koncom bezúspešného dvadsaťročného ťaženia v Afganistane, kde sa „pod Hindúkušom bojovalo za slobodu“. Opatrnosť v spojení s americkými voľbami je preto namieste.
Slabnutie a závislosť Európy
Dôsledky toho, že Európska únia rezignovala na svoje niekdajšie ambiciózne plány patriť medzi troch-štyroch najmocnejších geopolitických aktérov planéty, a, naopak, stala sa až príliš závislá od Spojených štátov amerických, ponesieme ešte predlho. Pri kritickom, neideologickom pohľade sa tiež ukazuje, že celková situácia nebude zásadne iná, nech už nadchádzajúci politický boj o Biely dom vyhrá ktokoľvek: Donald Trump alebo Kamala Harrisová. Je tým myslené toto: USA skôr geopoliticky slabnú a snažia sa zachrániť, čo sa dá.
Vojna vo východnej Európe prekrýva porážku v spomínanom Afganistane (a to bez strát na amerických životoch) a zároveň riadne oslabuje Rusko. Ale de facto, žiaľ, aj politickú Európu. Doterajšia nerovnosť vzťahu so superveľmocou sa tak prehĺbila, a to aj zásluhou upadajúcich kvalít európskych elít. Už dlhší čas je na prvý pohľad zrejmé, že nadchádzajúce kľúčové konfrontácie sa presúvajú na Ďaleký východ či do Tichomoria. Starý kontinent, nech si už zo „zotrvačnosti staroby“ myslí o sebe, eventuálne svojich dejinných zásluhách, čokoľvek, sa postupne mení na relatívnu perifériu svetového diania.
Poľutovaniahodné výkony hlavy štátu Bidena počas volebnej kampane nakoniec predsa len spôsobili palácový prevrat – navonok, pochopiteľne, prezentovaný ako rezignácia múdreho štátnika.
Vojensky najsilnejšia krajina planéty pochopiteľne sleduje výhradne svoje vlastné záujmy, neprepadá nerealistickým hospodársko-spoločenským víziám, dáva zarobiť vojensko-priemyselnému komplexu. Vekom zoslabnutý Joe Biden, z ktorého máme neraz dojem – cynicky povedané – že nemôže verejne fungovať bez vedenia druhým (tak ako kedysi trebárs Leonid Iľjič Brežnev), sa môže potom mnohým javiť ako bábka tohto komplexu. Napriek tomu nás hlavný mediálny prúd vytrvalo presviedčal, že Biden je úplne fit. Vek je výhradne číslo, nie?
V podstate iba dvojstranícky americký systém (usporiadanie pre vyspelé „ľudovládne“ režimy, priznajme si, dosť netypické) nebol dlho schopný vygenerovať nič iné, ako zápas dvoch seniorov, súčasného a bývalého prezidenta, medzi ktorých životnou energiou je však vidieť priepastný rozdiel. Poľutovaniahodné výkony hlavy štátu Bidena počas volebnej kampane nakoniec predsa len spôsobili palácový prevrat – navonok, pochopiteľne, prezentovaný ako rezignácia múdreho štátnika.
Aké sú Harrisovej šance
Nástup viceprezidentky Kamaly Harrisovej do bezohľadného predvolebného súboja značí samo osebe posilnenie šancí Demokratickej strany, ktorá sa týmto krokom navyše vyhne problémom s finančnými darmi sponzorov. Aj tak sa zdá, že napriek okamžitej vlne „masáží“ o vyrovnávaní šancí medzi exprezidentom a aktuálnou viceprezidentkou nie sú jej vyhliadky nijako silné. Krikľúnsky Trump bezpochyby ťahá za dlhší koniec povrazu. Harrisová je rozhodujúcim stredovým voličom vnímaná ako príliš ľavicová, ako produkt (nezdravej) politiky presadzovania záujmov menšín. Nie je spájaná so žiadnymi politickými úspechmi, ba, naopak, stačí spomenúť bezúspešnú zahraničnú misiu proti imigrácii.
O jej popularite v širokých vrstvách sa jednoducho zatiaľ hovoriť nedá; v českom prostredí by mohla byť hravo prirovnaná k neúspešnej prezidentskej kandidátke Danuši Nerudovej, čerstvej to europoslankyni. Mnohým občanom rovnako neznie príliš atraktívne demokratickými marketérmi avizované presadzovanie práva na potrat. Nehovoriac ďalej o fakte, ako veľmi Trumpovi napomohol nedávny vražedný útok, počas ktorého sa v očiach prostých krajanov prejavil ako hrdina. Bojovník, dosť možno priamo vyvolený muž, ktorému boli predsa predtým „ukradnuté voľby“.
Hoci je predčasné hovoriť, čo už pritom urobili niektorí komentátori, že atentátnik svojou zlou muškou potvrdil exprezidentov návrat do úradu prezidenta, Trump má bezpochyby našliapnuté. Miliardárovu reálnu šancu nepriamo dosvedčil aj prezident od USA závislej Ukrajiny Zelenskyj, ktorých vzájomná komunikácia o závažných verejných otázkach bola oficiálne zverejnená. Rovnako ako Zelenského popieranie seba samého prostredníctvom výrokov o možnom mierovom rokovaní s Kremľom. Skrátka všetko sú to veci hodné širšieho zamyslenia.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.