Zabije umelá inteligencia peniaze?

Zabudli sme na skutočné prednosti peňazí. Bežne ich vnímame účelovo – ako prostriedok, ktorý uľahčuje výmenu tovaru a služieb a uchováva hodnoty v priebehu času. V porovnaní s výmenným obchodom sú mince a papierová mena veľmi pohodlné. Ale peniaze sú viac ako len nástroj. Ako slávne poznamenal Fiodor Michajlovič Dostojevskij, „peniaze sú razba slobody“. Podporujú našu existenciu ako autonómnych jednotlivcov v decentralizovanej ekonomike.

01.08.2024 12:00
Jean Pierre Landau Foto:
Jean Pierre Landau, ekonóm, Science Po, Paríž
debata (2)

Situácia však bude veľmi odlišná, ak budeme jedného dňa žiť vo svete riadenom umelou inteligenciou (AI) obdarenou úplnými informáciami a nekonečnými schopnosťami spracovania. Za týchto podmienok by peniaze už nemuseli hrať žiadnu rolu.

Ak chceme pochopiť, ako nás peniaze oslobodzujú, zvážme akýkoľvek reťazec peňažných transakcií. Keď dostávame peniaze, máme život pod kontrolou. Je len na nás, či sa rozhodneme, že ich budeme hromadiť, alebo ich minieme na čokoľvek, čo si vyberieme. Túto schopnosť nám dávajú iba peniaze. Peniaze sú navyše univerzálne. Dovoľujú nám kúpiť čokoľvek, kedykoľvek a od kohokoľvek – a tento predajca môže byť čoraz častejšie umiestnený kdekoľvek. Táto špecifická sloboda nepochádza z bohatstva, ale z možnosti voľby.

Večný dopyt po peniazoch

Táto voľba sa nesmie považovať za samozrejmosť, pretože platobné nástroje boli vždy náchylné na paternalistické zasahovanie. V 19. storočí niektoré firmy platili zamestnancom úpismi, ktoré akceptovali iba obchody, ktoré tieto firmy vlastnili. A v súčasnosti technológia umožňuje vydávať „programovateľné peniaze“ so špeciálnym účelom, s obmedzeným použitím a dokonca aj s dátumom predkupného práva. Takéto digitálne tokeny by sa mohli použiť na zákaz „nečestnej“ konzumácie (ako je alkohol alebo tabak) príjemcami verejnej pomoci.

Najlepším znakom toho, že AI skutočne prevzala vládu, by bolo, keby sa peniaze stali v ekonomickom živote irelevantnými.

Potrebujeme peniaze, pretože žijeme v trhovom hospodárstve, nie v predprogramovanom svete. Chránia nás pred neistotou (má „hodnotu opcie“, v ekonomickom jazyku). Dopyt po peniazoch sa počas kríz prudko zvyšuje, pretože ľudia musia byť pripravení na všetky nepredvídané udalosti. Ale teraz rýchlo vpred do budúcnosti, kde stroje organizujú, rozhodujú a vykonávajú všetky ekonomické aktivity. Vykonávajú transakcie medzi sebou, kreditné a debetné recipročné účty a automaticky zabezpečujú disciplínu a dodržiavanie zmlúv. Neexistuje žiadne zlyhanie.

Potrebujeme ešte peniaze?

Takýto svet je už čiastočne vo výhľade. Pred desiatimi rokmi Hal Varian, hlavný ekonóm spoločnosti Google, poznamenal, že „uprostred každej transakcie je počítač“ v celej našej digitalizovanej ekonomike. Mnohé z našich každodenných činností sú automatizované, na mnohých trhoch s cennými papiermi dominuje algoritmické obchodovanie a platby sú čoraz viac programované.

Ak sa naplní vízia budúcnosti zástancov kryptomien, „inteligentné zmluvy“ budú riadiť finančné sprostredkovanie vo svete decentralizovaných financií. Niektorí dokonca naznačujú, že pri vykonávaní menovej politiky by centrálnych bankárov mohli nahradiť sofistikované algoritmy.

Zatiaľ však používame iba stroje. Ľudia sa stále rozhodujú ako slobodní hráči, vyjadrujú preferencie a konajú podľa nich. Centrálne banky sa slepo neriadia pravidlami. Rozhodujú po zvážení zložitých kompromisov, najmä v čase krízy alebo keď čelia negatívnym ponukovým šokom.

V skutočnosti v automatizovanej ekonomike s ľudskou kontrolou sú peniaze potrebnejšie ako kedykoľvek predtým. Musia sa však prispôsobiť teraz, keď digitalizácia skracuje vzdialenosť a čas. Aj peniaze musia byť digitálne, vo forme tokenov na našich mobilných telefónoch – elektronická hotovosť, ktorú možno okamžite previesť po celom svete bez toho, aby ste museli prechádzať zložitou sieťou účtov a protistrán.

Prekročíme nový prah?

S umelou inteligenciou sa prekročí prah. Niektoré scenáre premietajú vesmír, kde umelé inteligencie nielen spracovávajú informácie a vykonávajú príkazy, ale tiež robia rozhodnutia a dokonca určujú svoje vlastné ciele. Boli by to „agenti“, konajúci na základe preferencií, ktoré sa nemusia nevyhnutne zhodovať s preferenciami ľudí.

S týmito schopnosťami by AI mohla prevziať alokáciu zdrojov a distribúciu príjmov. Posúdila by milióny možných ekonomických rovnováh a určila by tú, ktorú považuje za vhodnejšiu. Táto vízia „technosocializmu“ má veľmi ďaleko od modelu decentralizovanej, slobodnej spoločnosti. Bola by to high-tech verzia staromódneho komunistického centrálneho plánovania.

Debaty o budúcnosti AI sa často odvolávajú na „singularitu“, čo znamená bod, kedy budú mať AI schopnosť zlepšovať sa a rozširovať, čím rýchlo predbehnú ľudí vo všetkých mierach inteligencie. V tomto scenári by už ľudia neovládali svoj vlastný osud.

Stane sa to niekedy? Medzi odborníkmi na AI existujú obrovské nezhody, ale peniaze môžu slúžiť ako ideálny ukazovateľ. Najlepším znakom toho, že AI skutočne prevzala vládu, by bolo, keby sa peniaze stali v ekonomickom živote irelevantnými.

Svet bez peňazí môže byť technicky realizovateľný. Či by sa v ňom oplatilo žiť, je však už druhá vec.

© Project Syndicate 1995–2024
www.project-syndicate.org

Denník Pravda nadviazal spoluprácu s renomovanou organizáciou Project Syndicate, ktorá pôsobí vo viac než 150 štátoch sveta. PS publikuje analýzy, názory a komentáre svetoznámych akademikov, ekonómov, filozofov, politológov, štátnikov, vedcov, manažérov či laureátov Nobelovej ceny, čím vytvára unikátnu a vysoko rešpektovanú medzinárodnú sieť. Od júla si časť z nich budete môcť prečítať jeden- až dvakrát týždenne aj na stránkach Pravdy. Aj touto formou prispievame k skvalitneniu obsahu nášho denníka.

Facebook X.com 2 debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #peniaze #umelá inteligencia #AI #Project Syndicate