Pokles pôrodnosti sa dá pripísať silným štrukturálnym faktorom, akými sú urbanizácia, nárast vzdelania a väčšia účasť žien na trhu práce; ako aj názor, že starostlivosť o deti je lepšie zvládnuteľná s menším počtom detí. Výsledkom je, že úsilia vlád zvrátiť tento trend boli neúspešné.
Tri kategórie krajín
Krajiny s klesajúcou mierou pôrodnosti nakoniec dosiahnu bod demografického zlomu, ako ukazuje náš nedávny výskum. Tempo, akým sa jednotlivé krajiny približujú k tejto hranici, sa výrazne líši. Svet sme rozdelili do troch skupín. Prvá zahŕňa 52 krajín: 41 z nich v Afrike, desať v Ázii, a Papua Nová Guinea v Oceánii – tam je miera plodnosti stále vyššia ako 2,9 dieťaťa na ženu. Prognózy naznačujú, že populácia týchto krajín, z ktorých takmer všetky majú nízke alebo nižšie stredné príjmy (s významnou výnimkou Izraela), bude do konca storočia naďalej rásť.
Prisťahovalectvo v súčasnosti ponúka najlepšiu obranu proti starnutiu spoločnosti; už teraz bolo požehnaním pre bohaté krajiny, ktoré sú schopné – a ochotné – prijať cudzincov.
Druhá skupina zahŕňa 94 krajín: nachádzajú sa na všetkých kontinentoch a zahŕňajúc všetky príjmové skupiny. Populácia tam už klesá, ako napríklad v Taliansku a Japonsku; alebo sa očakáva, že poklesne niekedy v tomto storočí. Šesťdesiatštyri z týchto krajín už má plodnosť pod úrovňou 2,1 dieťaťa na ženu a ostatné sa k tejto hranici približujú. Dodnes žiadna vláda nezvrátila trend poklesu pôrodnosti po prekročení tejto hranice.
Nie všetko však znamená len chmúrne vyhliadky. Tretia skupina, ktorá zahŕňa 14 krajín s vysokými príjmami, dokazuje, že prisťahovalectvo môže pomôcť vyrovnať klesajúcu mieru pôrodnosti a udržať úroveň populácie. Cudzinci tvoria viac ako desať percent obyvateľstva vo všetkých týchto krajinách – vrátane USA, Kanady a Austrálie – s jedinou výnimkou (Česká republika). Aj keď úmrtia v týchto krajinách prevýšia počet pôrodov, ich populácia môže ešte nejaký čas rásť, a to vzhľadom na ich schopnosť prilákať imigrantov.
Výzvy starnutia populácie
Starnutie populácie krajiny prináša dve ekonomické výzvy. Prvou je tá, ktorej hovoríme geriatrická fiškálna pasca. Vzhľadom na to, že väčšina systémov sociálneho zabezpečenia vypláca dôchodcom vopred definované dávky, výdavky na dôchodky majú tendenciu prevyšovať odvody, keďže podiel populácie v produktívnom veku klesá. Verejné výdavky na zdravotníctvo tiež zvyčajne rastú ako podiel HDP.
Na zníženie tejto fiškálnej nerovnováhy budú politici nútení zvyšovať dane, najmä keď sa starší voliči stanú silnou politickou silou. S nižším disponibilným príjmom bude mať mladšia generácia pravdepodobne menej detí, čo zníži budúci daňový základ a spôsobí ďalšie zhoršenie finančnej situácie.
Druhou výzvou je klesajúca produktivita. Ľudia, ktorí rozvíjajú vedecké poznatky, vrátane vynálezcov a nositeľov Nobelovej ceny, či úspešní podnikatelia, ktorí tieto nápady realizujú na trhu, majú vo všeobecnosti menej ako 50 rokov. Pokiaľ sa nenaučíme, ako zvýšiť „tekutú inteligenciu“ (fluid intelligence) starších dospelých, ktorá umožňuje myslieť kreatívne a riešiť nové problémy, starnutie populácie by mohlo znížiť tempo inovácií. To by malo za následok nižšiu produktivitu a hospodársky rast.
Môžeme k tomu priradiť aj nový technologický pokrok, akým je napr. umelá inteligencia, ktorý vedie k vývoju strojov zlepšujúcich a rozširujúcich ľudskú vynaliezavosť. Prisťahovalectvo však v súčasnosti ponúka najlepšiu obranu proti starnutiu spoločnosti; už teraz bolo požehnaním pre bohaté krajiny, ktoré sú schopné – a ochotné – prijať cudzincov. Napriek hrozivým titulkom o zvýšených tokoch utečencov a nelegálnom prekračovaní hraníc náš výskum ukázal, že prisťahovalectvo prispieva k zvýšenému hospodárskemu rastu v cieľových krajinách. Čiastočne tým, že znižuje záťaž starnúcej populácie.
Imigrácia ako pozitívum
Napríklad v USA má populácia narodená v cudzine vyššiu priemernú úroveň vzdelania ako ich pôvodná populácia (nepochybne prispieva k úniku mozgov v krajinách ich pôvodu). Okrem toho, mimoriadny výkon severoamerickej ekonomiky za posledné dva roky by nebol možný bez postpandemickej imigrácie. Protiimigrantské nálady sú v mnohých bohatých krajinách na vzostupe. Zlepšujú volebné vyhliadky krajne pravicových strán v Európe a potenciálne sa stávajú rozhodujúcim faktorom v prezidentských voľbách v USA, ktoré sa budú konať teraz v novembri.
Pre politikov to predstavuje rébus. Musia presvedčiť voličov, že uľahčenie imigrácie je prospešné pre všetkých – alebo riskovať, že budú čeliť ekonomickým výzvam, ktoré prináša starnutie obyvateľstva.
© Project Syndicate 1995–2024
www.project-syndicate.org
Denník Pravda nadviazal spoluprácu s renomovanou organizáciou Project Syndicate, ktorá pôsobí vo viac než 150 štátoch sveta. PS publikuje analýzy, názory a komentáre svetoznámych akademikov, ekonómov, filozofov, politológov, štátnikov, vedcov, manažérov či laureátov Nobelovej ceny, čím vytvára unikátnu a vysoko rešpektovanú medzinárodnú sieť. Od júla si časť z nich budete môcť prečítať jeden- až dvakrát týždenne aj na stránkach Pravdy. Aj touto formou prispievame k skvalitneniu obsahu nášho denníka.