EÚ sa chválila svojím „nadštandardným“ vzťahom s prezidentom Joeom Bidenom. Po skúsenostiach s jeho predchodcom to nebolo nič prekvapujúce. Trumpova politika „Make America Great Again“, v skratke MAGA, ktorá narazila na ekonomické záujmy EÚ, a hrozby USA, hlavného garanta bezpečnosti EÚ, že odídu z NATO a podobne, naháňala zimomriavky európskym lídrom. Návrat Trumpa k moci je preto pre drvivú väčšinu z nich čiernou morou.
No Harrisová, prezývaná často aj „neviditeľná Kamala“, je v Európe dosť veľkou neznámou. Jej kontakty s európskymi lídrami boli sporadické. Ak aj pri niektorých príležitostiach – napríklad na bezpečnostnej konferencii v Mníchove – vystúpila, svoj prejav údajne čítala a jej vlastné názory, pokiaľ aj dajaké mala, zostávali skryté. Tak to navonok vyzeralo. Jej zahraničnopolitická kvalifikácia – aspoň taká je predstava v Európe – je v ostrom kontraste s reputáciou prezidenta Bidena, ktorý mal niekoľko desiatok rokov skúsenosti so zahraničnou politikou USA ako člen a predseda výboru pre zahraničné vzťahy v Senáte, ako viceprezident v Obamovej administratíve a ako prezident USA. V čase rastúceho napätia, keď lokálne hrozby môžu prerásť do regionálnych a regionálne do globálnych, bude zahraničná politika USA zohrávať rozhodujúcu úlohu. Obavy o jej budúcej podobe sú preto viac ako oprávnené.
Môže Harrisová vyhrať voľby?
Rozpaky nad nominovaním Kamaly Harrisovej za kandidátku na post prezidenta USA Bidenom sa čoskoro začali rozplývať. Po určitom váhaní ju podporili viaceré prominentné osobnosti v USA a spontánne sa na jej stranu pridala masa budúcich voličov. V priebehu prvých 24 hodín na jej volebný účet pribudlo 81 miliónov USD a takmer 60 % darcov darovalo prvý raz. Nadšenie nemalej časti amerického voličstva však ešte nie je zárukou jej víťazstva.
Ak chce byť Harrisová úspešná, musí sa usilovať okrem témy reprodukčného zdravia či ochrany demokracie ponúknuť niektoré z tém pre „pracujúcu triedu“. Tá je ľahkou korisťou Trumpa iba preto, že sa dlhodobo cíti odstrkovaná elitou.
Čo sa robí s Kansasom bol názov môjho komentára v Pravde roku 2016, keď vo voľbách proti Hillary Clintonovej uspel Donald Trump. Názov som prebrala od autora knihy Thomasa Franka s podtitulom Ako konzervatívci získali srdce Ameriky. Položil si otázku, prečo nižšia vrstva žijúca v Kansase opakovane volí prezidentského kandidáta za Republikánsku stranu napriek tomu, že je to proti jej ekonomickým a sociálnym záujmom. Kansas roku 2012 volil Georgea W. Busha, v rokoch 2016 a 2020 Donalda Trumpa. Bude ho voliť aj roku 2024?
Časťou odpovede je sila presvedčiť, v čí prospech je tá-ktorá politika. Bernie Sanders, nezávislý americký senátor, ktorý svojimi názormi inicioval v Demokratickej strane vznik progresívneho krídla, podporoval Bidenovu opakovanú kandidatúru – až do Bidenovej abdikácie. Mimochodom, progresívna politika v americkej terminológii je sociálnodemokratická politika a progresívci v DS predstavujú jej ľavicovú časť. Sanders svoj postoj k Bidenovi a nepriamo i „záhadu v Kansase“ v rozhovore pre Vermont Public vysvetľuje takto: „Biden bol po F. D. Rooseveltovi azda najprogresívnejším prezidentom USA. Presadil investície do rozpadajúcej sa infraštruktúry, prostriedky na boj s klimatickými zmenami (zákon v skratke IRA), podarilo sa mu daňovými úľavami znížiť detskú chudobu o 40 %, podporoval odbory…“ Viaceré jeho opatrenia neprinášajú okamžitý úžitok pre „pracujúcu triedu“ a o viacerých sa verejnosť dozvedala málo.
Na rozdieloch dvoch príbuzných anglických slov „policies“ a „politics“ to Sanders ilustroval takto: „Nestačí iba presadzovať dobré politiky (policies), treba ich vedieť predať, t. j. robiť politiku (politics).“ Naozaj: verejnosť doma i v zahraničí sa viac pozastavovala nad Bidenovými potknutiami – fyzickými i slovnými – akoby oceňovala jeho politiky.
Progresívny program Demokratickej strany
Bernie Sanders a progresívne krídlo Demokratickej strany presadzujú rozšírenie sociálnej starostlivosti poskytovanej zo Social Security, zníženie vysokej detskej chudoby, rozšírenie zdravotnej starostlivosti poskytovanej z Medicare, zvyšovanie minimálnej mzdy, aby bola mzdou, z ktorej sa dá prežiť a pod. Presadzujú riešenie krízy bývania a daňovú reformu. Podľa nich miliardári a korporácie by mali platiť spravodlivý diel na daniach.
Sandersova podpora Harrisovej je podmienená presadzovaním progresívnej agendy. Aj keď z vlastnej skúsenosti neúspešného kandidáta na prezidentský úrad musí vedieť, že v USA je opozícia biznisu proti progresívnej agende neprekonateľná. Ak však chce byť Harrisová v novembrových voľbách úspešná, musí sa usilovať v kampani okrem témy reprodukčného zdravia či ochrany demokracie ponúknuť niektoré z tém pre „pracujúcu triedu“. Tá je ľahkou korisťou Trumpa iba preto, že sa dlhodobo cíti odstrkovaná elitou. Inak sa možno presadí syndróm Kansasu na úrovni celých USA.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.