Bez ohľadu na národnosť majú ultrabohatí ľudia dve nápadné podobnosti: prevažnú väčšinu tvoria muži a zvyčajne platia oveľa nižšie dane ako ich zamestnanci a pracovníci strednej triedy. Koncentrácia bohatstva je teda globálny problém. Taký alarmujúci, že sa ním minulý mesiac formálne zaoberala aj skupina G20 (skupina zložená z najväčších rozvinutých a rozvíjajúcich sa ekonomík sveta). Ako uviedli ministri financií G20 v záverečnej deklarácii na svojej konferencii v Riu de Janeiro 25. – 26. júla:
„Je dôležité, aby všetci daňoví poplatníci vrátane jednotlivcov s ultravysokým majetkom prispeli svojím podielom na daniach. Agresívne vyhýbanie sa daňovým povinnostiam alebo daňové úniky jednotlivcov s mimoriadne vysokým majetkom môžu narušiť spravodlivosť daňových systémov… Podpora efektívnej, spravodlivej a progresívnej daňovej politiky zostáva významnou výzvou, ktorú by mohla pomôcť riešiť medzinárodná daňová spolupráca a cielené domáce reformy.“
Žijeme v daňovej nespravodlivosti
Daňová spravodlivosť je základom demokracie. Bez dostatočných daňových príjmov nemôžu vlády zaručiť adekvátne služby, ako je vzdelávanie, zdravotná starostlivosť a sociálna ochrana. A nedokážu reagovať ani na oveľa väčšie problémy, ako je klimatická kríza (ktorá už destabilizuje mnohé krajiny po celom svete). Vzhľadom na hrozné dôsledky nečinnosti v týchto oblastiach je nevyhnutné, aby najbohatší boli zdanení.
V roku 2013 G20 uznala nekontrolovateľné vyhýbanie sa daňovým povinnostiam nadnárodných spoločností, čo dalo politický impulz na riešenie problému.
Deklarácia z Ria je dôležitý míľnik. Prvýkrát od založenia G20 v roku 1999 sa všetci členovia zhodli na tom, že je potrebné opraviť spôsob zdaňovania superbohatých a zaviazali sa to urobiť. Konsenzus však neprišiel z ničoho nič. Zástancovia daňovej spravodlivosti v mesiacoch pred summitom vyvinuli veľa práce.
Brazília tento rok zastáva predsedníctvo G20 a koncom februára ma minister financií Fernando Haddad pozval, aby som vystúpil na stretnutí na vysokej úrovni v São Paule. Bol som poverený napísať správu o daňovej spravodlivosti a zdaňovaní superbohatých (ťažisko mojej práce ako zakladateľa a riaditeľa Európskeho daňového observatória v Paríži), ktorú som predložil koncom júna, aby som informoval o diskusii na júlovom summite.
V správe „Návrh na koordinovaný štandard minimálneho efektívneho zdaňovania pre jednotlivcov s ultravysokou čistou hodnotou“ som predložil návrh nového efektívneho štandardu zdaňovania. Zahŕňa koordinovanú minimálnu daň vo výške 2 % bohatstva pre tritisíc miliardárov na svete. Tento štandard by nielen generoval značné príjmy (okolo 200 – 250 miliárd USD ročne); napravilo by to aj štrukturálnu nespravodlivosť súčasných daňových systémov, kde sú efektívne daňové sadzby miliardárov nižšie ako v prípade jednotlivcov zo strednej triedy.
Bohatí platia menej
Globálna verejnosť v drvivej väčšine podporuje spravodlivé zdanenie ultrabohatých. Podľa prieskumu Ipsos v krajinách G20, zverejneného v júni, 67 % ľudí súhlasí s tým, že existuje príliš veľká ekonomická nerovnosť, a 70 % podporuje zásadu, že bohatí ľudia by mali platiť vyššie dane z príjmu. Deklarácia z Ria signalizuje významný posun: svetoví lídri už nemôžu podporovať systém, v ktorom ultrabohatí ľudia platia menej daní ako my ostatní. Ministri financií sa už dohodli na dôležitých predbežných krokoch na zlepšenie daňovej transparentnosti, posilnenie daňovej spolupráce a preskúmanie škodlivých daňových praktík.
Pravda, o zahrnutí 2 % minimálnej dane pre miliardárov do konečného textu nepanoval politický konsenzus. Deklaráciu museli schváliť jednomyseľne a niektoré krajiny majú stále výhrady k niektorým aspektom návrhu. Napríklad, zatiaľ čo administratíva prezidenta USA Joea Bidena podporuje na domácom trhu minimálnu daň pre miliardárov, túto otázku sa zdráhala presadzovať na medzinárodnej scéne.
Ale už niet cesty späť. Minimálna daň je na programe a keď sa pozrieme na históriu medzinárodných daňových rokovaní, existujú konkrétne dôvody na to, aby sme boli optimistickí. V roku 2013 G20 uznala nekontrolovateľné vyhýbanie sa daňovým povinnostiam nadnárodných spoločností, čo dalo politický impulz na riešenie problému. Jej pôvodný akčný plán zahŕňal zlepšenie daňovej transparentnosti, posilnenie daňovej spolupráce a preskúmanie škodlivých daňových praktík – rovnaké znenie, aké sa teraz používa v Riu. V októbri 2021 až 136 krajín a území (teraz 140) prijalo minimálnu daň z príjmu právnických osôb vo výške 15 %.
Našťastie nepotrebujeme, aby všetky krajiny prijali minimálnu 2 % daň pre miliardárov. Stačí kritické množstvo krajín, ktoré sa dohodnú na súbore pravidiel a prijatí nástrojov na zavedenie účinného zdaňovania bez ohľadu na daňovú rezidenciu miliardárov. Týmto spôsobom sa môžeme vyhnúť scenáru, v ktorom ultrabohatí utekajú do daňových rajov. Skončia sa preteky ku dnu medzi krajinami, ktoré súťažia o to, aby miliardárom ponúkli najnižšiu daňovú sadzbu.
Za posledných približne desať rokov sa medzinárodná spolupráca v oblasti zdaňovania výrazne zlepšila. Zavedenie automatických výmen bankových informácií napríklad výrazne znížilo možnosť vyhýbania sa plateniu daní. Už máme nástroje potrebné na to, aby svetoví miliardári platili spravodlivý podiel daní. Teraz je na vládach, aby konali rýchlo a efektívne.
© Project Syndicate 1995–2024 www.project-syndicate.org
Denník Pravda nadviazal spoluprácu s renomovanou organizáciou Project Syndicate, ktorá pôsobí vo viac než 150 štátoch sveta. PS publikuje analýzy, názory a komentáre svetoznámych akademikov, ekonómov, filozofov, politológov, štátnikov, vedcov, manažérov či laureátov Nobelovej ceny, čím vytvára unikátnu a vysoko rešpektovanú medzinárodnú sieť. Od júla si časť z nich budete môcť prečítať jeden- až dvakrát týždenne aj na stránkach Pravdy. Aj touto formou prispievame k skvalitneniu obsahu nášho denníka. ////