Ponúkané „originálne“ riešenia sú si v zásade veľmi podobné: buď zo VšZP urobiť dve súkromné zdravotné poisťovne (INESS), alebo z nej urobiť tri či štyri poisťovne a do niektorej získať medzinárodného hráča, ktorý má know-how v poisťovníctve (HPI). Mimochodom, na slovenskom trhu zdravotných poisťovní (ZP) už zahraničný hráč je – v Unione, ktorú vlastní najväčšia poisťovňa v Holandsku Achmea, B. V. Okrem ideológie hľadajme za návrhom likvidácie VšZP záujmy hráčov v sektore zdravotníctva. O nich sa však od zástancov likvidácie VšZP nedozvieme. Tradične argumentujú inak: väčšou súťažou zdravotných poisťovní na trhu, väčšou spokojnosťou poistencov, šetrením prostriedkov daňových poplatníkov, z ktorých sa musí pravidelne VšZP zachraňovať, a pod.
K čomu viedla súťaž na trhu zdravotných poisťovní?
V 90. rokoch bola situácia s inštitúciami poskytujúcimi zdravotné poistenie značne turbulentná. Najhoršiu skúsenosť mal štát s neštátnou poisťovňou Perspektíva, ktorá vznikla roku 1995 a roku 1999 musela ísť do likvidácie. Jej dlhy na úrovni 1,6 mld. Sk štát musel vziať na seba. Kým v 90. rokoch sa rozsypalo vrece so ZP, nasledujúce desaťročie bolo v zdravotnom poistení desaťročím konsolidácie. Zopakujme si aspoň základné fakty. Sideria zdravotná poisťovňa, a. s., vznikla spojením hutníckej ZP s občianskou ZP Istota roku 2005. Roku 2007 sa následne spojila s Dôverou a vznikla Dôvera, zdravotná poisťovňa. Je pravda, že v čase zlučovania už obidve rozhodujúcim podielom vlastnila Penta Investments, Ltd., so sídlom na Cypre. Roku 2009 chemická zdravotná poisťovňa Apollo zanikla zlúčením so ZP Dôvera atď. Zo 16 ZP v roku 1996 zostali napokon tri.
V zdravotníctve desiatky rokov meškajú reformy. Nebrzdí ich zväčša neschopnosť ministrov, ale schopnosti iných zabrániť ich presadeniu. Tých, čo by reformami utrpeli ujmu.
Prečo to pripomínam? Aby sme si uvedomili, že keby sa VšZP rozdelila na dva či až štyri subjekty, čoskoro by prebehol obdobný konsolidačný proces a napokon by zostali na trhu dve či tri ZP, ako je to dnes.
Prečo treba VšZP opakovane sanovať?
Druhým argumentom je, že po likvidácii VšZP by štát každoročne ušetril desiatky či stovky miliónov eur. Podľa INESS-u rozdelenie VšZP a odpredaj jej častí by priniesol do zdravotníctva zhruba jednu miliardu eur. Dodajme: jednorazovo.
Nad tým, že súkromné zdravotné poisťovne z verejných zdrojov (z odvodov od zamestnancov a zamestnávateľov a z platieb štátu za svojich poistencov) môžu vytvárať zisk, sa pozastavovali viaceré vlády. Už minister Uhliarik im zisk aspoň obmedzil. Ficove vlády chceli tomu úplne zabrániť (za ministra Richarda Rašiho sa zaviedol zákaz zisku ZP), ale zásadnejšie riešenie nepresadil ani Fico, ani iné vlády po ňom s výnimkou regulácie výšky zisku od roku 2022. Niežeby neexistovali riešenia, i keď ťažšie, akoby sa na prvý pohľad zdalo, ale verejný záujem sa ukázal slabým oponentom podnikateľských záujmov.
Súkromné ZP za súčasných podmienok vytvárajú väčšinou zisk, kým tzv. štátna poisťovňa stratu. Nepochybne by sa dali nájsť nedostatky na strane výdavkov VšZP, no problém bude inde. Najskôr v poistnom kmeni, ktorý je diametrálne iný ako v prípade Dôvery a Unionu. Sú v ňom dve kategórie, ktoré sú výrazne náročnejšie na zdravotné výdavky: deti a seniori, a pritom platby za poistencov štátu sú hlboko poddimenzované. A po druhé, v prerozdeľovacom kľúči, ktorým sa verejné zdroje delia do štátnej a súkromných poisťovní. Je nedotknuteľný?
A napokon po privatizácii VšZP by ešte väčšia časť z verejného zdravotného poistenia skončila každoročne mimo zdravotného sektora v podobe zisku a z neho následne v dividendách majiteľov poisťovní.
Prečo sú aj súkromné zdravotné poisťovne v strate?
Za prvý polrok 2024, a prognóza hovorí, že i za celý rok, budú všetky tri ZP v strate, najviac štátna ZP. Strata všetkých troch ZP spolu dosiahla v 1. polroku 2024 až 85 miliónov eur, odhad do konca roka je 256 miliónov, z toho VšZP 169 miliónov eur. Ak je to tak, prečo sa zaoberáme iba jednou ZP – VšZP? Pretože ak štátna poisťovňa nevytvára zisk, ale naopak, trvalejšie stratu, jej základné imanie postupne klesá až pod zákonom stanovenú hranicu a štát ju musí sanovať. Dôvera a Union však s malými výnimkami produkujú z už naznačených dôvodov zisk a z neho, ak treba, tvoria rezervy.
Ak sú viac ako niekoľko polrokov všetky ZP v strate, t. j. okrem štátnej, stratové sú i súkromné, signalizuje to, čo všetci dobre vieme. V prvom rade, že slovenské zdravotníctvo je hlboko finančne poddimenzované. Vydávame naň ročne iba 7,6 % HDP (údaj za rok 2022), kým Česko 9,1 % a najviac medzi štátmi OECD vydávajú USA, až 16,6 %.
A po druhé preto, že desiatky rokov v rezorte meškajú reformy. Nebrzdí ich zväčša neschopnosť ministrov, ale schopnosti iných zabrániť ich presadeniu. Tých, čo by reformami utrpeli ujmu. Dosiahnuť zvrat si preto vyžaduje viac, ako iba odvolať ministerku Dolinkovú…
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.