Hrdinovia Slovenského národného povstania

Tento rok si pripomíname okrúhle 80. výročie Slovenského národného povstania. Každé výročie významnej historickej udalosti, a najmä okrúhle výročie, sú a musia byť príležitosťou, aby sme si popri pietnych akciách pripomenuli fakty, ale aj otázky, ktoré sa k týmto výročiam vzťahujú, o ktorých tak často nehovoríme, alebo ktoré boli po mnoho rokov opomínané, alebo dokonca tabuizované.

26.08.2024 12:30
debata (9)

SNP je veľká a úctyhodná udalosť, ktorá nie je len obyčajnou záležitosťou slovenskej histórie. Z hľadiska vojenského i morálneho právom patrí k najvýznamnejším akciám európskeho hnutia odporu, keď slovenskí povstalci vzdorovali nepriateľskej presile celé dva mesiace. Ich odvážna akcia sa uskutočnila v 30 okresoch s rozlohou asi 20-tisíc štvorcových kilometrov s približne 1,7 milióna obyvateľmi! Preto je dôležité uctiť si dnes a práve dnes, v dobe zo zahraničnopoli­tického a bezpečnostného hľadiska tak veľmi rozjatrenej, význam Povstania a pamiatku jeho hrdinov v oboch našich republikách.

Rád by som na tomto mieste pripomenul úlohu a hrdinstvo slovenských vojakov na čele s veliteľmi SNP generálmi Jánom Golianom a Rudolfom Viestom. Títo hrdinovia Povstania sa po februári 1948 stali na desiatky rokov terčom tvrdej, no neobjektívnej kritiky komunistických propagandistov. Preto je na mieste pripomenúť ich hrdinskú smrť, keď ich Nemci po zadržaní pravdepodobne zavraždili v koncentračnom tábore vo Flossenbürgu. Vieme však, že samotní nacisti boli nútení konštatovať, že sa v zajatí správali veľmi hrdo a statočne.

Každý Čech by mal mať na pamäti, že SNP je úzko spojené aj s jeho národnými dejinami.

Mohli by sme pokračovať radom ďalších mien odvážnych vojakov, ako boli napríklad bojovníci o Telgárt, vrch Ostrô „Modrí diabli“, mladí príslušníci slovenského letectva bojujúci ako pechota, či bratia Milan, Miloš a Mirko Veselovci. Traja dôstojníci, ktorých osudy trpko symbolizujú povojnový vzťah komunistického režimu k vojnovým hrdinom, čo sa mu nepoklonkovali. Zatiaľ čo Milana Vesela roky väznili, Miloša vyhodili z armády a Mirko bol donútený odísť do exilu. Takýchto prípadov jestvuje mnoho.

Pripomeňme si napríklad obrancu Strečna, podplukovníka Jozefa Dobrovodského, ktorého v 50. rokoch tiež niekoľko rokov komunisti väznili, zatiaľ čo z hlavného vinníka pádu tohto pre povstalcov výhodného obranného úseku, vojensky nekompetentného sovietskeho partizánskeho veliteľa Piotra Alexejeviča Velička, sa stala oslavovaná legenda.

Ďalšou otázkou zostáva, ako by sme sa k odkazu SNP mali stavať my Česi? Rozhodne by ma veľmi mrzelo, keby sa moji krajania stavali bez záujmu k Povstaniu, v ktorom vtedy Slováci väčšinovo prejavili vôľu po živote v spoločnom štáte, ktorý by zabránil tomu, aby sa krajina pod Tatrami stala ďalším Stalinovým vazalom v podobe Slovenskej sovietskej republiky, ako si určitý čas priali niektorí obdivovatelia tohto diktátora. Každý Čech by mal mať na pamäti, že SNP je úzko spojené aj s jeho národnými dejinami. Po prvé oživilo a motivovalo k ďalším aktivitám v boji proti nacistom po piatich rokoch okupácie ťažko decimovaný český domáci odboj.

V oboch našich krajinách je stále veľa možností, ako splácať dlhy, ktoré v súvislosti s veľkou historickou udalosťou podnes máme a ktoré by v našom vlastnom záujme nebolo dobré premárniť.

Po druhé, mali by sme mať na pamäti, že priamo na Slovensku sa na povstaleckých bojoch zúčastnilo viac ako 2 000 Čechov! Mnohí prišli na Slovensko ako dobrovoľníci po vypuknutí Povstania z protektorátu. Nebolo to jednoduché, pretože slovensko-moravské hranice boli prísne strážené. Vtedajší vládca Prahy Karl Hermann Frank vyhlásil za ilegálne prekročenie hraníc na Slovensko tresty smrti, ktoré sa vykonávali priamo na mieste, na moravsko-slovenskom pomedzí.

O to väčší obdiv si zaslúži oddiel českých policajtov pod vedením poručíka Karla Holasa, ktorý utiekol z Moravskej Ostravy, aby vstúpil do radov povstaleckého žandárstva. Bohužiaľ, mnohí z týchto mužov vrátane veliteľa na Slovensku v bojoch s nacistami padli. Ďalších Čechov zastihlo povstanie už na Slovensku (napr. pracovníkov firiem Škoda a Baťa a iných). Tretiu skupinu tvorili príslušníci československej zahraničnej armády (predovšetkým letci a parašutisti). Výraznou postavou tu bol už pred Povstaním emisár československej exilovej vlády v Londýne major Jaroslav Krátký, ktorého po porážke Povstania zajali nacisti a neskôr na neznámom mieste popravili.

Zrejme najväčším symbolom účasti Čechov v Povstaní sa stali českí piloti pod velením dnes už leteckej legendy Františka Fajtla. Išlo o bývalých stíhačov z Royal Air Force, ktorí ako dobrovoľníci odišli z Veľkej Británie na východný front. Na Slovensko prileteli 17. septembra 1944 ako veľmi vítaná a zásadná posila, ktorej sa hneď v prvých dňoch podarilo ovládnuť slovenské nebo. Mnoho ďalších Čechov prišlo na Slovensko aj s 2. českoslo­venskou paradesantnou brigádou. Jej jadro tvorili mladí Slováci, ale pri nedostatku dôstojníkov brigádu zásadným spôsobom doplnili skúsení českí dôstojníci z Veľkej Británie, ktorí tu prešli náročným výsadkárskym a špeciálnym bojovým výcvikom.

Jeden novinový článok prirodzene nedokáže spomenúť všetky aspekty, ktoré by sme si na Slovensku a v českých krajinách mali dôstojne pripomínať v súvislosti s históriou a odkazom Slovenského národného povstania. Nech je aspoň skromnou pripomienkou, že v oboch našich krajinách je stále veľa možností, ako splácať dlhy, ktoré v súvislosti s veľkou historickou udalosťou podnes máme a ktoré by v našom vlastnom záujme nebolo dobré premárniť.

Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.

© Autorské práva vyhradené

Facebook X.com 9 debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #Česko #Československo #SNP #80. výročie SNP