Produkujú približne 50 % kyslíka, ktorý dýchame, pričom absorbujú 30 % emisií skleníkových plynov a takmer všetko súvisiace prebytočné teplo. Ako výstižne vyjadrila legendárna oceánografka Sylvia Earleová: „Nie je voda, nie je život. Nebude modrá, nebude ani zelená.“
Ale v posledných desaťročiach boli svetové oceány pod obrovským tlakom v dôsledku klimatických zmien, znečistenia, ničenia biotopov, kyslých dažďov a priemyselného rybolovu. Krehké ekosystémy čelia novej hrozbe: vysokorizikovým pokusom o manipuláciu s oceánmi prostredníctvom technologických zásahov. Tieto snahy, súhrnne známe ako morské geoinžinierstvo, by mohli zhoršiť degradáciu oceánov spôsobenú človekom, a tým ohroziť systémy na podporu života planéty. Na ochranu zdravia oceánov musí verejnosť a vedci na celom svete tlačiť na tvorcov politík, aby tieto technológie obmedzili.
Morské geoinžinierstvo – ktoré zahŕňa techniky, ako je zasýpanie oceánu železom na stimuláciu rastu fytoplanktónu absorbujúceho uhlík a zvýšenie odrazivosti oblakov postrekom slanou vodnou hmlou – predstavujú jeho zástancovia často ako potenciálne riešenie klimatických zmien. Je však zrejmé, že žiadny z týchto prístupov nerieši hlavnú príčinu zmeny klímy: fosílne palivá. Veľkí znečisťovatelia a podniky už do týchto zásahov investujú. Je to ich trik, ako nemusieť zmeniť škodlivé zaužívané postupy.
Technológie námorného geoinžinierstva majú vlastne za cieľ nahradiť jednu formu znečistenia (CO2) inou, a to je v jasnom rozpore s Dohovorom OSN. Odvádzajú ľudstvo od naliehavej potreby postupne vyraďovať fosílne palivá.
V skutočnosti námorné geoinžinierske technológie nebudú fungovať, nedajú sa merať alebo sú také nebezpečné, že by sa nikdy nemali používať. Zoberme si napríklad vápnenie oceánov. Cieľom tejto techniky je zvýšiť schopnosť oceánu absorbovať oxid uhličitý pridaním veľkého množstva alkalických látok do oceánu.
Jedna analýza naznačuje, že vápnenie oceánu v rozsahu potrebnom na zníženie úrovne atmosférického CO2 by si vyžiadalo použitie takmer všetkých aktívnych veľkých lodí na svete. Vzhľadom na to, že väčšina lodí je poháňaná fosílnymi palivami, samotné výsledné emisie skleníkových plynov by viedli k zmareniu úsilia.
Okrem toho by získanie potrebných množstiev alkalických látok znamenalo výrazné rozšírenie vysoko znečisťujúceho ťažobného priemyslu. Jeden odhad naznačuje, že dosiahnutie tohto cieľa by si vyžadovalo 3 000 terawatthodín (TWh) elektriny a ďalších desať miliárd ton spracovanej horniny. To by prekonalo celkovú produkciu globálneho uhoľného priemyslu za posledných 250 rokov.
Aj keď je dobre známe, že acidifikácia oceánov ohrozuje morský život, biologické a ekologické vplyvy vápnenia oceánov nie sú dobre známe. Ale pravdepodobne budú rovnako škodlivé. Rýchle zmeny v chemickom zložení vody by poškodili alebo zabili druhy, ktoré sa vyvinuli, aby žili v stabilných a špecifických podmienkach prostredia. Zavedenie a nepredvídateľné šírenie minerálnych častíc by kontaminovalo vodu, blokovalo slnečné svetlo a udusilo planktón a iné morské organizmy, čím by narušilo biologickú uhlíkovú pumpu, ktorá je rozhodujúca pre ukladanie CO2 v hlbokom oceáne.
Tzv. zjasnenie morských oblakov, ktoré zahŕňa čerpanie morskej vody do atmosféry na zvýšenie odrazivosti oblakov, je ďalšou geoinžinierskou technikou predstavujúcou značné riziká. Vo väčšom rozsahu by to pravdepodobne posunulo zrážky a monzúnové vzorce, čím by sa potenciálne zhoršili suchá a hurikány. Morské ekosystémy by mohli byť vážne ovplyvnené zvýšenými ložiskami soli na morskom povrchu, spomalením absorpcie uhlíka a znížením úrovne svetla a teploty oceánov. Ak by sa zjasnenie morských oblakov implementovalo vo veľkom meradle, nedalo by sa rýchlo zastaviť, pretože šok z ukončenia by viedol k náhlemu zvýšeniu teplôt. To by zasa spôsobilo nepredvídateľné a potenciálne katastrofické následky.
V tejto súvislosti je nedávne rozhodnutie kalifornského mesta Alameda odmietnuť usporiadať experiment zjasnenia morských mrakov vítaným vývojom. Rozhodnutie odzrkadľuje rastúce povedomie verejnosti a vlád o nebezpečenstvách, ktoré tieto technológie predstavujú, dokonca aj v počiatočnom štádiu. Malo by slúžiť ako vzor pre ostatné mestá, štáty a krajiny.
Keďže naše oceány sú pod čoraz väčším tlakom, musíme bojovať proti všetkým formám morského znečistenia. Ako vyhlásil Medzinárodný tribunál pre morské právo v prelomovom rozsudku v máji, zahŕňa to aj skleníkové plyny. Geoinžinierstvo však nesmie byť cestou z klimatickej krízy. Technológie námorného geoinžinierstva majú vlastne za cieľ nahradiť jednu formu znečistenia – CO2 – inou, a to je v jasnom rozpore s Dohovorom Organizácie spojených národov o morskom práve. Tým odvádzajú ľudstvo od naliehavej potreby postupne vyraďovať fosílne palivá.
Znepokojujúce je, že medzinárodné inštitúcie nie sú dostatočne vybavené, aby spomalili rozvoj a komercializáciu morského geoinžinierstva. Hoci v rámci Dohovoru OSN o biologickej diverzite od roku 2010 na tieto technológie de facto platí moratórium. Potrebu účinnej globálnej regulácie zopakovali zmluvné strany Londýnskeho protokolu vo vyhlásení z októbra 2023, ktoré uznalo schopnosť námorných geoinžinierskych technológií spôsobiť „škodlivé účinky, ktoré sú rozšírené, dlhotrvajúce alebo závažné“ a varovali pred ich nasadením.
Ďalším dôvodom na obavy sú pokusy o speňaženie morských technológií na odstraňovanie uhlíka ešte predtým, ako sa dá zistiť ich účinnosť a vplyv. Spoločnosti a startupy už predávajú uhlíkové kredity, čím uprednostňujú zisk pred prevenciou. Horšie je, že niektoré z týchto startupov finančne podporujú spoločnosti vyrábajúce fosílne palivá.
Oceány sú najväčšími spojencami ľudstva v boji proti klimatickým zmenám. Nemôžeme si dovoliť manipulovať s týmito životne dôležitými a zložitými ekosystémami. Najmä ak by nás to odvrátilo od naliehavého imperatívu postupného vyraďovania fosílnych palív. Na ochránenie ekosystémov, ktoré udržujú všetok život na zemi, musíme obmedziť morské geoinžinierske experimenty a zabrániť nasadeniu ich technológií.
© Project Syndicate 1995–2024
www.project-syndicate.org
Denník Pravda nadviazal spoluprácu s renomovanou organizáciou Project Syndicate, ktorá pôsobí vo viac než 150 štátoch sveta. PS publikuje analýzy, názory a komentáre svetoznámych akademikov, ekonómov, filozofov, politológov, štátnikov, vedcov, manažérov či laureátov Nobelovej ceny, čím vytvára unikátnu a vysoko rešpektovanú medzinárodnú sieť. Od júla si časť z nich budete môcť prečítať jeden- až dvakrát týždenne aj na stránkach Pravdy. Aj touto formou prispievame k skvalitneniu obsahu nášho denníka.