Ale aj miesta obdarené jedinečným umeleckým a architektonickým dedičstvom môžu trpieť týmto „prekliatím zdrojov“. Úchvatné pamiatky zo slávnej minulosti môžu generovať ekonomické trhliny a sektorové deformácie nie nepodobné tým, ktoré vytvárajú veľké zásoby fosílnych palív a vzácnych nerastov. Príkladom sú Benátky. Sužované rýchlym, lacným turizmom trpia čoraz väčšmi „prekliatím krásy“. Nedávne rozhodnutie mesta účtovať za jednodňových výletníkov vstupný poplatok 5,45 dolára len potvrdzuje väčší problém: Benátky sa stávajú múzeom pod holým nebom – kultúrnym mauzóleom.
Prírodné zdroje a architektonická krása sa nelíšia tak veľmi, ako by sa na prvý pohľad zdalo. Obe sú vzácne a geograficky koncentrované. Mesto Benátky je mimoriadne architektonické majstrovské dielo, i tie najmenej nápadné budovy môžu obsahovať diela niektorých z najväčších svetových umelcov – od Giorgiona a Tiziana až po Tintoretta a Veroneseho. To je dôvod, prečo označenie svetového dedičstva UNESCO pre Benátky zahŕňa mesto ako celok, a nie vybrané budovy alebo štvrte.
Vyháňanie domácich
Ale také obrovské architektonické a kultúrne bohatstvo môže byť príčinou ekonomickej pasce. Keď len niekoľko lukratívnych ťažobných odvetví pritiahne väčšinu ľudského a finančného kapitálu v hospodárstve, môžu vytlačiť investície do iných sektorov. To v konečnom dôsledku zabráni diverzifikácii sektorov a naruší celkovú konkurencieschopnosť. Táto dynamika je známa ako „holandská choroba“, pretože je to presne to, čo sa stalo v Holandsku po objavení veľkého poľa zemného plynu koncom 50. rokov minulého storočia.
V Benátkach vysoký dopyt po turistických službách, ktoré zaručujú veľké prirážky, vytlačil ponuku služieb pre obyvateľov. V dôsledku toho je historické mesto čoraz menej obývateľné. Jeho populácia klesla zo 150-tisíc v 60. rokoch na súčasných približne 50-tisíc a štvrte s menším počtom turistických atrakcií už vyzerajú ako mestá duchov. Budovy sú opustené, ulice prázdne a obchody s potravinami takmer neexistujú. Jedinými iskrami skutočného života je niekoľko tradičných barov („bacari“), ktoré zostávajú v prevádzke. Vysokoškoláci oživujú inak ospalý nočný život a niekoľko kultúrnych podujatí sa zameriava na turistov, ktorých počet stále stúpa.
Vysoký dopyt po turistických službách, ktoré zaručujú veľké prirážky, vytlačil ponuku služieb pre obyvateľov. V dôsledku toho je historické mesto čoraz menej obývateľné.
Pred dvoma desaťročiami mali Benátky o niečo viac ako dva milióny návštevníkov ročne, do roku 2022 toto číslo dosiahlo 3,2 milióna a počet jednodňových výletníkov okolo 30 miliónov. Neprekvapuje, že tých zopár Benátčanov, ktorí zostali, je priamo alebo nepriamo zamestnaných v sektore cestovného ruchu, čo vedie k ekonomickému vyľudňovaniu zvyšku mesta. Keďže tradičné priemyselné odvetvia ako chemikálie a oceliarstvo miznú, talianske ministerstvo rozvoja vyhlásilo situáciu v Benátkach a okolí za priemyselnú krízu.
Ako riešiť turizmus
Iste, kliatba krásy sa netýka výlučne Benátok. Na celom svete je veľa malých dedín a miest, ktorých ekonomiky úplne zachvátil cestovný ruch. Vo veľkých a rozvinutých mestách, akými sú Barcelona či Rím, masový turizmus čoraz väčšmi ohrozuje kvalitu života obyvateľov. Napriek tomu je rozsah problému v Benátkach ohromujúci. Nie je to malá stredoveká dedina, ktorej jediná budúcnosť spočíva v zarábaní peňazí na svojej minulosti. Benátky sú veľké európske mesto, ktoré by mohlo ašpirovať na niečo iné. Kedysi sídlo prosperujúcej ríše bolo po stáročia mostom medzi Západom a Východom. Aj keď každodenný život v meste na vode nie je jednoduchý, Benátky to vždy zvládli.
Očakáva sa, že vstupný poplatok, ktorý bol zavedený ako pilotný program medzi aprílom a polovicou júla, bude v roku 2025 opäť zavedený natrvalo a možno sa zdvojnásobí. Je však nepravdepodobné, že by to odradilo rýchly turizmus. Hoci to pomôže absorbovať časť nákladov, ktoré cestovný ruch vytvára (napríklad na zber a likvidáciu odpadu), nezvráti úpadok mesta.
Koniec koncov väčšina ostatných občianskych iniciatív je zameraná na hrozbu stúpania hladiny morí. Akokoľvek sú tieto snahy nevyhnutné, skôr zachovajú existujúcu architektonickú krásu, než aby urobili čokoľvek pre revitalizáciu mesta. Z palácov sa aj tak stanú múzeá, pretože v nich nikto nechce bývať.
Situácia si vyžaduje komplexnú a dlhodobú stratégiu na opätovné zaľudnenie Laguna Veneta. Prilákaním talentov z celého sveta by sa Benátky mohli opäť premeniť na prosperujúce, dynamické globálne kultúrne a obchodné centrum. Mohli by znovu objaviť vynaliezavosť, tvorivosť a pracovitosť, vďaka ktorým boli v minulosti také veľkolepé. Cieľom by nemalo byť len zachovanie a využitie ich umeleckého a kultúrneho dedičstva, ale ich rozšírenie. To znamená ísť nad rámec ťažobného prístupu, ktorý z mesta postupne vysáva dych.
Umelecká krása, podobne ako prírodné zdroje, by mala byť požehnaním. Ale bez správneho manažmentu a ambicióznej stratégie môže krása zabíjať.
© Project Syndicate 1995–2024 www.project-syndicate.org
Denník Pravda nadviazal spoluprácu s renomovanou organizáciou Project Syndicate, ktorá pôsobí vo viac než 150 štátoch sveta. PS publikuje analýzy, názory a komentáre svetoznámych akademikov, ekonómov, filozofov, politológov, štátnikov, vedcov, manažérov či laureátov Nobelovej ceny, čím vytvára unikátnu a vysoko rešpektovanú medzinárodnú sieť. Od júla si časť z nich budete môcť prečítať jeden- až dvakrát týždenne aj na stránkach Pravdy. Aj touto formou prispievame k skvalitneniu obsahu nášho denníka.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.