Polemiky medzi politickými tábormi však zostávajú ostré. No súčasťou stratégií politickej polarizácie nie sú len politici, ale aj intelektuáli a médiá. A tu sa toho až tak veľa nezmenilo. Pre niektorých karikaturistov zostáva Robert Fico hlavným politickým zloduchom národa.
Nedá sa očakávať, že sa všetci menovaní zrazu rozlúčia so stratégiami politickej polarizácie. Pre politické tábory je to nevyhnutná pomôcka pri mobilizácii voličov a udržaní súdržnosti príslušného tábora. Podobne ako pre iné krajiny strednej a východnej Európy aj pre Slovensko je príznačné príkre rozpoltenie. Proti sebe stoja neoliberálna opozícia a sociálno-konzervatívna koalícia.
Príkre rozpoltenie
Neoliberálna opozícia je z hľadiska straníckej politiky roztrieštená. Dlho nemala jasného lídra, no v súčasnosti túto úlohu plní Progresívne Slovensko. Sociálno-konzervatívna koalícia je zoskupená okolo Smeru ako hlavnej sily. Sociálno-konzervatívny blok sa opiera hlavne o domáce kapitálové skupiny a sektory strednej triedy, ktoré sú relatívne úzko prepojené so zahraničným kapitálom.
Stratégie politickej polarizácie nútia zástancov konsenzu ustúpiť do pozadia. Na Slovensku je to prejav základných čŕt modelu periférneho kapitalizmu. Ani jeden tábor nespochybňuje dominantnú úlohu zahraničného kapitálu. Hoci je európsky automobilový priemysel vo vážnej kríze, úzka špecializácia Slovenska na export automobilov nie je pre nikoho témou verejnej a politickej diskusie.
Neoliberálna orientácia hospodárskej politiky a záväzok voči EÚ sú spájajúcimi väzbami neoliberálneho tábora. Sociálno-konzervatívny tábor zastupuje predovšetkým záujmy domácich kapitálových skupín, ktoré sú orientované na vnútorný trh a čiastočne sa živia aj štátnymi zákazkami. Tak vznikli veľmi viditeľné klientelistické siete. Tento tábor sa na seba sociálnou politikou usiluje viazať aj nižšie sociálne vrstvy. Zjednocujúcim putom je výrazná orientácia na stabilitu, preto aj stabilita sociálna. Časti tábora kladú individuálne sociálnodemokratické akcenty. Celkovo sa však diškurz v tomto tábore posunul od sociálneho k národnému.
Oba tábory majú aj vnútorné rozdiely. Tieto sú obzvlášť evidentné v otázkach rodových vzťahov (napr. zaobchádzanie so sexuálnymi menšinami) a kultúry.
Podobnejší, ako by si želali
Lenže v kľúčových otázkach hospodárskej politiky sú rozdiely medzi dvoma protikladnými tábormi v skutočnosti malé. Je preto dôležité odlíšiť sa, nájsť mobilizujúce témy, ktoré pomôžu odlíšiť sa od konkurenčných síl. Kritické momenty otvárajú okná na vynútenie politickej polarizácie a mobilizácie. Na Slovensku to boli vražda investigatívneho novinára, zlé hospodárenie Matovičovej vlády počas pandémie, rozhodnutia súdnictva, kultúrnej politiky a vojna na Ukrajine.
Existuje široký politický konsenzus o systéme nízkych daní, hoci by sa malo vedieť, že vedie k chronickému podfinancovaniu systémov zdravotníctva a vzdelávania. Stratégie politickej polarizácie oboch strán odstraňujú z politického programu zložité, zásadné sociálno-ekonomické a ekologické otázky.
Obe strany otvorené okná využívali. Pritom svoje polarizačné stratégie zakladajú na existujúcich rozdieloch medzi tábormi. V súčasnosti je ústrednou polarizáciou riešenie korupcie a zahraničnopolitická orientácia, najmä so zreteľom na vojnu na Ukrajine. Rozdiely obe strany nafukujú oboma stranami a zaraďujú do širšieho príbehu: neoliberáli vykresľujú Smer ako skorumpovanú, nihilistickú, proruskú silu; Smer vykresľuje neoliberálov ako protinárodných a antisociálnych, orientovaných na USA. Rozdiely sú v súčasnosti najmarkantnejšie v zahraničnej politike. Neoliberálny tábor sa spolieha na vyzbrojovanie Ukrajiny a logiku konfrontácie, zatiaľ čo Smer presadzuje aktívne hľadanie rokovacieho riešenia. S vojnou na Ukrajine sa politické konflikty výrazne vyostrili.
Vo dvoch posledných voľbách sa ukázalo, že stratégie politickej mobilizácie sa môžu vyplatiť. Matovičovo OĽaNO sa roku 2020 so svojimi mimoriadne agresívnymi kampaňami stalo najsilnejšou silou neoliberálneho tábora – a viedlo k volebnému úspechu (ale ukázalo sa, že nie je spôsobilé vládnuť). Smer v roku 2023 uspel aj s ostrými mobilizačnými stratégiami. V oboch prípadoch išlo o táborové volebné kampane.
Prejavy periférneho kapitalizmu
Existujú však aj mobilizačné stratégie, používané politickými silami, ktoré súdržnosť táborov podrobujú skúške. Týka sa to napríklad aktuálneho konania ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej. Agresívna pravicovo-nacionalistická personálna politika a orientácia rozdeľujú vládnu koalíciu, a zároveň mobilizujú opozíciu. Je zameraná výlučne na sebaprofilovanie najslabšej vládnej sily SNS a pravicového nacionalistického jadra voličov.
Stratégie politickej polarizácie nútia zástancov konsenzu ustúpiť do pozadia. Na Slovensku je to prejav základných čŕt modelu periférneho kapitalizmu. Ani jeden tábor nespochybňuje dominantnú úlohu zahraničného kapitálu. Hoci je európsky automobilový priemysel vo vážnej kríze, úzka špecializácia Slovenska na export automobilov nie je pre nikoho témou verejnej a politickej diskusie.
Existuje široký politický konsenzus o systéme nízkych daní, hoci by sa malo vedieť, že vedie k chronickému podfinancovaniu systémov zdravotníctva a vzdelávania. Stratégie politickej polarizácie oboch strán odstraňujú z politického programu zložité, zásadné sociálno-ekonomické a ekologické otázky.
Príkre rozdvojenie prináša obom táborom politickú výhodu: sťažuje vznik „tretích“ politických síl. To platí aj pre ľavicu. Smer historicky prilákal časť ľavičiarov, no ich počet bude pravdepodobne klesať. Vojnou na Ukrajine sa k vyslovene prozápadnému táboru pridali aj niektorí ľavičiari. Ostatní ľavičiari zaujímajú nezávislejšie pozície. No všetci, ktorí sa v skutočnosti nestotožňujú ani s jedným z táborov, čelia obrovskému tlaku.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.