Nožničky sa začali roztvárať čoraz viac a viac od konca šesťdesiatych rokov. U staršej generácie však v podvedomí pretrvával akýsi pozitívny obraz režimu, ktorý neskôr nahradila nostalgia. Asi je to prirodzená reakcia, ostatne vidíme ju aj v súčasnosti.
„Progresívna“ Bratislava
Po dlhých rokoch si Bratislava zvolila progresívneho primátora. Teda taký bol jeho obraz. Sľuboval zmenu a lepšie mesto pre život. V mnohých smeroch sa mu darí na lokálnej úrovni zlepšovať verejný priestor a vďaka mohutnej podpore na sociálnych sieťach si obraz „progresívca“ udržiava. Teda, aby bolo jasné, pre mňa je slovo progresívny pozitívnym označením, i keď má prirodzených odporcov. Aj v minulosti boli ťažko prijímané nanajvýš progresívne myšlienky (tolerančný patent, zrušenie nevoľníctva, nahradenie koní autami či volebné právo pre ženy).
Neodškriepiteľný pokrok, ktorý za posledných šesť rokov Bratislava zaznamenala, vyzerá inak, keď sa naň pozrieme z globálnejšej perspektívy či v porovnaní s vyspelým zahraničím. Jedným z prostriedkov k lepšiemu mestu malo byť obrátenie dopravnej „pyramídy“ Po novom sa mal na jej vrch postaviť chodec, potom cyklista, MHD a individuálna automobilová doprava (IAD) mala byť na samom spodku. Takáto hierarchia je cestou k bezpečnejším uliciam a lepšiemu životnému prostrediu (emisie a hluk), čo sú kľúčové požiadavky pre kvalitné mesto. Tým ale nechcem bagatelizovať jeho „estetizáciu“. A ako sa to darí?
Viedeň má porovnateľnú rozlohu ako Bratislava, no viac ako štvornásobok obyvateľov, očakával by som teda, že nový územný plán, ktorý zastaví ďalšie extenzívne rozrastanie sa mesta do polí, lesov a vinohradov, bude patriť medzi najvyššie priority.
Ak chceme obmedzovať IAD, musíme znižovať jej potrebu a ponúkať alternatívy. Viedeň má porovnateľnú rozlohu ako Bratislava, no viac ako štvornásobok obyvateľov, očakával by som teda, že nový územný plán, ktorý zastaví ďalšie extenzívne rozrastanie sa mesta do polí, lesov a vinohradov, bude patriť medzi najvyššie priority. No zatiaľ sa na ňom nezačalo ani pracovať. Ba ani na zmenách, ktoré by išli proti „satelizácii mesta“. Dopravné dôsledky vrátane nutnosti používať auto sú zrejmé. MHD v Bratislave zažila veľký skok, pokiaľ ide o kvalitu vozového parku, informačných systémov a pod. Lenže po tom, čo sa de facto rezignovalo na nosný dopravný systém, ktorý by vedel rýchlosťou úspešne konkurovať IAD, ťažko čakať, že ľudia začnú masívne vystupovať z áut. A to nehovorím o dvojnásobnom zdražení cestovného.
Primátorove sľuby a realita
Parkovaciu politiku mesto zaviedlo prioritne pre potreby šoférov. V Starom Meste, proti všetkým trendom v zahraničí, sa parkovanie dokonca liberalizovalo. V poslednom období sa objavili tri petície za upokojenie dopravy v konkrétnych lokalitách, zatiaľ ani jedna nemá výsledok. Nematerializoval sa ani dávny prísľub magistrátu po tragickej nehode na Staromestskej ulici: urobiť opatrenia na humanizáciu tejto „mestskej diaľnice“. Ak voľakedy magistrát zasadne utlmil dopravu v strede mesta (pešie zóny, jednosmerky, vypnutie semaforov…), nič podobného rozsahu sme už nezažili. Veľmi diskutovaná cyklotrasa na Vajanského nábreží síce dráždi šoférov svojou šírkou, ale mesto promptne vyladilo svetelné riadenie tak, aby autá neutrpeli veľkú ujmu. Hoci zákon dávno umožňuje vznik nízkoemisných zón, ani jedna nie je na obzore…
Keď porovnáme výsledky primátora s tým, čo sa urobilo v minulosti, keď to ešte nebolo také trendy a akými míľovými krokmi napredujú vyspelé mestá, je vysvedčenie ešte horšie. Pamätám sa, aký nevľúdny bol Paríž k cyklistom, teraz radnica oznámila, že takmer trikrát viac jázd je realizovaných na dvoch kolesách než na štyroch. Tým sa uzatvárajú celé cesty, od veľkých bulvárov až po ulice pred školami, zvyšuje sa parkovné pre veľké autá atď.
Redukcia závislosti od áut priniesla 40 % pokles znečistenia ovzdušia, na čo počujú nielen „progresívci“. Denne môžeme sledovať, ako sa iné mestá hýbu týmto smerom dopredu. Zároveň trpezlivo vysvetľujú, prečo to robia. Ako hovoril jeden významný európsky politik: „Všetci vieme, čo treba urobiť, ale nevieme, ako to urobiť, aby nás potom znovu zvolili.“
Ja sám používam bicykel denne ako dopravný prostriedok. Pokrok v budovaní kvalitnej infraštruktúry je zúfalo pomalý, ba niekde je vidno zrejmý regres (pri pôvodne plánovanej cyklotrase na nábreží v úseku, kde stál PKO, primátor ustúpil od „procyklo“ sľubov). Inými slovami, konfrontácia mediálneho obrazu a sľubov s realitou je v Bratislave dosť smutná. A mesto na to začne skôr či neskôr doplácať. Hrozí, že nielen mladí utečú za lacnejším bývaním, kvalitnejším životným prostredím, skrátka za lepším m(i)estom pre život.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.