Vieme, čo Trump pravdepodobne urobí: zvýši americké clá na dovoz z Číny na 60 % a zavedie 10 % clo na dovoz zo všetkých ostatných krajín. Táto politika by najviac poškodila čínsky export do USA, ale klesol by aj export mnohých iných krajín. Hoci niektoré krajiny – tie, ktoré poskytujú náhrady za čínsky tovar – by z toho mohli profitovať.
Utrpeli by aj ekonomiky závislé od dodávateľských reťazcov vrátane Číny. Mnoho juhokórejských a japonských firiem vyváža dielce a komponenty do Číny, kde sa kombinujú s dielcami a komponentmi vyrobenými v Číne a prípadne sa montujú do finálnych produktov určených na export do USA a inde. To znamená, že akékoľvek zníženie čínskeho vývozu do USA by sa premietlo do zníženia vývozu z Japonska, Južnej Kórey a iných podobných krajín. Snahy obísť problém presunom dodávateľských reťazcov do Indie, Vietnamu a inde by mohli tento efekt čiastočne kompenzovať, ale takéto riešenia budú pravdepodobne nákladné a neúplné.
Trumpov obchodný šok
Účinky „Trumpovho obchodného šoku“ by sa tým neskončili. Ak clá bránia rastu v Číne, čínsky dopyt po dovoze by mohol klesnúť. To by zasadilo ďalšiu ranu ekonomikám, pre ktoré je Čína popredným obchodným partnerom, ako sú Japonsko, Južná Kórea a krajiny Juhovýchodnej Ázie.
Trumpom navrhované clá by mali aj dva menej zrejmé účinky, a ani jeden nie je pre USA žiaduci. Po prvé, pôsobili by ako brzda amerického vývozu do mnohých krajín, pretože celkový obchodný deficit USA nie je určovaný ani tak vlastnou obchodnou politikou USA ako skôr nedostatkom národných úspor USA v pomere k investíciám. Vzhľadom na to, že je nepravdepodobné, že by Trumpove clá výrazne zvýšili úspory v USA a zníženie dovozu do USA by zodpovedalo zníženiu vývozu z USA. S tým by relatívny význam USA ako obchodného partnera pre mnohé krajiny klesol.
Pokračovanie Bidenovej politiky by v skutočnosti viedlo k úpadku USA ako obchodnej krajiny, len nie tak rýchlo ako pri Trumpových clách.
Po druhé, Trumpove clá by podkopali svetový ekonomický poriadok, ktorý USA vytvorili. Trumpove opatrenia by porušili právne záväzky USA spadajúce pod Svetovú obchodnú organizáciu (WTO). Keďže však USA roky oslabovali mechanizmus WTO na urovnávanie sporov, je nepravdepodobné, že by tento orgán dokázal zastaviť Trumpov protekcionizmus. To by posilnilo pocit, že USA nehrajú podľa pravidiel, a povzbudilo by to ostatné krajiny – najmä tie, ktoré zápasia s vysokou úrovňou nerovnosti, aby zaviedli odvetné clá alebo iné protekcionistické politiky. (Populistickí politici často propagujú obchodné bariéry ako riešenie nerovnosti.)
Menej čitateľná Harrisová
Kontúry Harrisovej pravdepodobnej obchodnej politiky sú menej jasné. Možno si predstaviť, že presadzuje prístup prezidenta Joea Bidena, ktorý je o niečo menej nevyspytateľný ako Trumpov, ale zostáva pohromou pre Bidenovo hospodársko-politické dedičstvo. Pokračovanie Bidenovej politiky by v skutočnosti viedlo k úpadku USA ako obchodnej krajiny, len nie tak rýchlo ako pri Trumpových clách. Je tu však aj iná možnosť.
Na základe inšpirácie pochádzajúcej od dvoch ďalších nedávnych demokratických prezidentov, Baracka Obamu a Billa Clintona, by sa Harrisová mohla pokúsiť oživiť vedúce postavenie USA v globálnom obchode. V neposlednom rade opätovným vstupom do Komplexného a progresívneho transpacifického partnerstva (CPTPP) s Austráliou, Brunejom, Kanadou, Čile, Japonskom, Malajziou, Mexikom, Novým Zélandom, Peru, Singapurom a Vietnamom.
CPTPP sa vyvinul z Transpacifického partnerstva – dohody, na čele ktorej stál Obama, no nikdy nebola ratifikovaná vzhľadom na Trumpovo rozhodnutie z roku 2017 odstúpiť od nej. Práve vďaka japonskému vedeniu bola CPTPP v nasledujúcom roku ratifikovaná.
Okrem rozširovania prístupu na trh medzi členskými krajinami ukladá CPTPP inštitucionálne požiadavky ovplyvňujúce správanie štátnych podnikov, vládne obstarávanie a pravidlá dotácií. Vzhľadom na túto schopnosť vyvolávať inštitucionálnu reformu v rámci členských krajín možno CPTPP považovať za druh „WTO plus“.
CPTPP by dokonca mohol viesť k reforme medzi potenciálnymi členmi. Hoci Čína v súčasnosti nespĺňa požiadavky dohody, požiadala o vstup, čím signalizuje ochotu reformovať štátne podniky a prístup na trh. CPTPP, ktorý zahŕňa Čínu, ale nie USA, je sotva v záujme Spojených štátov.
Harrisovej administratíva by zároveň mohla zrušiť clá predchádzajúcej administratívy na čínsky dovoz, ktoré zvyšujú daň pre amerických spotrebiteľov, najmä domácnosti strednej triedy a nízkopríjmové domácnosti. Harrisová musí dokázať vysvetliť verejnosti, že clá škodia im samotným, keďže zvyšujú životné náklady a nevytvárajú nové pracovné miesta pre amerických pracovníkov.
Neexistuje žiadna záruka, že Harrisová si vyberie správnych obchodných poradcov alebo prekoná protekcionistické tlaky v rámci svojej strany. Ak to však urobí – ak skombinuje relatívne otvorenú obchodnú politiku s domácim prerozdeľovaním – môže vyvolať oživenie globálneho obchodu, ktoré posilní americkú ekonomiku a vedúce postavenie USA. Naproti tomu s Trumpom je len málo dôvodov očakávať niečo viac ako ďalší negatívny šok pre globálny obchod, ktorého výsledkom je oveľa viac porazených ako víťazov.
© Project Syndicate 1995–2024 www.project-syndicate.org
Denník Pravda nadviazal spoluprácu s renomovanou organizáciou Project Syndicate, ktorá pôsobí vo viac než 150 štátoch sveta. PS publikuje analýzy, názory a komentáre svetoznámych akademikov, ekonómov, filozofov, politológov, štátnikov, vedcov, manažérov či laureátov Nobelovej ceny, čím vytvára unikátnu a vysoko rešpektovanú medzinárodnú sieť. Od júla si časť z nich budete môcť prečítať jeden- až dvakrát týždenne aj na stránkach Pravdy. Aj touto formou prispievame k skvalitneniu obsahu nášho denníka.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.