To, či je protest etický, neznamená, že je aj legálny. Ako uviedol Martin Luther King mladší vo svojom „Liste z väzenia v Birminghame“, demonštranti, ktorí sa zapájajú do občianskej neposlušnosti, prejavujú rešpekt k zákonu, keď sa správajú nenásilne a akceptujú trest, ktorý zákon ukladá.
Nenásilie je kľúčovým prvkom etického protestu a protestujúci, ktorí žijú v demokracii so zárukami proti nadmerným trestom za nenásilné politické činy, by mali byť ochotní prijať trest, ktorý ukladá zákon. Čo sa však považuje za neprimeraný trest, závisí od toho, koľko nepríjemností môžu demonštranti z etického hľadiska spôsobiť verejnosti.
Ako protestovať v čase ťažkej krízy
Navrhujeme medzinárodne uznávaný princíp proporcionality vo vojne prispôsobiť. Táto zásada zakazuje vojenské akcie, ak je škoda spôsobená civilistom neúmerná získanej vojenskej výhode. Zamerať sa na jedného nepriateľského veliteľa a pritom predvídať, že použitá metóda zabije stovky nevinných civilistov, je nesprávne.
Použitie tohto prístupu na nenásilné protesty v liberálnych demokraciách má štyri aspekty. Po prvé, „zásada proporcionality protestu“ by sa mala pokúsiť vyvážiť obťažovanie ostatných a počet protestujúcich občanov. Ak sa milión ľudí pripojí k protestnému pochodu, je nevyhnutné, že zaplnia ulicu a zastavia dopravu.
Je etickejšie obťažovať politikov a byrokratov v ich úradných funkciách ako obťažovať verejnosť. Aby demokracie fungovali, verejní činitelia musia poznať názory občanov. Demonštranti však musia zvážiť dôležitosť rušenia služieb. Prerušenie stretnutia politikov s korporátnymi lobistami je ľahšie ospravedlniteľné ako blokovanie poskytovania verejných služieb.
Profesorka Princetonskej univerzity Zeynep Tufekciová má pravdu, že súčasné masové protesty stratili vážnosť, pretože sociálne médiá ich organizáciu výrazne uľahčili. Organizátori neinvestujú celé roky do budovania väzieb medzi rovnako zmýšľajúcimi jednotlivcami a následného smerovania takýchto miestnych snáh do vyvrcholenia v národných protestoch. Dnes stačí jednoducho poslať tweet s časom a miestom stretnutia.
Jednoduchosť komunikácie však stále neznehodnocuje rozdiel medzi piatimi a pol milióna demonštrantami. Ľudia musia byť aj dnes ochotní vzdať sa svojho času a vynaložiť námahu. Veľké množstvo demonštrantov demokracii oznamuje, že niečo môže byť zásadne zlé (hoci je možné aj to, že sa protestujúci mýlia). Druhou časťou princípu proporcionality protestu je dôležitosť problému vo vzťahu k spôsobeným nepríjemnostiam. Len preto, že počet demonštrantov je malý, neznamená to, že ich činy nie sú na mieste.
Klimatickí aktivisti zameraní na umenie sa nás usilujú podnietiť k akcii proti kríze, ktorá už poškodila milióny ľudí, a ak nepodnikneme drastické opatrenia, zmení klímu planéty spôsobmi, ktoré poškodia miliardy. Aj malá šanca prebudiť ľudí k potrebe zmeny preváži sklamanie mnohých turistov, ktorí si Monu Lisu dočasne nemôžu pozrieť.
Samozrejme, protestujúci majú sklon veriť, že ich vec je kľúčová. Ak sa mýlia, protest môže byť neetický, aj keď spôsobí len menšie nepríjemnosti.
Útočiť na politikov alebo na verejnosť?
Treťou úvahou je, či majú aktivisti v úmysle spôsobiť nepríjemnosti. Demonštranti majú pocit, že sú uväznení v dileme aktivistov: najjednoduchší spôsob, ako získať publicitu, je protestovať rušivým spôsobom, ktorý by mohol obrátiť verejnú mienku proti ich veci. Aby prerazili mediálnu hmlu, veria, že musia spôsobiť masové nepríjemnosti.
Môže byť ťažké vymyslieť tvorivé spôsoby, ako dať ostatným vedieť o nespravodlivosti a nenarušiť ich životy. Ale dá sa to. Namiesto toho, aby demonštranti zrušili rozsvietený vianočný stromček pre deti, môžu vo verejnom parku usporiadať sadenie stromov. Originalita takéhoto protestu by sa mohla rozšíriť a zároveň zabezpečiť, že akákoľvek reakcia byrokratov, ako napríklad odstránenie novovysadených stromov, by len prispela k pozitívnej medializácii.
Zámerné spôsobovanie nepríjemností nemusí byť nevyhnutne neetické; musí sa zvážiť vo vzťahu k ostatným faktorom proporcionality protestu vrátane toho, kto je obťažovaný. To je štvrtý faktor. Desiatka klimatických demonštrantov, ktorí bránia tisíckam ľudí voziť deti do školy alebo ísť do práce, je z etického hľadiska znepokojujúcejšia, ako narúšanie rutiny tých, ktorí majú moc znižovať emisie skleníkových plynov.
Je etickejšie obťažovať politikov a byrokratov v ich úradných funkciách ako obťažovať verejnosť. Aby demokracie fungovali, verejní činitelia musia poznať názory občanov. Demonštranti však musia zvážiť dôležitosť rušenia služieb. Prerušenie stretnutia politikov s korporátnymi lobistami je ľahšie ospravedlniteľné ako blokovanie poskytovania verejných služieb.
Či už hodnotíme medzinárodné konflikty, alebo nenásilné protesty, princíp proporcionality neprinesie presné odpovede. Etické hľadiská však zostávajú životne dôležité. Neetický aktivizmus, aj keď je nenásilný, môže ľahko podnietiť protiprotesty, ktoré prerastú do násilia. Princíp proporcionality môže slúžiť ako užitočný sprievodca faktormi, ktoré by protestujúci mali zvážiť. To nám umožní brániť právo na protest a zároveň špecifikovať etické povinnosti protestujúcich.
© Project Syndicate 1995–2024 www.project-syndicate.org
Denník Pravda nadviazal spoluprácu s renomovanou organizáciou Project Syndicate, ktorá pôsobí vo viac než 150 štátoch sveta. PS publikuje analýzy, názory a komentáre svetoznámych akademikov, ekonómov, filozofov, politológov, štátnikov, vedcov, manažérov či laureátov Nobelovej ceny, čím vytvára unikátnu a vysoko rešpektovanú medzinárodnú sieť. Od júla si časť z nich budete môcť prečítať jeden- až dvakrát týždenne aj na stránkach Pravdy. Aj touto formou prispievame k skvalitneniu obsahu nášho denníka.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.