Keď je sucho, horí, keď prší, leje

Generácia dnešných školákov si bude ešte nejaký čas pamätať tropický začiatok školského roka. Denné aj mesačné teplotné rekordy padali v Európe ako huby po daždi, extrémy sa stali novým normálom.

17.09.2024 12:00
debata (1)

Sériu rekordne teplých septembrových dní a nocí ukončilo prudké ochladenie, vytrvalý dážď a sneženie na horách. Tým sa však predstavenie, ktoré pre nás každý rok s novou silou usporadúva klimatická zmena, zďaleka nekončí. Otázka už dnes nestojí tak, či naša globalizovaná spoločnosť dokáže v poslednej chvíli zabrániť nevratným zmenám v klimatickom systéme planéty Gaia, ako Zem pomenoval legendárny biológ James Lovelock, ale ako a či vôbec sa nám podarí zvládnuť čoraz viditeľnejšie následky týchto zmien.

Príroda sa búri všade na svete

Ayn Randová, americká filozofka ruského pôvodu, raz vyhlásila: „Môžeme popierať realitu, ale nemôžeme ignorovať následky tohto popierania.“ Klimatológ Wallace Broecker zasa nazval sústavné narušovanie podnebia „dráždením medveďa“ – a všetci dobre vieme, že medveď sa dokáže poriadne naštvať.

To, že budeme nad klimatickou zmenou zatvárať oči, neznamená, že unikneme jej následkom.

Znepokojujúci vývoj klímy ich slová potvrdzuje. V týchto dňoch zažívajú napríklad v USA v súvislosti s lesnými požiarmi bezprecedentnú situáciu, lebo tam už niet požiarnikov, ktorí by proti rýchlo sa šíriacim lesným požiarom zasiahli. Najviac postihnutými štátmi sú Kalifornia, Idaho, Oregon a Nevada, kde guvernér vyhlásil stav katastrofy.

Ak hustý dym zasiahne obývané oblasti Kalifornie, môže sa opakovať katastrofická situácia z roku 2020. Vtedy rekordné požiare v modernej histórii tohto štátu „ukrojili“ takmer 2 % z HDP. Požiare sú také intenzívne, že si dokonca vytvárajú vlastné počasie, lebo v mnohých prípadoch dym stúpa až do stratosféry.

Hrozivý vývoj v Afrike a v Európe

Ešte viac znepokojujúci vývoj sa odohráva v Južnej Amerike. Historická vlna horúčav prepisuje denné a nočné klimatické rekordy od Bolívie cez Kolumbiu a Paraguaj až po Brazíliu. Stovky lesných požiarov zachvátili rozsiahle oblasti Amazónie, Bolívia hlási rekordný objem emisií oxidu uhličitého, ktorý požiare vytvárajú. Satelitné snímky NASA ukazujú tretinu kontinentu zahalenú v dyme, čo je oveľa zdrvujúcejší pohľad než na zadymenú Severnú Ameriku.

Niektorí vedci už ani neverili vlastným očiam, keď si pozreli priebežné údaje o globálnej ploche požiarov. Nový rekord však nevytvorila ani Severná Amerika a dokonca ani Južná Amerika, ale sezónne požiare v Afrike.

Aj Európa prestáva byť oblasťou, ktorej sa extrémy počasia dotýkali len zriedkakedy. Kým minulý týždeň sme si ešte užívali rekordne teplý deň, o pár dní sa ocitlo Rakúsko, Poľsko, Česko a Rumunsko pod vodou. Tlaková níž Boris priniesla výdatné zrážky na veľké územie a prvé obete na životoch. A dôvod? V atmosfére je rekordne veľa vlhkosti a nová dynamika počasia vytvára ideálne podmienky pre vznik situácie, ktorej sme práve teraz svedkami: rekordne vysoké teploty, rekordné odparovanie vody, rekordné nasýtenie vzduchu vlhkosťou, prudké ochladenie a nakoniec rekordné dažde. A hoci médiá hovoria o „extrémnom“ počasí, stále viac si budeme musieť zvykať na to, že ide o „nový normál“.

Keď na Sahare prší

Ďalší „extrém“ prebieha v súvislosti s hurikánmi. Sezóna atlantických búrok, ktorá za normálnych okolnosti vrcholí v tomto čase, porušila všetky doterajšie zvyklosti. Napriek predpovediam o extrémne rušnej hurikánovej sezóne, ktorú mala mať na svedomí rekordná povrchová teplota Atlantiku v miestach vzniku hurikánov a končiace El Niño, ide zatiaľ o najpokojnejšiu sezónu za posledných 56 rokov. Namiesto hurikánov valiacich sa na východné pobrežie Strednej a Severnej Ameriky zažíva rekordné zrážky Sahara.

Presne o tomto paradoxe hovoria niektorí klimatológovia už roky: mnohé následky klimatickej zmeny síce predpovedať vieme, o ostatných však ani len netušíme. Mnohé udalosti sú dokonca vedci schopní vyhodnotiť až niekoľko rokov po tom, čo sa odohrajú. Iným zasa spoločnosť nebude vedieť predísť ani napriek tomu, že sa odohrajú až v ďalekej budúcnosti.

Patrí medzi nich napríklad čoraz intenzívnejšie varovanie vedcov o kolapse termo-halinnej cirkulácie v Atlantiku, známejšej ako kolaps Golfského prúdu. Podľa nemeckého klimatológa Stefana Rahmstorfa, popredného experta na túto tému, je reálne riziko kolapsu Golfského prúdu oveľa vyššie, ako sa nazdáva väčšina klimatológov, nehovoriac už o neinformovanej verejnosti.

Prečo o tom nechceme počúvať?

Ako si vo svetle valiaceho sa balvanu v podobe klimatickej zmeny vysvetliť pokračujúcu apatiu médií a veľkej časti svetovej politickej reprezentácie, prerušenú často len nič nehovoriacimi útržkovitými správami vytrhnutými z kontextu? Určité vysvetlenie môže ponúknuť ľudská psychika a s ňou spojená paradoxná reakcia na existenčné ohrozenie. Platí, že čím vzdialenejšia je možná katastrofa, tím viac sme ochotní o nej rozprávať a hľadať možné riešenia. Čím viac sa však približuje, zatiaľ čo my nevidíme jej okamžité riešenie, akosi kolektívne sa tvárime, že žiadne riziko neexistuje a pokračujeme v každodennom živote.

Dostávame sa tak k prorockým slovám Ayn Randovej, ktoré môžeme parafrázovať takto: to, že budeme nad klimatickou zmenou zatvárať oči, neznamená, že unikneme jej následkom.

Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.

© Autorské práva vyhradené

Facebook X.com 1 debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #klima #Európa #klimatická zmena #klimatický systém #globalizovaná spoločnosť