Preto návrh štátneho rozpočtu na rok 1995, ktorý mal na starosti vtedajší minister financií Rudolf Filkus, bol iba formálnym plnením záväzku odchádzajúcej vlády. Nový štátny rozpočet už mala zostavovať nová vláda. Celkom ako sa to stalo nedávno s predloženým návrhom rozpočtu úradníckej vlády. Podľa zákona o rozpočtovej zodpovednosti mala záväzok predložiť návrh vyrovnaného štátneho rozpočtu.
Vtedajší minister financií Michal Horváth predloženie návrhu komentoval, že si uvedomuje jeho nerealizovateľnosť, pretože jeho implementácia by znamenala prepad HDP a zamestnanosti. Tu je ďalší dôvod, prečo premiér Robert Fico nazval konsolidačný balíček nevyhnutným. Ak sa štátny dlh neudrží pod hranicou určenou zákonom o rozpočtovej zodpovednosti, bude musieť vláda po dvoch rokoch predložiť vyrovnaný rozpočet. Možno by musel mať rovnako drastické dôsledky ako vyrovnaný rozpočet Ódorovej vlády.
Zákon o štátnom rozpočte, ako aj konsolidačný balíček má i politický rozmer. Aj v roku 1999, v druhej vláde širokej koalície, sme pripravovali konsolidačný balíček po násobnom vládnutí Vladimíra Mečiara a bol výsledkom mimoriadne zložitého vyjednávania. No taký rozmer politického angažovania sa vládnych strán, z ktorých každá si v ňom presadzovala svoje stranícke záujmy, som nezažila. Pečať straníckosti ešte viac zdôraznila tlačová konferencia, v ktorej na úvod vystúpili všetci traja predsedovia koaličných strán a pri prezentácii balíčka ako jeho rovnocenní zostavovatelia okrem ministra financií hlavní vyjednávači za Hlas a SNS.
Nadmerná angažovanosť politikov sa odrazila i na nízkej kvalifikovanosti niektorých návrhov. Predseda vlády mal tomu určiť hranice a okrem toho nedovoliť, aby sa do balíčka dostali návrhy, ktoré nekorešpondujú s politickým dokumentom par excellence, ktorým je programové vyhlásenie vlády (PVV).
Čo je na konsolidácii najzložitejšie
Najzložitejšie je konsolidovať tak, aby sa neoslabil hospodársky rast, resp., aby sa dosiahol pozitívny rast. Inak hrozí, že zámer zamedziť rast štátneho dlhu sa nepodarí dosiahnuť, hoci daň za konsolidáciu spoločnosť bude musieť zaplatiť. Možno máme najvyšší deficit v % HDP v eurozóne, ale náš dlh je hlboko pod gréckym dlhom. Hroziť gréckou cestou je preto prehnané. Naopak, kde je pre nás Grécko výstrahou, je úroveň HDP na obyvateľa.
Z politických strán najviac dosiahla SNS, ktorej návrhy znamenajú mínusový vklad do konsolidácie: dosiahla zníženie DPH na ubytovanie (a ešte vo výhľade je zrušenie odvodov pre trénerov) a presadila doň tri daňové opatrenia: pre s. r. o., živnostníkov a údajne pre podnikateľov.
V porovnaní s priemerom EÚ je naša úroveň na 40 % HDP a za nami je už len Grécko a Bulharsko. Preto je najdôležitejšou úlohou tejto vlády rast, a nie hocijaký rast. Asi treba znovu opakovať, že sme zaspali v zásadných transformáciách na nový model rastu. Počuli sme detaily o konsolidačnom balíčku, ani slova o rastových zámeroch vlády. Mala to byť druhá strana jednej a tej istej mince. Aj trhy by na to pozitívne reagovali. Škoda, že vláda rokuje iba o čerpaní prostriedkov z Plánu obnovy a odolnosti a nepozerá naň ako na európsky návod, ako smerovať hospodárstvo a čiastočne i spoločnosť.
Kto budú víťazi a kto porazení
Z politických strán najviac dosiahla SNS, ktorej návrhy znamenajú mínusový vklad do konsolidácie: dosiahla zníženie DPH na ubytovanie (a ešte vo výhľade je zrušenie odvodov pre trénerov) a presadila doň tri daňové opatrenia: pre s. r. o., živnostníkov a údajne pre podnikateľov. Do akej miery to podporí rast, je diskutabilné, deficit – bez aspoň povinnej minimálnej dane – to určite zvýši.
Presadila „manažérske riadenie“ v zdravotníctve, do ktorého údajne lejeme peniaze bez výsledku. Je presvedčená, že transformáciou zvyšných štátnych zdravotníckych zariadení na obchodné spoločnosti, ktoré sa však vraj nebudú môcť privatizovať, vyrieši krízu v zdravotníctve. Zrejme sa nepozrela na tabuľku výdavkov na zdravotníctvo v % HDP a nevie, nakoľko je naše zdravotníctvo podfinancované: vynakladáme naň iba 7,1 % HDP, kým v USA 19 %.
Robert Fico označil konsolidáciu za sociálne udržateľnú. Dosiahol sa historický kompromis o DPH. Zrejme sa dosiahol narýchlo, bez hlbšieho zvažovania. Inak by z pôvodnej zníženej sadzby 10 % (príloha č. 7 zákona o DPH) nemohli vypadnúť knihy, noviny a ostatné tlačoviny. Dúfam, že ministrov Kamenického a Druckera bude dlho mrzieť, čo povedali na margo toho, kto kupuje knižky. Nechceli tým, dúfam, povedať, že chudobní by mali zostať hlúpymi. A že okrem toho preradia z 23 % sadzby do zníženej sadzby detské ošatenie a obuv.
Zníženie DPH na potraviny a opätovné zníženie na základné potraviny zvýši kúpnu silu, pokiaľ sa odrazí na cenách. Pomôže i prestavenie daňového bonusu. Ale sociálne najudržateľnejší je balíček pre najvyššie príjmové skupiny: budú tiež profitovať z nižšej DPH, zo zníženej sadzby dane na dividendy a určite sa tešia, že napriek tomu, že v PVV je formulácia o progresívnej dani z príjmov, teraz sa tomu vyhli. Natrvalo?
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.