Ako sa Čína pripravuje na nového prezidenta USA

Celý svet zvažuje vplyv víťazstva Donalda Trumpa alebo Kamaly Harrisovej v novembrových prezidentských voľbách v USA. Pre Čínu predstavujú obaja kandidáti vážne výzvy. Samozrejme, nikto si neželá otvorený konflikt medzi týmito dvoma mocnosťami. To by mohlo prehĺbiť nočnú moru rýchleho pádu do globálneho chaosu. Čínska politika však rozhodne očakáva ostré spory týkajúce sa obchodu, technológií a Taiwanu. Bez ohľadu na to, kto vyhrá.

25.09.2024 12:00
debata

Čína sa pripravuje na ďalšie turbulencie. K svojim vzťahom s USA pristupuje celoštátne. To znamená, že jej politika sa rozširuje za oblasť zahraničných vecí a postupy koordinuje s tvorcami hospodárskej politiky, vojenským personálom a technologickými lídrami. Zároveň mobilizovať zdroje v celej krajine. Takýto prístup vychádza z americkej stratégie zamedzovania vplyvu, ktorá sa v posledných rokoch prejavuje vytrvalým úsilím o udržanie americkej technologickej nadvlády, obmedzenie prístupu Číny na globálny trh a vybudovanie koalície spojencov v Ázii a inde vo svete. Zvykne sa to nazývať „čelenie čínskej výzve". Čína sa cíti v obkľúčení a skôr prehlbuje dlhodobo nepriateľský vzťah s najväčšou svetovou ekonomikou.

Odklon od nekonečného rastu

V tomto procese Čína presunula svoju ekonomickú paradigmu od stratégie zvyšovania rastu za každú cenu k vybudovaniu odolnej ekonomiky, ktorá je poháňaná inováciami. Takáto politika sa dokáže lepšie vyrovnávať s dlhotrvajúcim geopolitickým napätím. Zrýchľovaním domácich inovácií sa čínsky prezident Si Ťin-pching zameriava aj na reštrukturalizáciu ekonomiky a pomáha znižovať jej nadmerné spoliehanie sa na sektor nehnuteľností. Nedávno skončené tretie plénum 20. Ústredného výboru Komunistickej strany Číny (CPC) dalo tejto rozsiahlej generálnej oprave finálny súhlas.

Vedecký pokrok a technologická zdatnosť sú ďalším z kľúčových strategických cieľov Si Ťin-pchinga. Čína prikladá veľký význam rozvoju inovačnej kapacity a je odhodlaná stať sa svetovým šampiónom v určitých technologických sektoroch. Cielené sankcie USA proti čínskym technologickým spoločnostiam a jednotlivcom toto úsilie zmarili – čo znamená, že fungujú podľa plánu.

Obchod a investície sa tradične považujú za stabilizujúce sily v čínsko-amerických vzťahoch. Čínski lídri však na ne teraz kladú menší dôraz, pretože ich hmatateľné prínosy pre bilaterálne väzby sa v dôsledku zvýšenej komerčnej konkurencieschop­nosti a prechodu krajiny z lacného modelu rastu založeného na exporte na špičkový a založený na technológiách výrazne znížili. Rýchly pokrok Číny vo výrobe elektrických vozidiel a polovodičov vyvolal obchodné napätie s USA.

Trump a Harrisová v predvolebnom období súperia o to, kto bude voči Číne znieť čo najtvrdšie. Čínski politici si teda rozhodne nerobia ilúzie, že by sa problémový vzťah s USA v blízkej budúcnosti zázračne zlepšil. Na čínsko-americký vzťah by sa však zároveň nemalo pozerať príliš pesimisticky.

Zďaleka najcitlivejšou otázkou vo vzťahoch medzi USA a Čínou je stále Taiwan. Neexistujú žiadne formálne zmeny v čínskej politike a čínski stratégovia vo veľkej miere považujú súčasnú situáciu za neistú. Taiwan má totiž novú vládu naklonenú nezávislosti. To pravdepodobne povedie k tomu, že Čína bude aktívnejšie odstrašovať vedenie Taiwanu a v konečnom dôsledku aj USA. Keďže USA takisto posilňujú odstrašujúce opatrenia proti Číne, všetky predpoklady na konfrontáciu v Taiwanskom prielive sú splnené. Aby sa predišlo najhoršiemu scenáru, čínsky prezident by mal viesť pravidelné osobné rozhovory s tým, koho americkí voliči v novembri zvolia.

Ako zabrániť konfliktu

Hlavným cieľom Číny je zabezpečiť, aby akákoľvek ďalšia erózia čínsko-amerických vzťahov nebránila ekonomickému rastu. To je základ legitimity režimu. Čínski politici sa tak pokúsili minimalizovať škody vyplývajúce z konfliktu Číny s USA tak, že rozšírili čínsky ekonomický a politický vplyv do sveta, a to najmä na globálnom Juhu. Čína by tak mohla získať čas na vybudovanie ekonomickej odolnosti a zrýchlenie tempa technologického rozvoja.

Trump a Harrisová v predvolebnom období súperia o to, kto bude voči Číne znieť čo najtvrdšie. Čínski politici si teda rozhodne nerobia ilúzie, že by sa problémový vzťah s USA v blízkej budúcnosti zázračne zlepšil. Na čínsko-americký vzťah by sa však zároveň nemalo pozerať príliš pesimisticky. Čínska politika voči USA vždy bola a bude produktom vyváženého uvažovania, ktoré zodpovedá za stav medzinárodných záležitostí a zvažuje vlastné potreby krajiny. To sa nezmenilo ani napriek veľkým posunom v politickom smerovaní za vlády Si Ťin-pchinga.

Je sľubné, že obe strany v poslednom čase prejavili väčší záujem o zodpovedné riadenie vzťahov. Aj keď čínsko-americká rivalita nezmizne zo dňa na deň, dve najväčšie svetové ekonomiky by sa stále mohli vyhnúť konfliktu vrátane katastrofálnych následkov, ktoré by pravdepodobne nasledovali. To platí bez ohľadu na to, kto v ďalšom roku vstúpi do Bieleho domu.

© Project Syndicate 1995–2024
www.project-syndicate.org

Denník Pravda nadviazal spoluprácu s renomovanou organizáciou Project Syndicate, ktorá pôsobí vo viac než 150 štátoch sveta. PS publikuje analýzy, názory a komentáre svetoznámych akademikov, ekonómov, filozofov, politológov, štátnikov, vedcov, manažérov či laureátov Nobelovej ceny, čím vytvára unikátnu a vysoko rešpektovanú medzinárodnú sieť. Od júla si časť z nich budete môcť prečítať jeden- až dvakrát týždenne aj na stránkach Pravdy. Aj touto formou prispievame k skvalitneniu obsahu nášho denníka.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Čína #USA #medzinárodné vzťahy #USA - Čína #geopolitika #Project Syndicate