Dlhé roky sme v zdravotníctve prespali, nereformovali sme a mysleli si, že všetky problémy tohto sektora vyrieši viac a ešte viac naliatych peňazí. Nevyriešili. Bez štrukturálnych zmien a bez nastavenia zdravých motivácií to nepôjde. Mysleli sme si, že sa dá dlhodobo žiť nad pomery. Veď sa tie deficity a dlhy odsunú na neskôr a potom sa hádam dáko vyriešia.
V dobrých časoch tu bola len samá ruka hore a párty, žiadne myslenie na budúcnosť a horšie časy. A keď už tie zlé časy prišli, neboli rezervy, z ktorých by sa dalo čerpať a pomáhať, tak sme išli ešte viac na sekeru. No a práve teraz nám prišiel účet za všetko, čo sme si dlhé roky naobjednávali a konzumovali. Je čas na zaplatenie účtu. Ak sa však s platbou nepopasujeme sami, tvrdú ranu, ktorá nás nekompromisne vráti na zem a do reality, nám uštedria finančné trhy a v prípade zdravotníctva Európska komisia a Súdny dvor EÚ.
Je vláda vôbec schopná reformovať?
Dotlačí túto vládu kríza vo verejných financiách vrátane zdravotníctva k reformám, alebo len k braniu peňazí bagrom od občanov, firiem či pracovníkov v zdravotníctve? Vzíde z biedy majster a príde k štrukturálnym zmenám v zdravotníctve? V DNA tejto vládnej koalície je skôr populizmus, a nie chuť reformovať. Preto to bude mať o to ťažšie, a preto som v tejto veci viac skeptik ako optimista. To radšej použijú osvedčený trik a vymenia ministerku zdravotníctva, aby prekryli nemohúcnosť a aby zas aspoň na určitý čas skúsili vytvoriť v spoločnosti ilúziu nádeje na zmenu.
V slovenskom zdravotníctve je určite obrovský priestor na racionalizáciu a zvyšovanie efektívnosti. Platíme v ňom za priemernosť a odmeňujeme zle hospodáriacich. Byť produktívnym a kvalitatívne excelentným pracovníkom sa v našom systéme neoplatí, rovnako tak ani správať sa šetrne a efektívne, hospodáriť zodpovedne a platiť načas faktúry.
A práve dve opatrenia v rezorte zdravotníctva, ktoré sa teraz spomínajú v súvislosti s konsolidačným balíčkom, sa týkajú tohto problému. Jedno nesystémovo, druhé s potenciálom na systémovú zmenu. Okresanie tzv. platového automatu stanovením fixného valorizačného koeficientu pre všetkých je len dočasné opatrenie, ktoré najviac postihne zdravotné sestry a nižší zdravotný personál, ako aj ambulantný sektor, teda práve najproblematickejšie segmenty. Proste sa len technokraticky stanoví určitá hodnota valorizácie bez ohľadu na potreby a výsledky, kvalitu a efektívnosť, s motiváciou dosiahnutia výlučne rozpočtového cieľa.
Ak príde k vytváraniu strát a dlhov, musia prísť na rad konzekvencie odstupňované od ministra zdravotníctva, manažmentu nemocnice cez primárov až po radových zamestnancov. Na úrovni nemocnice zaviesť povinnosť ozdravného plánu až po nútenú správu. Treba vymyslieť robustný systém „dlhovej brzdy“ pre nemocnice.
Vôbec sa pritom nezaoberáme potrebou zmeny štruktúry a parametrov platového automatu v nemocniciach, ktorý vznikol po nátlakových protestoch lekárskych odborárov počas vlád Radičovej a Hegera, ktorý je vzhľadom na relatívne nižšiu produktivitu práce v zdravotníctve a výkonnosť slovenskej ekonomiky nastavený na dlhodobo neudržateľnej úrovni.
Dlhová brzda pre nemocnice
Na druhej strane, transformácia veľkých štátnych nemocníc na akciové spoločnosti by v sebe niesla potenciál systémovej zmeny. Tá by mohla priniesť väčší poriadok, transparentnosť a zodpovednosť pri riadení a hospodárení. Avšak sama osebe by len zmena právnej formy nepomohla. Musí ísť ruka v ruke so zavádzaním ďalších tzv. tvrdých rozpočtových obmedzení. Ak totiž príde k vytváraniu strát a dlhov, vtedy musia prísť na rad negatívne konzekvencie odstupňované od ministra zdravotníctva (napr. vypočutie pred zdravotníckym parlamentným výborom, povinné odvolávanie v NR SR), vrcholového manažmentu nemocnice (zrážky z odmien, zo mzdy, odvolanie) cez primárov (detto) až po radových zamestnancov (pomalšie zvyšovanie platov, obmedzenie kolektívnych zmlúv až po zmrazenie či dokonca zníženie platov). A na úrovni celej nemocnice povinnosť ozdravného plánu až po nútenú správu. Treba vymyslieť robustný systém „dlhovej brzdy“ pre nemocnice.
Samozrejme, ultimátnym tvrdým rozpočtovým pravidlom v prípade trvalého zlého hospodárenia by bol pri bežných obchodných spoločnostiach konkurz a prípadný odpredaj častí majetku, napríklad súkromným investorom, avšak privatizácia na akciovky transformovaných nemocníc má byť zo zákona zakázaná, s odkazom na kritickú infraštruktúru štátu.
Z hľadiska konsolidácie verejných financií by transformácia štátnych nemocníc z príspevkových organizácií mohla priniesť efektívnejšie využívanie zdrojov v strednodobom až dlhodobom časovom horizonte. Krátkodobo by si vyžiadala azda len jednorazovú, ale takmer až miliardovú finančnú injekciu na oddlženie transformujúcich sa štátnych nemocníc, čo môže predstavovať, popri ideologických zábranách niektorých politikov, zásadný problém pre implementáciu takéhoto kroku v čase napätých verejných financií.
INEKO realizuje zdravotnícky projekt, ktorý podporujú zdravotné poisťovne Dôvera a Union a spoločnosť Msquare. Donori nevstupujú do výstupov inštitútu INEKO.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.