Strana slobody Rakúska (FPÖ) oslavuje svoje „historické volebné víťazstvo“. S 29,2 percenta hlasov podľa predbežného konečného výsledku sa po prvý raz stáva najsilnejšou stranou v Národnej rade, dolnej komore rakúskeho parlamentu. Optimisti spomedzi odporcov FPÖ sa utešujú tým, že počet hlasujúcich proti je v pomere s hlasmi pre FPÖ stále viac ako dvojnásobne vyšší.
Nie je to nesprávne hodnotenie. Podobne ako pri nedávnych voľbách v troch nemeckých spolkových krajinách alebo predtým vo Francúzsku predvolebnú kampaň charakterizovala politizácia „všetci proti jednému“, teda všetkých „demokratov“ proti populistickej strane, ktorú vnímali ako hrozbu.
Najmä ekonomicky znevýhodnení ľudia sa dajú zlákať politickými demagógmi, ktorí sa tvária, že zastupujú ich záujmy, a v skutočnosti robia opak: šibrinkovaním pokryteckými heslami ako „štíhly štát“ trhajú sociálnu záchrannú sieť, ktorú najviac potrebujú tí, ktorí zarábajú menej.
Keďže všetky ostatné strany sa pred voľbami od FPÖ a jej šéfa Herberta Kickla zásadne dištancovali, nie je pravdepodobné, že vznikne vláda s víťazmi volieb. Ako však ukazuje rakúska minulosť, vylúčené nie je ani to. Vo viacerých spolkových krajinách je už teraz FPÖ zapojená v krajinskej vláde, hoci iné strany predtým vždy ubezpečovali, že s ňou spolupracovať nechcú. Kancelár Karl Nehammer ako šéf Kresťanskodemokratickej rakúskej ľudovej strany (ÖVP) už viackrát naznačil, že Kickla by z partnerstva definitívne vylúčil, no možno by mohol spolupracovať s ďalšími predstaviteľmi FPÖ.
Čie záujmy FPÖ zastupuje?
Kickl a jeho spolubojovníci sa vo volebných kampaniach prezentujú ako „strana malého muža“. Dvoria sa hlasom ekonomicky znevýhodnených, cítiacich sa „tými hore“, t. j. elitami, opovrhnutými. Ale ako Kickl sľuboval na svojich plagátoch pred parlamentnými voľbami, on chce byť naopak len „nástrojom“ pre „vás“, teda svojich voličov. Ľuďom ponúkol upravené biblické „Buď vôľa tvoja!“ a prezentoval sa ako mesiáš znevýhodnených tak, že slogany na plagátoch často zneli ako nedobrovoľná paródia.
FPÖ už desaťročia, vlastnými slovami, chce chrániť „pracovitých ľudí“ v Rakúsku (medzi riadkami to vždy znamená len domácich), a to nielen pred „kriminálnymi cudzincami“, ktorí využívajú azylový systém, ale aj pred všetkými ostatnými zle zmýšľajúcimi ľuďmi, ktorí „chcú žiť na úkor širokej verejnosti“. Politici FPÖ v príspevkoch na sociálnych sieťach radi ukazujú poburujúce príklady „sociálneho zneužívania“. V žiadnom prípade tým ale nemajú na mysli vykorisťovanie ľudí neférovými zamestnávateľmi v pracovných podmienkach podobných otrokom.
Znížiť dane bola najdôležitejšia politická požiadavka už za Jörga Haidera, ktorý malú FPÖ premenil na spolurozhodujúcu politickú silu.
Lepšie sa dá rozčuľovať napr. nad sýrskou rodinou, ktorú „objavili“ bulvárne médiá, a ktorá žije vo Viedni so siedmimi deťmi výlučne zo sociálnych dávok, pričom jediný člen rodiny nemá bežnú prácu. Táto konkrétna sýrska rodina v lete na pár týždňov vyvolala pobúrenie nielen na internete, ale aj v tradičných médiách, čím zvýšila popularitu FPÖ.
Všeobecné rozhorčenie nad „hroznou“ sumou 4 000 eur mesačne, ktorú rodina podľa odhalení dostáva za „ničnerobenie“, zatienilo pozornosť verejnosti aj v otázke miliárd, ktoré rakúsky štát, sociálny systém a tisíce zamestnancov strácajú len preto, že podvodník a spoločenský lev René Benko spôsobil svojimi špekuláciami s nehnuteľnosťami najväčší bankrot druhej republiky. Sám si naďalej žije v bohatstve.
Koľko peňazí z daní nás všetkých v konečnom dôsledku bude stáť, že štát a audítorské firmy dôsledne nepreverili Benkovu špekulatívnu expanziu a triky skôr, než bolo neskoro, sa zatiaľ nedá vyčísliť. Tirolský „hviezdny podnikateľ“ si vybudoval takú komplikovanú cezhraničnú firemnú sieť s materskými, dcérskymi a sesterskými spoločnosťami okrem iného v Rakúsku, Nemecku, Taliansku a Lichtenštajnsku, že to pomalé daňové úrady ešte celkom nestihli pochopiť. Že prečo? Dôležitý dôvod je, že kontrolné orgány nemajú dostatok personálu a peňazí, aby na takéto prípady dokázali včas reagovať.
Bič na chudobných
Chce FPÖ v záujme „malého muža“ (ženy sa zvyčajne spomínajú menej) zmeniť fakt, že bohatí ľudia sú finančnými a daňovými úradmi nedotknutí? Ak sa pozrieme na ciele hospodárskej politiky FPÖ formulované v jej volebných programoch a sloganoch, vidíme opak. Ekonomickým cieľom FPÖ – rovnako ako AfD v Nemecku – je „štíhly štát“, no zároveň oslobodenie od daní pre veľké firmy, najlepšie zarábajúce osoby a, samozrejme, kategorické „nie“ požiadavkám ako dane na bohatstvo, dedičstvo či milionárske dane.
Znížiť dane bola najdôležitejšia politická požiadavka už za legendárneho Jörga Haidera, ktorý pred štvrťstoročím malú FPÖ premenil na spolurozhodujúcu politickú silu. Haiderove polemiky proti „sociálnym parazitom“, ktorí namiesto toho, aby sami pracovali, žijú na úkor širokej verejnosti, dodnes slúžia ako vzor pre pravicových populistov v iných krajinách.
To vedie k paradoxu – nielen v Rakúsku – že sa najmä ekonomicky znevýhodnení ľudia dajú zlákať politickými demagógmi, ktorí sa tvária, že zastupujú ich záujmy, a v skutočnosti robia opak: šibrinkovaním pokryteckými heslami ako „štíhly štát“ trhajú sociálnu záchrannú sieť, ktorú najviac potrebujú tí, ktorí zarábajú menej. Nehovoriac o štátnom zdravotníctve a dôchodkovom systéme, kde sa podľa programu FPÖ nedá dostatočne šetriť. Stranu však volia najmä ľudia s nízkymi príjmami, ktorých v posledných rokoch najviac zasiahli sociálne škrty. Zásluhou šikovnej demagógie a aj brilantnej prezentácie na sociálnych sieťach je FPÖ v Rakúsku už dlho namiesto tradičných sociálnych demokratov „robotníckou stranou“. Inými slovami, vyberajú si ju najmä tí, ktorým najviac škodí.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.