Zo strany extrémistickej vlády Benjamina Netanjahua je to prefíkaný krok. Do značnej miery preto, že Tel Aviv sa teší neochvejnej podpore Bieleho domu, nehľadiac na páchané zverstvá. Pri „rekonfigurácii Blízkeho východu" vo svoj prospech má voľnú ruku. Tvrdošijne odmieta pokoj zbraní v Gaze a Libanone a je celkom zrejmé, že hlavný cieľ deštruktívneho ťaženia naprieč Blízkym východom je nepoddajný Irán.
Ten sa zoči-voči izraelskému ťaženiu zatiaľ drží na uzde. Izraelský kabinet si libanonskou operáciou znateľne polepšil vo volebných prieskumoch. Akoby mnohí Izraelčania zabudli na Netanjahuov sľub, že vráti rukojemníkov, stále zadržiavaných Hamasom v Gaze.
Takto prímerie nevyzerá
Hoci sa Bidenov kabinet navonok tvári, že usilovne pracuje na prímerí medzi Izraelom a Hizballáhom, ide o rovnakú frašku ako v prípade domnelých snáh Washingtonu o dosiahnutie pokoja zbraní v Gaze. Je to presne naopak: Kedykoľvek Izrael boje eskaluje, môže počítať so sladkou odmenou od svojho zámorského patróna. Tel Aviv dostal na decimovanie Libanonu a Gazy od nebývalo ústretovej vlády USA vojenskú pomoc za miliardy dolárov.
Celé divadlo epického zápasu medzi svetovými demokraciami a autokraciami o prežitie súčasného poriadku je bojom za udržanie globálnej hegemónie, v ktorej je USA a ich klientom povolené ľubovoľne rozsievať smrť a deštrukciu. Iným je to isté – a treba povedať, že sa to deje v oveľa menšej miere – zakázané.
Čím dlhšie potrvajú vražedné izraelské útoky na Libanon, tým viac regrútov bude smerovať do radov radikálneho šiitského hnutia. Hizballáh sa zatiaľ mierni. Teraz však má jasný dôvod siahnuť po smrtonosnom arzenáli a splácať Tel Avivu rovnakou mincou.
Vojna nízkej intenzity medzi Izraelom a Hizballáhom vstúpila do horúcej fázy po tom, čo Izrael na diaľku odpálil tisíce pagerov používaných na bezdrôtovú komunikáciu. Medzi obeťami bezprecedentného teroristického činu bolo veľa civilistov. O niekoľko dní neskôr izraelské letectvo vykonalo 1¤600 náletov na Libanon a počas jediného dňa usmrtilo zhruba 500 civilistov – dokonca viac ako v najkrvavejší deň brutálnej izraelskej invázie do Libanonu v roku 1982. Izraelské letectvo napriek veľkohubým proklamáciám Tel Avivu opäť zabíja bežných civilistov.
Túto skutočnosť už pred niekoľkými rokmi objasnil izraelský vojenský analytik Ze've Schiff, vychádzajúc z výrokov vtedajšieho náčelníka generálneho štábu Mordechaja Gura takto: „Izraelská armáda vždy cielene a vedome zasahovala civilné obyvateľstvo. Bývalý izraelský veľvyslanec pri OSN a minister zahraničia Abba Eban napísal o Izraeli za vlády premiéra Menachema Begina, ktorý opakovane napadol Libanon, že „bezohľadne spôsobuje akúkoľvek možnú mieru smrti a utrpenia civilnému obyvateľstvu spôsobom, ktorý pripomína režimy, ktoré by sme sa ani ja, ani pán Begin neodvážili pomenovať".
Ako vznikol Hizballáh
Hoci sa Beginova vláda na prelome 70. a 80. rokov za cenu desaťtisícov životov pokúšala z Libanonu vykoreniť palestínske hnutie odporu OOP, po Hizballáhu vtedy nebolo ani chýru, ani slychu. Vznikol na troskách katastrofálnej izraelskej invázie a okupácie Libanonu až v polovici 80. rokov, keď predstavoval prakticky jedinú vitálnu silu, ktorá v roku 2000 dokázala vyhnať okupantov späť za modrú líniu do Izraela. Inými slovami, Izrael hasí problémy vzniknuté v dôsledku vlastných etnických čistiek, invázií a okupácií.
V tomto svetle sa politická vražda šéfa Hizballáhu Hasana Nasralláha javí pre Izrael iba ako krátkodobé taktické víťazstvo. Na Nasralláhovo miesto s najväčšou pravdepodobnosťou nastúpi radikálnejší líder motivovaný túžbou po pomste. Nasralláh bol trpezlivý stratég, ktorému sa zo šiitského hnutia podarilo vytvoriť jednu z najmocnejších neštátnych entít na svete. Hizballáh sa po celý čas trvania masakrov v Gaze držal v úzadí: Na Izrael útočil oveľa menej ako Izrael na Libanon a napospol cielil na izraelské vojenské pozície.
Napriek tomu, že sa Izraelu podarilo prakticky eliminovať seniorské vedenie Hizballáhu, sila jeho armády zostala takmer nedotknutá. Čím dlhšie potrvajú vražedné izraelské útoky na Libanon, tým viac regrútov bude smerovať do radov radikálneho šiitského hnutia. Hizballáh sa aj napriek ostentatívnej izraelskej provokácii a politickej vražde zatiaľ mierni. Teraz však má jasný dôvod siahnuť po smrtonosnom arzenáli a splácať Tel Avivu rovnakou mincou.
Zdá sa, ako by Tel Aviv následky svojho konania na Blízkom východe vôbec nedomýšľal. Je zrejme natoľko opitý podporou zo strany odchádzajúcej Bidenovej vlády, že je bezvýhradne odhodlaný zmeniť mocenskú konšteláciu na Blízkom východe a eliminovať akýkoľvek odpor proti svojej dominancii, ktorého ťažisko sa nachádza v Iráne. Pozorovať bezškrupulózne západné politiky, ako v tandeme s médiami stredného prúdu, vytrvalo stojacimi za mýtickým právom Izraela na obranu, ktoré môže vyústiť do katastrofy epických proporcií, rozhodne naháňa hrôzu.