Ako bojovať so šokovými zmenami cien potravín

Zo 17 cieľov trvalo udržateľného rozvoja, ktoré sa majú dosiahnuť do roku 2030, sa odstránenie hladu považovalo za najschodnejšie. No v dôsledku pandémie COVID-19 a ruskej invázie na Ukrajinu sa stratilo 15 rokov pokroku v zlepšovaní prístupu k potravinám.

11.10.2024 12:00
debata (4)

Napriek tomu, že globálna poľnohospodárska produkcia je viacako dostatočná na uspokojenie svetových nutričných potrieb, potravinová neistota je značná a všade narastá, dokonca aj v bohatých krajinách. Obzvlášť znepokojujúce je výrazné zvýšenie hladu v krajinách s nižšími príjmami.

Za tento škodlivý zvrat môžu stúpajúce ceny potravín. Čo je horšie, pravdepodobne sa objaví viac takýchto šokov, keď sa klimatické zmeny zhoršia a geopolitické napätie narastie. Skupina G20 pod predsedníctvom Brazílie v tomto roku a Juhoafrickej republiky v roku 2025 musí navrhnúť novú príručku stabilizácie na riešenie týchto rizík.

Hoci ceny potravín celosvetovo klesli z vrcholov v roku 2022, v mnohých krajinách zostali vysoké alebo naďalej rástli, pričom k najprudším nárastom často dochádza v najchudobnejších ekonomikách. Do septembra 2023 klesol index cien potravín vytvorený Organizáciou OSN pre výživu a poľnohospodárstvo približne o 11,5 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Počas toho istého obdobia vzrástli priemerné ceny potravín v krajinách s nízkymi príjmami o 30 %. To je alarmujúca situácia. Ľudia v týchto krajinách míňajú 30 – 60 % svojho disponibilného príjmu na potraviny.

Trampoty rozvojových krajín

Jedným z hlavných dôvodov pretrvávajúcej inflácie cien potravín na globálnom juhu je napriek celosvetovému znižovaniu cien poľnohospodárskych produktov znehodnotenie meny, v dôsledku čoho sú dovážané potraviny a palivo drahšie. Prílev kapitálu do rozvojových krajín po globálnej finančnej kríze roku 2008, poháňaný kvantitatívnym uvoľňovaním vo vyspelých ekonomikách, sa v posledných rokoch obrátil po zvýšení úrokových sadzieb v USA a Európe. Odlev kapitálu oslabili meny rozvojových krajín, čo prinútilo ich vlastné centrálne banky zvyšovať úrokové sadzby aj s rizikom vyvolania hospodárskeho poklesu. Zvýšenie úrokových sadzieb zároveň viedlo k vysokým nákladom na obsluhu dlhu, čím sa vyčerpali zahraničné rezervy týchto krajín a obmedzila sa ich schopnosť platiť za dovoz potravín.

Od vrcholu v roku 2022 do septembra 2023 vzrástli priemerné ceny potravín v krajinách s nízkymi príjmami o 30 %. Ľudia v týchto krajinách pritom míňajú 30 – 60 % svojho disponibilného príjmu na potraviny.

Závislosť rozvojových krajín od globálnych komoditných a kapitálových trhov podkopáva ich úsilie o zaistenie potravinovej bezpečnosti. Aby sa tomu zabránilo, vyspelé a rozvojové ekonomiky by mali spolupracovať na rozvoji medzinárodných stratégií zameraných na reguláciu finančných a komoditných trhov a na riešenie problémov štátneho dlhu. Ale aj pri absencii takejto spolupráce môžu rozvojové krajiny znížiť deštruktívne účinky tejto závislosti vytváraním partnerstiev s cieľom akumulovať rezervy základných komodít a koordinovať politiky riadenia kapitálového účtu.

Verejné rezervné (nárazníkové) zásoby určitých základných potravín – najmä obilnín – môžu pomôcť zabrániť cenovým výkyvom, ktoré poškodzujú spotrebiteľov, a zabrániť kolapsom cien, ktoré poškodzujú poľnohospodárov. Niektoré krajiny vrátane Indie a Číny už dlho využívajú ochranné zásoby na umožnenie takýchto proticyklických operácií na voľnom trhu, ako aj na zaručenie dodávok počas núdzových situácií. Ďalšou výhodou nárazníkových zásob je, že umožňujú vládam zaviesť politiky verejného obstarávania, ktoré podnecujú udržateľné pestovateľské postupy a diverzifikáciu plodín.

Je potrebná regulácia

Krajiny, ktoré nemajú fiškálny priestor na vybudovanie značných rezervných zásob, by mohli spolupracovať s regionálnymi partnermi na vytvorení spoločných zásob. Napríklad Južná Afrika ako najväčšia ekonomika kontinentu by mohla viesť regionálnu iniciatívu v oblasti nárazníkových zásob v koordinácii s Africkou úniou.

Rozvojové krajiny by tiež mali zvážiť implementáciu obozretnej hospodárskej politiky a politiky riadenia kapitálových účtov, aby zabránili destabilizácii kapitálových tokov. Takéto politiky by mohli zahŕňať stanovenie limitov i minimálnych lehôt pre zablokovaniie zahraničných investícií smerujúcich do miestnych finančných aktív, uloženie požiadaviek na rezervy pre prílev a používanie rozdielnych daňových sadzieb pre držbu domácich a zahraničných aktív. Vlády globálneho Juhu úspešne použili tento prístup v 90. rokoch minulého storočia a mali by to urobiť znova.

Centrálne banky bohatých krajín začali znižovať úrokové sadzby v dôsledku znižovania inflácie. Očakávané zvýšenie globálnej likvidity by malo uľahčiť zavádzanie politík riadenia kapitálového účtu, zatiaľ čo ak to urobíte teraz, keď sú finančné podmienky prísnejšie, hrozí riziko zhoršenia úniku kapitálu. Okrem toho je menej pravdepodobné, že rozvojové krajiny budú čeliť miernejšej reakcii globálnych finančných centier, ak budú koordinovať svoje úsilie o spravovanie kapitálových účtov. Brazília a Južná Afrika, ako veľké krajiny so strednými príjmami, majú dobré predpoklady na to, aby sa postavili na čelo tohto úsilia.

Komoditné trhy, z ktorých najdôležitejšie sa nachádzajú v USA a Európe, musia byť prísnejšie regulované. Tamojšie vlády by mali vyžadovať, aby sa všetko obchodovanie s komoditami uskutočňovalo na regulovaných burzách s prísnymi kapitálovými a maržovými požiadavkami a pozičnými limitmi pre jednotlivých obchodníkov. Mali by tiež odstrániť „medzeru swapového obchodníka“, aby sa obmedzili špekulácie na komoditnom trhu zo strany investorov, ktorí sa nezaujímajú o výrobcov alebo spotrebiteľov.

Okrem požadovania takýchto zmien finančnej regulácie vo vyspelých ekonomikách by rozvojové krajiny mali zvážiť aj systematické a koordinované zásahy na komoditných termínových trhoch, aby doplnili svoje iniciatívy týkajúce sa nárazníkových zásob. Takéto opatrenia by odradili od špekulatívnej činnosti, čím by sa znížilo množstvo zásob obilia potrebných na intervenciu na fyzickom trhu. Rozvojové krajiny G20 si veľmi dobre uvedomujú vážnu hrozbu, ktorú predstavuje potravinová neistota. Nasledujúce predsedníctva Brazílie a JAR poskytujú príležitosť pretaviť toto porozumenie do globálnej činnosti.

© Project Syndicate 1995–2024
www.project-syndicate.org

Denník Pravda nadviazal spoluprácu s renomovanou organizáciou Project Syndicate, ktorá pôsobí vo viac než 150 štátoch sveta. PS publikuje analýzy, názory a komentáre svetoznámych akademikov, ekonómov, filozofov, politológov, štátnikov, vedcov, manažérov či laureátov Nobelovej ceny, čím vytvára unikátnu a vysoko rešpektovanú medzinárodnú sieť. Od júla si časť z nich budete môcť prečítať jeden- až dvakrát týždenne aj na stránkach Pravdy. Aj touto formou prispievame k skvalitneniu obsahu nášho denníka.

Facebook X.com 4 debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #ceny potravín #Project Syndicate