V roku 1911 založil Jaroslav Hašek Stranu mierneho pokroku v medziach zákona. Mala charakter satirickej či humornej strany. Ak označíme štátny rozpočet na rok 2025 za rozpočet mierneho pokroku, je v tom skôr satira ako uvoľňujúci humor.
Zacyklujeme sa viac a viac
Návrh rozpočtu je predkladaný ako štvorročný ozdravný plán s postupným znížením deficitu z úrovne 4,7 % HDP v roku 2025 na 3,7 % HDP v roku 2026 a na 3 % HDP v roku 2027. Je ťažko si predstaviť, že vo volebnom roku by ktorákoľvek vláda prijala opatrenia, ktoré by znižovali deficit a zároveň aj jej vyhliadky na znovuzvolenie.
Kľúčové však je, že návrh rozpočtu s jeho konsolidačnými opatreniami na rok 2025 je postavený tak, že v budúcich rokoch bude potrebná ešte prísnejšia konsolidácia, ako by bola nevyhnutná. Zacyklujeme sa: hrozí, že konsolidácia bez adekvátnych opatrení na podporu ekonomického rastu – a nie akéhokoľvek rastu – ho pribrzdí a pribrzdený rast si vyžiada tvrdšiu konsolidáciu, ako bola predchádzajúca. A tak dokola.
Rast HDP v roku 2025 sa dosiahne najmä vďaka európskym fondom a Plánu obnovy a odolnosti. Kapitálové výdavky centrálnej vlády hradené zo štátneho rozpočtu dosahujú iba 2, 034 miliardy eur a presná polovica z nich sa predpokladá vynaložiť na ministerstve obrany. Skladá sa na ne i podnikateľská sféra zvýšením daňového zaťaženia. Nemalo by byť doplnené vyššou podporou podnikania?
Vláda si ponecháva v rukách investičné stimuly, ale o podpore podnikových investícií do výskumu a inovácií mlčí.
Podpora podnikania na rok 2025 však nedosahuje ani rozpočtovanú úroveň pre rok 2024. Z nej najväčšiu časť predstavuje podpora investícií, ale… Už roky sa viac ako polovica prostriedkov na podporu podnikania vynakladá iba pre spoločnosť Valaliky Industrial Park, ktorá zabezpečuje prípravu investičného projektu „Strategické územie Valaliky.“ Od roku 2022 je to už 300 miliónov eur a do konca volebného obdobia to bude ešte ďalších 422 miliónov eur, t.¤j. spolu trištvrte miliardy eur. Čo o tom hovorí Útvar hodnoty za peniaze na MF SR?
Podpora inovácií v budúcom roku predstavuje z podpory podnikania iba 0,5 % a v absolútnej výške nemá porásť ani do roku 2027. Zostavovatelia rozpočtu pritom upozorňujú, že v ukazovateli European Innovation Scoreboard Slovensko dlhodobo stagnuje a pohybuje sa spomedzi 27 štátov EÚ medzi 21. až 23. priečkou. Ambícia vlády na roky 2026–2030 je vyšplhať sa „až“ na 21. miesto.
Ani súkromná sféra zrejme nie je motivovaná k vyšším investíciám do inovácií: celkové výdavky na výskum a vývoj v súkromnej sfére v roku 2023 predstavovali 0,58 % HDP, zatiaľ čo priemer krajín EÚ je viac ako 2,5-násobný. Vláda si ponecháva v rukách investičné stimuly, ale o podpore podnikových investícií do výskumu a inovácií mlčí.
Medzi priority vlády v ekonomike evidentne nepatrí inovatívny rozvoj. Novou ambíciou (vlastne po prvýkrát ju vyslovil Robert Fico už v roku 2006 ) je vojenská produkcia a snaha dodať jej zašlú slávu. To, že „Make Military Production Great Again“ kopírujúc Trumpovo heslo „Urobiť Ameriku znovu veľkou“ je dlhodobou a nákladnou záležitosťou, je jedna vec. Vážnejšie je, že konverzia vojenského priemyslu v roku 1990 nás stála 100-tisíc pracovných miest. Varovanie, ktoré by mala vláda mať na pamäti.
Transformácia sa odkladá
Neodkladá sa len transformácia na inovatívnu ekonomiku, ale i zelená transformácia, respektíve na neurčito sa odkladá cieľ, ktorý odporúča EK pre štáty EÚ: dosiahnuť do roku 2030 podiel obnoviteľných zdrojov energie (OZE) na hrubej konečnej energetickej spotrebe na úrovni 35 %. Náš podiel OZE dosiahol v roku 2022 iba 17,5 %, cieľ v roku 2026 je 18,4 % a v roku 2030 iba 19,2¤%. MF SR upozorňuje, že nové ciele budú súčasťou aktualizovaného Integrovaného národného energetického a klimatického plánu na roky 2021¤-¤2030, ale asi pôjde len o zapracovanie metodických zmien.
Energie z OZE sú najlacnejšie a vyprodukované v najkratšom čase. Podarilo sa však vybudovať utkvelú predstavu, že sú, naopak, drahé, lebo sme sa skladali na investície pre podnikateľov, ktorí bohatli z investovania do slnečných panelov na ornej pôde. Okrem toho sa akcentuje ich nespoľahlivosť (raz vietor fúka, raz nefúka; raz slnko svieti, raz nesvieti – akoby už na to nebolo riešenie). Vláda preferuje nový centrálny zdroj elektrickej energie z jadra na úkor omnoho rýchlejšie návratných investícií do OZE.
Reforma trhu s energiami, ktorá by umožnila zásadne znížiť cenu elektrickej energie a ktorú avizovala odchádzajúca Európska komisia, a najnovšie sa jej domáha vo svojej správe Mario Draghi, sa nekonala. Aj preto štát dopláca na energie domácnostiam a podnikateľskej sfére viac, ako to konsolidácia dokáže uniesť.
V kocke: pokrok, ktorý sľubuje rozpočet štátu, je miernejší ako mierny.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.