Od prelomu storočia čelí Európa novej výzve: reagovať na veľmi komplexnú polykrízu (celkovú krízu) zahŕňajúcu široký súbor vzájomne prepojených kríz. Mnohé z týchto kríz sa samy osebe javia ako katastrofické v dôsledku sebaposilňujúcich sa a kumulatívnych procesov, ako sú body zlomu v oblasti zmeny klímy a efekt snehovej gule z verejného dlhu.
Liek na bezmocnosť
Žiadna sa však nevyvíja vo vákuu. Naopak, dnešné vzájomne prepojené krízy sa spájajú a posilňujú. Napríklad demografická kríza destabilizuje sociálny štát, podkopáva ekonomický blahobyt, čo zase podnecuje sociálne a politické rozvraty. Výrazný a trvalý pokles sociálnej a politickej súdržnosti môže prispieť k iným druhom kríz, ako je súčasná kríza liberálnej demokracie, pričom môže brániť schopnosti štátov reagovať na ďalšie hrozby, ako je zmena klímy.
Všeobecné zlyhanie pri efektívnom riešení eskalujúcej polykrízy prispelo v európskej verejnosti, ktorá sa cíti čoraz bezmocnejšia, k pocitu blížiacej sa záhuby. Ale existenčné hrozby, ktorým čelíme, od ozbrojeného konfliktu po katastrofickú zmenu klímy, možno prekonať – nie „opätovným prevzatím kontroly“, ako sľubujú populistickí politickí lídri, ale tým, že sa naučíme kontrolovať to, čo ešte nie je pod kontrolou.
Naše politické, finančné a medzinárodné inštitúcie majú tendenciu riadiť súčasnú krízu ako cyklickú krízu minulosti. To je nevhodná reakcia na súčasnú polykrízu, ktorá si vyžaduje odolnosť aj flexibilitu. Európa tu čelí ďalšej výzve: jej inštitúcie, ktoré závisia od konsenzu, konzistentnosti a kompromisov, ťažko bojujú s úzkymi, zložitými a rôznorodými záujmami. Európa najviac potrebuje inštitucionálnu transformáciu, aby mohla čeliť súčasným existenčným výzvam. Zároveň je však mimoriadne dobre vybavená na to, aby ju dosiahla, a to vďaka skúsenostiam, ktoré sa rozvíjali počas krízy a vyvažovali solidaritu so slobodou. Zásadné bude vypracovať jasnú víziu budúcnosti, prehĺbiť spoluprácu v kľúčových oblastiach a navrhnúť nový organizačný rámec.
Potreba novej vízie
Začnime víziou. Európa potrebuje explicitnú stratégiu na riešenie polykrízy, ktorá by synchronizovala časové horizonty na zlepšenie krátkodobého krízového manažmentu a stanovenie spoločných dlhodobých cieľov (nevyhnutné na udržanie dynamiky). Za implementáciu tejto vízie by mali byť zodpovedné menšie, autonómnejšie a flexibilnejšie jednotky v spolupráci s nezávislými aktérmi – často z občianskej spoločnosti – ktorí sa špecializujú na budovanie konsenzu, vývoj dlhodobých stratégií a monitorovanie implementácie a účinkov.
Európa si nemôže dovoliť odkladať opatrenia až do ďalšieho šoku. Ak máme prečkať polykrízu, potrebujeme strategickú reflexiu, kolektívne vedenie a myslenie „mimo škatuľky“.
Dlhodobá zložka vízie by mala odrážať generačné ambície. India má plán, ako sa stať rozvinutou ekonomikou do roku 2047, storočie po dosiahnutí nezávislosti. Čína plánuje dosiahnuť „národné omladenie“ do roku 2049, na sté výročie vzniku Ľudovej republiky. Európa by mala zakotviť vlastnú stratégiu do roku 2045, 100 rokov po obnovách po druhej svetovej vojne. Pri navrhovaní novej vízie by sa Európa mala poučiť zo silných stránok iných; napríklad schopnosť USA pre strategické myslenie, ktorého príkladom je napr. práca Agentúry pre obranné pokročilé výskumné projekty pri výskume a vývoji nových technológií.
Druhým imperatívom je vybudovať robustné nové rámce pokrývajúce tri kľúčové prvky európskej bezpečnosti: financie, obranu a sociálne zabezpečenie. Nová finančná architektúra sa musí zamerať na zvýšenie investícií v Európe s cieľom zvýšiť produktivitu a podporiť technologické inovácie v kritických sektoroch. Vzhľadom na menšiu investorskú základňu a štrukturálnu fragmentáciu si to bude vyžadovať, aby sa Európa zlepšila v efektívnom rozdeľovaní kapitálu a mobilizácii úspor. Hlavnou úlohou novej Európskej komisie by malo byť dobudovanie únie kapitálových trhov.
Pokiaľ ide o obranu, vojna na Ukrajine odhalila, že architektúra Európy je vratká a pomalá. Nový rámec – schopný zvládnuť obstarávanie na celom kontinente, podporovať operatívnosť medzi bezpečnostnými silami a poskytnúť Európe technologickú výhodu – je veľmi potrebný. Aj nový dizajn sociálneho zabezpečenia musí byť koherentný, fiškálne životaschopný a musí reagovať na potreby moderných spoločností. V posledných desaťročiach Európa dovolila rast pasív a medzier vo financovaní v mnohých oblastiach – vrátane zdravotnej starostlivosti, bývania, vzdelávania a energetiky – pre nedostatok konsenzu o tom, ako by mal vyzerať moderný sociálny štát. Vzhľadom na to, že ochrana európskeho spôsobu života je nevyhnutná pre dlhodobú sociálnu solidaritu, nemôže to takto pokračovať.
Tretím kľúčovým imperatívom pre Európu je navrhnúť nový organizačný model založený na flexibilite, adaptabilite a subsidiarite. Problémy je potrebné riešiť na úrovni, kde sa odohrávajú. Globálne výzvy – ako je zmena klímy, šírenie jadrových zbraní, umelá inteligencia a finančná stabilita – si vyžadujú štruktúrovanejšiu medzinárodnú spoluprácu a reguláciu.
Spoločnosť ako sieť, nie ako reťaz
Výzvy, ktoré by sa mali riešiť na úrovni EÚ, zahŕňajú aktualizáciu európskeho hospodárskeho modelu, zvýšenie produktivity a konkurencieschopnosti a riešenie obchodnej politiky. Národné štáty musia podporovať solidaritu a spolu s miestnymi komunitami riešiť konkrétnu implementáciu politiky. Spolupráca medzi verejným a súkromným sektorom je nevyhnutná, aby sa využili skúsenosti podnikov, know-how a inštitucionálna kapacita na adaptáciu, riadenie rizík a reakciu na krízy. Nový organizačný model by mal vyzerať ako sieť a nie ako reťaz, pretože sila siete je súčtom jej uzlov, zatiaľ čo reťaz je len taká silná, ako je jej najslabší článok.
Európa si nemôže dovoliť odkladať opatrenia až do ďalšieho šoku. Ak máme prečkať polykrízu, potrebujeme strategickú reflexiu, kolektívne vedenie a myslenie „mimo škatuľky“, ktoré sa riadi spoločnou ambíciou „znovuzaloženia Európy“ do roku 2045.
© Project Syndicate 1995–2024
www.project-syndicate.org
Denník Pravda nadviazal spoluprácu s renomovanou organizáciou Project Syndicate, ktorá pôsobí vo viac než 150 štátoch sveta. PS publikuje analýzy, názory a komentáre svetoznámych akademikov, ekonómov, filozofov, politológov, štátnikov, vedcov, manažérov či laureátov Nobelovej ceny, čím vytvára unikátnu a vysoko rešpektovanú medzinárodnú sieť. Od júla si časť z nich budete môcť prečítať jeden- až dvakrát týždenne aj na stránkach Pravdy. Aj touto formou prispievame k skvalitneniu obsahu nášho denníka.