Navyše, pretože demografické trendy nemožno ľahko zvrátiť, bude rastúca nefunkčnosť USA pravdepodobne pretrvávajúcim faktorom v globálnej politike, a to na dlhú dobu.
Do roku 2044 budú bieli Američania predstavovať 49,7 % populácie USA, čo predstavuje pokles z dnešných 70 % a takmer 90 % v 60. rokoch minulého storočia. Táto zmena môže byť nesmierne dôsledná z politického a zo psychologického hľadiska. Prvýkrát v koloniálnych dejinách budú bieli Američania menšinou – aj keď ich zostane viac ako čiernych Američanov, hispánskych Američanov a iných skupín.
Slabnúci politický vplyv bielych voličov už teraz vytvára pocit strateného postavenia a marginalizácie, čo sa čiastočne odráža v prieskumoch, ktoré ukazujú, že takmer 60 % republikánov „sa cíti ako cudzinec vo svojej vlastnej krajine“.
Dosahy historického rasizmu
„V tomto kontexte by sa prezidentské voľby v roku 2024 mali považovať za súčasť dlhodobejšieho politického konfliktu, ktorý sa skončí buď odstránením, alebo obnovením historickej rasovej hierarchie krajiny. Jednoducho povedané, dnešní demokrati prijímajú myšlienku multirasovej demokracie, zatiaľ čo republikáni chcú urobiť krajinu „znova skvelou“ obnovením prvkov starej bielej nadvlády.
Tento konflikt je starší než Donald Trump. Republikánski prezidentskí kandidáti získali väčšinu bielych hlasov v každých voľbách od roku 1964, teda od roku, keď Lyndon B. Johnson, demokrat, získal Biely dom a následne podpísal zákony o hlasovacích a občianskych právach. Nedávne víťazstvo Baracka Obamu v roku 2008 bolo pre bielych voličov momentom zúčtovania. Mnohí začali zápasiť s dôsledkami meniacej sa demografickej štruktúry krajiny.
Po Obamovom znovuzvolení v roku 2012 Republikánsky národný výbor vypracoval správu, v ktorej uznal, že je potrebné, aby sa strana viac zamerala na prilákanie menšín. Ale na štátnej úrovni sa republikáni posunuli opačným smerom a zdvojnásobili apely na bielych voličov, a to opatreniami na obmedzenie voličskej základne a rasovo podmienenou účelovou manipuláciou s hranicami volebných obvodov (gerrymandering). V roku 2016 Trump využil nespokojnosť bielych, aby vyhral nomináciu Republikánskej strany.
Víťazstvo viceprezidentky Kamaly Harrisovej nezachráni demokraciu, ani ju náhle nezabije víťazstvo Donalda Trumpa.
Ďalšie Trumpovo víťazstvo by zintenzívnilo boj o obnovenie severoamerickej historickej rasovej a politickej hierarchie, vzhľadom na jeho plány deportovať milióny imigrantov bez dokladov. Ale aj keď Trump nezvíťazí, boj bude pokračovať. Trumpizmus pravdepodobne prežije, pretože doktrína „Make America Great Again“ preniká do Republikánskej strany, ktorá sa zbavila umiernených konzervatívcov.
Žiadna veľká zmena na horizonte
„Môže pôsobiť samovražedne, ak by strana svoju budúcnosť stavila na tú demografickú časť, ktorej politická váha klesá – aj keď podpora nebielych voličov v posledných rokoch vzrástla (odrážajúc účinné správy o oživení sektorov ekonomiky, v ktorých aj etnické menšiny nachádzajú zamestnanie). Ústava USA však poskytuje vysvetlenie tejto stratégie. Ako zdôrazňujú Steven Levitsky a Daniel Ziblatt z Harvardovej univerzity, systém USA zahŕňa niekoľko protiväčšinových inštitúcií, ktoré majú zabezpečiť stabilitu, no zároveň môžu posilniť politickú menšinu.
Napríklad v prezidentských voľbách nie je dôležité ľudové hlasovanie, ale Zbor voliteľov. Takto vyhral Trump v roku 2016 napriek tomu, že dostal menej hlasov ako jeho protikandidát. Podobne má každý štát pridelené dve miesta v Senáte bez ohľadu na počet obyvateľov. Do roku 2040 bude zhruba 70 % Američanov žiť len v 15 štátoch, zatiaľ čo nepomerne bielych a starších zvyšných 30 % bude voliť 70 senátorov.
Kombinácia demografických trendov, trumpifikovanej Republikánskej strany a protiväčšinových ústavných pravidiel spôsobí, že americká demokracia bude v nadchádzajúcich rokoch nefunkčná. Hoci jej silné inštitucionálne základy môžu pomôcť zabrániť tomu, aby USA podľahli autokracii, zdá sa, že je predurčená na obdobia zvýšeného politického napätia a konfliktov.
V tomto kontexte preto nie je pritiahnuté za vlasy predstaviť si ústavné krízy týkajúce sa riadenia volieb a volebných práv, ktoré zahŕňajú federálnu vládu a štátne zákonodarné zbory, alebo medzi Kongresom a krajne pravicovým Najvyšším súdom pre občianske práva, či medzi Kongresom a polarizujúcim prezidentom.
Neexistujú žiadne rýchle riešenia. Akýkoľvek dodatok k ústave na odstránenie Zboru voliteľov alebo reformu Senátu a Najvyššieho súdu (ktorý nemá žiadne časové obmedzenie pre sudcov) by bol od zavedenia mŕtvy, pretože by potreboval nadpolovičnú väčšinu v oboch komorách Kongresu a ratifikáciu tromi štvrtinami štátov. Mohli by sa Američania zbližovať smerom k stredu a marginalizovať krajnú pravicu a krajnú ľavicu? Nezdá sa, že by to prišlo tak skoro.
Tohtoročné voľby neprinesú binárny výsledok. Víťazstvo viceprezidentky Kamaly Harrisovej nezachráni demokraciu, ani ju náhle nezabije víťazstvo Donalda Trumpa. Namiesto toho budeme svedkami ďalšieho dielu dlhotrvajúceho demografického konfliktu, ktorý sa začal pred šiestimi desaťročiami a ktorý nevykazuje žiadne známky konca.
© Project Syndicate 1995–2024 www.project-syndicate.org
Denník Pravda nadviazal spoluprácu s renomovanou organizáciou Project Syndicate, ktorá pôsobí vo viac než 150 štátoch sveta. PS publikuje analýzy, názory a komentáre svetoznámych akademikov, ekonómov, filozofov, politológov, štátnikov, vedcov, manažérov či laureátov Nobelovej ceny, čím vytvára unikátnu a vysoko rešpektovanú medzinárodnú sieť. Od júla si časť z nich budete môcť prečítať jeden- až dvakrát týždenne aj na stránkach Pravdy. Aj touto formou prispievame k skvalitneniu obsahu nášho denníka.