Ak hovoríme o vzniku samostatného Československa v roku 1918, pripomíname si osobnosti, ktoré sa o tento historický okamih, určujúci a formujúci na mnoho desaťročí dopredu vzájomné vzťahy medzi Čechmi a Slovákmi, zaslúžili najviac. Najmä pripomíname nehynúce zásluhy Tomáša Garriguea Masaryka, Edvarda Beneša, Milana Rastislava Štefánika a Štefana Osuského.
Dovoľte mi, aby som rovnako ako v minulom roku na tomto mieste zvlášť spomenul práve osobnosť Milana Rastislava Štefánika, tohto velikána slovenských, ale aj československých dejín. V mojom minuloročnom prejave pri príležitosti štátneho sviatku vzniku Československa som vyjadril poľutovanie nad skutočnosťou, že sme my, v Českej republike, nedokázali náležite oceniť a uznať zásluhy tejto veľkej osobnosti o vznik nášho spoločného štátu. Dnes môžem s veľkou radosťou konštatovať, že táto, z môjho pohľadu historická krivda, bola napravená a že presne pred rokom, teda 28. 10. 2023 prezident Českej republiky Petr Pavel vyznamenal aj na základe mojej iniciatívy Milana Rastislava Štefánika in memoriam najvyšším štátnym vyznamenaním Českej republiky – Radom Bieleho leva.
Bolo mi cťou včera spolu s primátorom mesta Brezová pod Bradlom Jaroslavom Ciranom zapáliť na Bradle vatru na uctenie pamiatky Milana Rastislava Štefánika. Rovnako ako sme si dnes spolu s prezidentom Petrom Pellegrinim uctili pamiatku Tomáša Garriguea Masaryka a Milana Rastislava Štefánika položením vencov pri ich bratislavskom pamätníku. Rád by som sa prezidentovi Petrovi Pellegrinimu poďakoval za toto gesto. Dnes, podobne ako včera na Bradle, som u pamätníkov týchto velikánov našich dejín bol dojatý. A to je dobre. Pretože do vzťahov Čechov a Slovákov rozhodne emócie patria.
Keď už hovorím o histórii, dovoľte mi jednu osobnú poznámku. Za dobu môjho niečo viac ako rok a pol trvajúceho pôsobenia na Slovensku som v pozícii veľvyslanca navštívil celý rad spomienkových akcií na významné udalosti v dejinách Slovenska. Či už to bolo práve májové uctenie pamiatky Milana Rastislava Štefánika na Bradle, 80. výročie Slovenského národného povstania, výročie invázie vojsk Varšavskej zmluvy v auguste 1968 alebo naposledy 80. výročie Karpatsko-duklianskej operácie. Vždy som si veľmi silno pri týchto príležitostiach uvedomoval, ako sa naše dejiny vzájomne prelínajú a že sú to naše spoločné dejiny, teda dejiny Čechov a Slovákov. Prosím, nezabúdajme na to, buďme si toho vedomí, zúčastňujme sa ako Česi týchto spomienkových akcií, hovorme o nich, berme ich ako naše spoločné dedičstvo.
Rád by som sa aspoň krátko venoval súčasným česko-slovenským a slovensko-slovenským vzťahom.
Aj keď obe naše krajiny sú už viac ako 30 rokov samostatnými štátmi, ktoré sa samostatne rozhodujú a samostatne utvárajú svoju politiku, nás Čechov so Slovenskom spája nielen už spomínaných 70 rokov spolužitia v spoločnom štáte, ale najmä množstvo osobných väzieb. Mnoho z nás má na Slovensku alebo naopak v Českej republike príbuzných, mnoho z nás v Českej republike alebo na Slovensku študovalo alebo pracovalo a mnohých z nás spája, teda najmä moju generáciu, rad spoločných zážitkov, či už pracovných, kultúrnych alebo spoločenských z doby spoločného štátu.
Je potrebné si dnes a denne pripomínať, o aké vzťahy vlastne ide. Že ide o vzťahy dvoch národov, ktoré k sebe majú v našom regióne najbližšie a ktoré sú na seba v tejto svojej blízkosti odkázané.
Platia základné tézy: česko-slovenské a slovensko-české vzťahy sú a zostanú aj do budúcnosti mimoriadne, unikátne a veľmi intenzívne na všetkých úrovniach, najmä na tej občianskej. Nesmieme dopustiť, aby tento stav bol ohrozený. Môžeme sa líšiť v pohľadoch na niektoré súčasné udalosti v medzinárodných vzťahoch, ktoré sú veľmi vážne a ktoré ohrozujú našu existenciu. Nesmieme však dopustiť, aby nás občas rozdielny pohľad ako Čechov a Slovákov rozdeľoval. Naše spojenectvo je stále dôležitejšie, a to najmä v súčasnej veľmi výbušnej a nebezpečnej dobe pre celý svet, keď v susednej krajine v dôsledku ruskej agresie prebieha vojnový konflikt.
Za úplne kľúčové pre postavenie oboch krajín v medzinárodnom kontexte preto považujem naše spoločné členstvo v EÚ a NATO, ktoré je naším hodnotovým spojením a ktoré nám umožňuje vzťahy rozvíjať ešte intenzívnejšie. Buďme vďační za to, že sú oba štáty členmi takých medzinárodných zoskupení, ako je NATO a EÚ, ktoré garantujú nielen našu bezpečnosť a prosperitu, ale najmä našu suverenitu.
Pre nás Čechov a Slovákov je životne dôležitá vzájomná spolupráca a stretávanie sa. Preto veľmi oceňujem, že prezident Peter Pellegrini aj premiér Robert Fico dodržali nepísanú tradíciu a prvé zahraničné cesty po nástupe do ich funkcií smerovali k nám, do Českej republiky. Podobne to pred nimi urobili predseda vlády ČR Petr Fiala a prezident republiky Petr Pavel, ktorí svoje prvé zahraničné cesty uskutočnili v Slovenskej republike. Toto sú symboly, ktoré sú dôležité, ktorým všetci rozumieme a ktoré si vzájomne vážime.
Naše vzájomné vzťahy chceme aj naďalej rozvíjať a kultivovať. Rád by som tu pripomenul nezastupiteľnú úlohu českých krajanských spolkov na Slovensku, slovenských občanov pracujúcich v Českej republike, ale aj slovenských študentov, ktorí tvoria najväčšiu skupinu zahraničných študentov v Českej republike. Aj to som mal na mysli, keď som hovoril o vzájomnom obohacovaní sa, vrátane významu trvajúcej komunikácie – ako inštitucionálnej, tak medziľudskej.
28. október je deň, keď by sme mali a keď musíme oslavovať. Využime teda tento spoločne strávený čas na oslavu. Na oslavu vynikajúcich vzťahov medzi Českou republikou a Slovenskou republikou, na oslavu vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi, na oslavu našej spoločnej minulosti, prítomnosti a spoločnej budúcnosti!