Kandidáti brnkajú na páčivú strunu nostalgie voličov po minulej ére, no zároveň úplne ignorujú fakt, že v dnešnej dobe zohráva výroba či spracovateľský priemysel ako zdroj rastu a príležitostí len malú úlohu.
Trump navrhuje odstrániť deficit USA v spracovateľskom priemysle zavedením vysokých ciel. Za dlhodobý pokles zamestnanosti v priemysle môžu podľa neho zlé obchodné dohody a nekalé praktiky iných krajín, najmä Číny. Tvrdí, že keď uzatvorí ekonomiku USA zavedením obchodných bariér, tak zvráti trend a vytvorí veľa pracovných miest v priemysle.
Harrisová chce zas zdvojnásobiť priemyselnú politiku Bidenovej administratívy zavedením dodatočných 100 miliárd dolárov vo forme federálnych dotácií pre spracovateľské odvetvia budúcnosti.
V čom sa Trump a Harrisová mýlia
Tieto plány sú pozoruhodne krátkozraké. Ignorujú skutočnosť, že pokles priemyslu na celkovej zamestnanosti z 30 % v 70. rokoch na sotva 8 % v súčasnosti odráža dlhodobé štrukturálne zmeny, akými sú automatizácia výroby, zvýšenie produktivity a presun dopytu od tovarov k službám (čo sa prirodzene deje pri rozvoji ekonomiky).
K podobným poklesom zamestnanosti došlo aj v iných vyspelých a rozvíjajúcich sa ekonomikách, dokonca aj v tých s dlhodobými priemyselnými obchodnými prebytkami vrátane Nemecka, Japonska, Singapuru, Južnej Kórey a Číny. Takéto trendy spochybňujú Trumpovo presvedčenie, že menší obchodný deficit je kľúčom k zvýšeniu zamestnanosti v priemysle.
Okrem toho podiel zamestnanosti v priemyselnej výrobe vo vyspelých ekonomikách klesá bez ohľadu na ich celkový prístup k priemyselnej politike. Tento trend je zjavný tak v ekonomikách, ktoré prijali politiku voľného trhu (Hongkong, USA, Veľká Británia a Nemecko), ako aj v ekonomikách s intervenčnou politikou (Japonsko, Južná Kórea a Čína). Tieto fakty spochybňujú tvrdenie, že za stratu pracovných miest vo výrobe môžu neoliberálne politiky alebo že viac intervencionistická priemyselná politika môže výrazne zvrátiť negatívny trend, teda pokles.
Podobné ponaučenie možno vyvodiť z vlastnej skúsenosti Ameriky. Trend znižovania podielu zamestnanosti v priemyselnej výrobe bol evidentný v USA už v 50. a 60. rokoch 20. storočia, keď medzinárodný obchod hral v americkej ekonomike minimálnu úlohu. Navyše pokračoval aj medzi rokmi 2019 a 2024. Aj keď Bidenova administratíva zachovala Trumpove clá a presadzovala viac intervencionistickú priemyselnú politiku, pracovné miesta v priemysle vzrástli o skromné 1 %.
Pracovné miesta vo výrobe si dnes čoraz viac vyžadujú pracovníkov s minimálne vysokoškolským vzdelaním a zdá sa, že tento posun bude pokračovať.
Tento trend bude pravdepodobne pokračovať. Dokonca aj po odznení politiky Bidenovej administratívy. V roku 2023 americké ministerstvo práce naďalej predpovedalo klesajúci podiel zamestnanosti v priemyselnej výrobe v USA aj v nasledujúcom desaťročí.
Ako bude vyzerať americká ekonomika
Všetky fakty poukazujú na hlboké a silné zmeny, ktoré vedú k dlhodobému poklesu podielu priemyslu v zamestnanosti a HDP, keďže krajiny bohatnú. Historicky, ako sa ekonomika vyvíja, podiel zamestnanosti v priemysle sleduje model obráteného U: po zvýšení v počiatočných fázach vývoja následne postupne klesá.
Mnohé krajiny sa teraz pohybujú po pravej strane krivky. Trendy ich zamestnanosti vo výrobe sa podobajú tým, ktoré prevládali skôr v poľnohospodárstve. Keď sa poľnohospodárstvo stáva produktívnejším, je potrebných menej farmárov, pretože dopyt rastie len preto, že na trhu sú lacnejšie potraviny. Podobne, keď sa výroba stáva produktívnejšou, tovar sa stáva lacnejším. Keďže dopyt po tovare nerastie proporcionálne, ľudia míňajú viac zo svojich príjmov na služby a je potrebných menej pracovníkov v priemyselnej výrobe. V oboch prípadoch môže export generovať určitý dodatočný dopyt, ktorý však nestačí na udržanie rastu zamestnanosti navždy.
Medzitým technologické zmeny posunuli dopyt po zamestnanosti v spracovateľskom priemysle smerom k vzdelanejším pracovníkom. Starší Američania si možno pamätajú na dni (pred desiatkami rokov), keď pracovné miesta v továrňach poskytovali dobrú mzdu a výhody mnohým pracovníkom so stredoškolským alebo s nižším vzdelaním. Ale pracovné miesta vo výrobe si dnes čoraz viac vyžadujú pracovníkov s minimálne vysokoškolským vzdelaním a zdá sa, že tento posun bude pokračovať.
Hlavným cieľom priemyselných politík vo vyspelých i rozvíjajúcich sa ekonomikách je podpora nových výrobných technológií. Mnohé krajiny chcú ovládať digitálne technológie šetriace prácu, ako sú robotika, aditívna výroba (3D tlač), technológie náročné na zručnosti, nanotechnológie, pokročilé materiály, zelené technológie – napríklad elektrické vozidlá (čo sú v podstate počítače na kolesách). Zatiaľ čo úplné dôsledky zavádzania umelej inteligencie nie sú známe, jej využívanie pravdepodobne zvýši požiadavky na vyššiu vzdelanosť a kvalifikáciu pracovníkov.
To je dôvod, prečo by mala budúca vláda klásť dôraz na politiku, ktorá podporujú rast a inklúziu v celej ekonomike. To znamená prispôsobenie sa ponukám práce, asistenciu pri hľadaní práce, poistenie zo straty mzdy pri pracovníkoch prepustených zo štrukturálnych dôvodov, granty na odbornú prípravu a vzdelávacie programy s cieľom pripraviť pracovníkov na prácu a kariéru s príjmami strednej triedy. A štrukturálna politika USA by sa mala rozšíriť a prispôsobiť potrebám komunít.
Samozrejme, spracovateľský priemysel je nevyhnutný pri výrobe hardvéru pre digitálnu ekonomiku, polovodičov pre AI (kde môže byť domáca výroba dôležitá pre národnú bezpečnosť), solárnych panelov, veterných turbín a elektrických vozidiel. Tento sektor by sa však nemal podporovať ako prostriedok inkluzívneho rastu a zamestnanosti pre nízkokvalifikovaných pracovníkov.
© Project Syndicate 1995–2024
www.project-syndicate.org Denník Pravda nadviazal spoluprácu s renomovanou organizáciou Project Syndicate, ktorá pôsobí vo viac než 150 štátoch sveta. PS publikuje analýzy, názory a komentáre svetoznámych akademikov, ekonómov, filozofov, politológov, štátnikov, vedcov, manažérov či laureátov Nobelovej ceny, čím vytvára unikátnu a vysoko rešpektovanú medzinárodnú sieť. Od júla si časť z nich budete môcť prečítať jeden- až dvakrát týždenne aj na stránkach Pravdy. Aj touto formou prispievame ku skvalitneniu obsahu nášho denníka.