Táto neférová “pseudosolidarita” presunula miliardy eur z rozpočtov miest, obcí a ľudí do vreciek energetických spoločností. Tie pritom majú jedny z najväčších ziskov.
Na chvíľu sa zdalo, ža sa éra plošných dotácií skončí a že pomoc od štátu dostanú skutočne len tí, ktorí to najviac potrebujú. Premiér Fico však nedávno skonštatoval, že nebude súhlasiť s extrémnym zvyšovaním cien energií. Čo to presne znamená a ako táto štátna “pomoc” bude vyzerať, zatiaľ nevieme, jedno však vieme určite: lacné to nebude.
Utopené miliardy a inovátori z Modrovky
Energetická kríza v dôsledku vojny na Ukrajine ukázala, že závislosť od fosílnych palív je riziková a neudržateľná. Európania čelili extrémne vysokým cenám energií, na Slovensku to pre plošné subvencie bežní občania pocítili len obmedzene. Mestá a rôzne inštitúcie však krízu pocítili. A aj na ňu začali reagovať.
Jedným z tých, ktorí nesedeli so založenými rukami, bol aj starosta malej obce Modrovka Vladimír Balaj. Energetickú krízu opisuje ako čas, keď pre vysoké ceny energií nemali pomaly za čo kúriť a svietiť. Práve to bolo impulzom, aby sa rozhodol založiť energetické spoločenstvo. V obci nainštalovali na miestnu škôlku fotovoltické panely a začali elektrinu využívať (zdieľať) s miestnymi podnikmi. Elektrina, ktorú nevyužijú deti, sa využíva v rámci výhodnejších sadzieb s obecným úradom, kultúrnym domom, domom smútku či s vodárenským podnikom. Ušetria všetci. A ďalšej energetickej krízy sa už neboja.
Komunitná energetika a spravodlivý prístup
Princíp vlastnej výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov a následné spoločné využívanie prebytkov nazývame komunitnou energetikou. Tá je nielen odpoveďou na energetickú krízu, ale tiež umožňuje miestnym obyvateľom prevziať kontrolu nad svojimi energetickými potrebami a stáva sa čoraz dôležitejším nástrojom pre zabezpečenie energetickej udržateľnosti a nezávislosti.
Komunitná energetika je jedným zo spôsobov, ako zabezpečiť, aby zmeny boli výhodné a spravodlivé pre ľudí, nie pre nadnárodné spoločnosti. Otázkou je, či naša politická reprezentácia nájde vôľu odstrániť prekážky a pomôcť ľuďom, aby sa mohli mať lepšie.
V rámci energetických spoločenstiev ľudia, mestá či malé podniky investujú do vlastných obnoviteľných zdrojov energie – solárnych, fotovoltických panelov, tepelných čerpadiel či veterných turbín. Energiu z nich môžu následne využívať vo svojich domácnostiach a prevádzkach a prebytočnú energiu využívať (zdieľať) s ostatnými členmi spoločenstva. Týmto spôsobom znižujú svoju závislosť od veľkých dodávateľov elektriny, ktorí určujú ceny a podmienky často na úkor domácností či malých podnikov. Peniaze zostávajú v regiónoch, nie v daňových rajoch na Cypre či v Luxembursku.
Na Slovensku by rozvoj komunitnej energetiky mohol priniesť mnohé výhody: zníženie nákladov za energiu pre domácnosti, zvýšenie energetickej efektívnosti a podporu miestnej ekonomiky. Keby sa len na každom bytovom dome nainštalovali panely s výkonom 20 kW, dokázalo by sa tak vyrobiť 2,2 GW elektrickej energie, čo by pokrylo celú elektrickú spotrebu všetkých domácností počas dňa.
Výzvy na Slovensku
Napriek očividným výhodám čelia energetické spoločenstvá na Slovensku mnohým prekážkam. Aj to je dôvod, prečo napriek rastúcemu záujmu existujú na Slovensku zatiaľ len tri. Hlavným problémom zostáva prístup k elektrickej sieti − na Slovensku stále existujú lokality, kde distribučné spoločnosti odmietajú obnoviteľné zdroje pripojiť. Peniaze pritom na to majú – spolu s materskými firmami vykazujú zisky rádovo v desiatkach až stovkách miliónov eur.
Energetické spoločenstvá neúmerne zaťažujú aj finančné a byrokratické prekážky, ku ktorým patrí aj výmena inteligentného merača na vlastné náklady. Komunitná energetika je neprimerane zaťažená daňou a distribučnými poplatkami, a to aj v prípade, keď využívanie elektriny prebieha v rámci bytového domu a jeho vlastných rozvodov. To sa azda zmení vyhláškou ÚRSO, ktorá navrhuje oslobodiť od tarify prevádzkovanie systému za elektrinu využívanú (zdieľanú) v rámci bytových rozvodov. Energetickým spoločenstvám by mala poskytnúť väčšiu úľavu z tejto záťaže.
Ďalšou z mnohých prekážok je aj existencia arbitrárnej limitácie maximálnej kapacity inštalovaného obnoviteľného zdroja na jeden elektromer, ktorá je v súčasnosti stanovená na 10 kWp (jednotka špičkového výkonu fotovoltickej elektrárne). To je veľmi málo, na ilustráciu je to spotreba jednej domácnosti, ktorá kúri elektrinou a vlastní elektromobil.
Dnes stojíme na križovatke veľkých zmien – od energetických kríz po zelenú modernizáciu. Komunitná energetika je jedným zo spôsobov, ako zabezpečiť, aby tieto zmeny boli výhodné a spravodlivé pre ľudí, nie pre nadnárodné spoločnosti. Otázkou je, či naša politická reprezentácia nájde vôľu odstrániť prekážky a pomôcť ľuďom, aby sa mohli mať lepšie.