Predtým to bol v roku 1892 Grover Cleveland. Lež nielen v tomto spočíva špecifickosť týchto volieb. Druhého pokusu Donalda Trumpa o „červenú“ revoltu.
Ostatné voľby potvrdili, že prezidentom USA môže byť (až na pár výnimiek – John F. Kennedy a Barack Obama) iba biely muž protestantského vyznania. Potvrdili, že vybičované emócie sú v postpravdovej dobe kľúčovým faktorom, ktorý ovplyvňuje výsledky volieb. Potvrdili, že populistický mesianizmus, ktorý postihuje politikov naprieč svetom, je v dobe plnej neistôt a kríz pri regrutovaní voličov úspešnejší než akákoľvek snaha o zodpovednú politiku.
Druhá revolta obyčajných Američanov
Stalo sa to už v roku 2016. Na prvý pohľad excentrický a do seba zahľadený podnikateľ vstúpil do súboja o Biely dom s ideou osloviť obyčajných Američanov a presvedčiť ich tom, že môžu byť – spolu s ním, či skôr v jeho tieni – opäť veľkými. Vyzývateľkou a favoritkou volieb bola úspešná žena, politička a pre mnohých predstaviteľka „spráchniveného“ establišmentu – Hillary Clintonová.
Po štyroch rokoch očividného trápenia sa Joea Bidena a nepochopení toho, čo prioritne trápi obyčajných Američanov, zopakovali demokrati rovnakú chybu ako v roku 2016.
Vládou prehliadaní, patrične sklamaní a zmenu očakávajúci Američania, podľahli volaniu úspechu „mesiáša“ s červenou šiltovkou. Politické hnutie, ktoré sa za ním sformovalo – Make America Great Again (MAGA) – akýsi kult silného muža – naznačilo, že Spojené štáty môžu byť opäť na výslní, iba ak ich povedie silný a nekompromisný muž. Trump vyhral. Amerika sa rozdelila. A o štyri roky sa zmietala v najväčšej politickej kríze od jej vzniku.
Po štyroch rokoch očividného trápenia sa Joea Bidena, po jeho trápnom odstúpení z volieb a nepochopení toho, čo prioritne trápi obyčajných Američanov, zopakovali demokrati rovnakú chybu ako v roku 2016. Proti „mesiášovi v šiltovke“, ktorý sa obklopil úspešnými mužmi, reprezentujúcimi americkú politicko-ekonomickú oligarchiu, postavili ženu, ktorá reprezentuje „chátrajúci“ establišment. Voliči, ktorí uverili, že sa pre Ameriku začína nová vlna „zlatej éry“, svojou voľbou dali Trumpovi šancu na politický reparát. Druhú šancu na „červenú“ revoltu.
„Imperiálna“ Trumpova revolta
„Gratulujem k najväčšiemu návratu do histórie! Váš historický návrat do Bieleho domu ponúka nový začiatok pre Ameriku a oživenie silného zväzku vo veľkej aliancii medzi Izraelom a Amerikou. Toto je obrovské víťazstvo!“ napísal izraelský premiér Netanjahu.
„Oceňujem odhodlanie prezidenta Trumpa a jeho prístup „mier prostredníctvom sily“ v globálnych záležitostiach. To je presne ten princíp, ktorý môže prakticky priblížiť spravodlivý mier na Ukrajine,“ napísal po Trumpovom víťazstve prezident Zelenskyj a dodal, že „tešíme sa na éru silných Spojených štátov amerických pod rozhodujúcim vedením prezidenta Trumpa“.
„Trump má pre nás jednu užitočnú vlastnosť: ako obchodníkovi sa mu bytostne nepáči míňať peniaze na rôznych nadržaných a hlúpych spojencov, na zlé charitatívne projekty a na nenásytné medzinárodné organizácie,“ napísal bývalý ruský prezident Medvedev.
Všetky vyjadrenia majú jedno spoločné. Stav očakávania ba až utiekania sa k prezidentovi Trumpovi, človeku, ktorý má vyriešiť – tak ako to sľúbil a najlepšie do 24 hodín – všetky problémy sveta. A navzdory neraz výraznej kritike americkej zahraničnej politiky podporiť ho v snahe o dokončenie „imperiálnej“ revolty. Docieliť to, aby Amerika bola opäť veľká a spolu s ostatnými „imperiálnymi“ veľmocami, spravujúca svet zajtrajška.
Slovensko vo svete Donalda Trumpa
A čo Slovensko? Pred voľbami sa už tradične pýtali slovenských politikov i verejnosti, koho by volili v amerických voľbách. Neprekvapilo, že väčšina z nich uprednostnila Trumpa pred Harrisovou. Podporovali ho nacionalisti, neofašisti i deklaratórni sociálni demokrati, národní socialisti, rôzni konzervatívci a pseudoliberáli. Svojim programom a slovníkom sa podobal na nejednu nacionálno-populistickú stranu, respektíve na akéhokoľvek populistického autokrata vrátane tých našich.
Väčšina z nich svoju podporu spájala s vlastnými politickými záujmami. Dúfajúc, že jeho politika bude realizovaná v medziach ich očakávaní – napríklad rýchly mier na Ukrajine, vyrovnanie sa s „hrozbou“ progresivizmu a pod. Jeho víťazstvo budú „predávať“ ako svoje vlastné. Hoci Trumpova politika ovplyvní našu domácu politiku len okrajovo. Iné to bude v prípade, že bude smerom k EÚ, NATO a Ukrajine diametrálne odlišná, než bola politika jeho predchodcu.
A nakoniec, ak si azda všimne Slovensko a Ficovu vládu – jeho fokus je zameraný najmä na jeho „priateľa“ Viktora Orbána – tak vzťahy medzi vládami môžu byť pozitívne. No i to bude závisieť od toho, ako budú štáty únie – tie, ktoré sa s nádejou pozerajú na Donalda Trumpa – akceptovať, že sa budú musieť poddať primárnemu cieľu prezidenta Trumpa a tým je „urobiť Ameriku opäť veľkú“. <pe>
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.