V prieskume agentúry NMS je Progresívne Slovensko prvé so ziskom 24,4 % a Smer je druhý so ziskom 20,5 %. Tento rozdiel je už väčší ako štatistická odchýlka. Podľa agentúry Ipsos by Smer získal 21,9 % a PS 22,6 %, čo je síce zanedbateľný rozdiel, ale Smer stratil od septembra viac ako tri percentuálne body. To už zanedbateľné nie je. Robert Fico dlhodobo prieskumom neverí a o to menej, že Ipsos prieskum robil na objednávku pre Denník N, a ako je známe, prieskumy sa dajú zmanipulovať podľa toho, kto za ne platí.
Na mieste Roberta Fica by som sa ešte neznepokojovala, no evidentne to neplatí pre predsedu Smeru-SD. A to sa ešte nezačal budúci rok, keď volič Smeru napokon precitne zo sna. Vládna propaganda po návrate z cesty do Číny pre istotu už teraz chcela presvedčiť voličov Smeru, že „suverénnu politiku na všetky štyri strany“ presadzuje v prospech Slovenska. No čerstvý Ficov návrh na zvýšenie volebného prahu na sedem percent a zvýšenie volebnej kaucie na pol milióna eur môže odrážať i jeho zvyšujúcu sa nervozitu tri roky pred voľbami.
Voliči Smeru po prvom roku 4. Ficovej vlády
Vláda prijala svoj prvý konsolidačný balíček ešte koncom roka 2023, no preferenciami Smeru to nepohlo. Z viacerých dôvodov. Po prvé preto, lebo premiérovi sa darilo presviedčať, že lex konsolidáciu vláda prijať musela. Totiž predchádzajúce tri vlády – Matovičova, Hegerova a Ódorova – priviedli Slovensko na grécku cestu. Zamlčala však, že i keby nebolo katastrofálneho manažovania pandémie, Matovičových „atómoviek“, ktoré v štátnom rozpočte urobili hlbokú dieru, pandémia, energetická kríza, vojna na Ukrajine a protiruské sankcie by zhoršili finančnú pozíciu štátu i vtedy, keby vládol Smer.
Smer si mal vopred urobiť dôkladnú analýzu, ako druhý konsolidačný balíček dopadne na jeho voliča.
Po druhé preto, že prvý konsolidačný balíček náklady preniesol na podnikateľskú sféru. Podľa Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie vo vládnom návrhu konsolidačného balíčka č. 1 dosahy na podnikateľský sektor predstavovali 584,2 milióna eur. S výnimkou zrušenia jedného dňa pracovného pokoja, ktoré sa dotklo druhej vekovo najpočestnejšej skupiny voličov Smeru (voliči vo vekovej kategórii 40 – 59 rokov), zníženie odvodového percenta do II. piliera sa už väčšinových voličov Smeru – voličov vo vekovej kategórii nad 60 rokov – netýkalo.
Po tretie preto, že po konsolidačnom balíčku nasledoval pre voličov Smeru „mikulášsky balíček“: 13. dôchodok, pomoc s cenami energií a odpustenie sociálnych odvodov pre poľnohospodárov a potravinárov, aby sa zastavil rast cien potravín. Tento balíček bol nepochybne zacielený na väčšiu časť voličskej základne Smeru.
Po druhom roku vlády to už bude iné
Po druhom konsolidačnom balíčku prijatom v máji 1999 začali preferencie SDĽ pomaly klesať. Ak na konci volebného obdobia 1998–2002 SDĽ bola z politickej scény fakticky vygumovaná, nebolo to iba pre tento balíček, ale aj preň. Balíček bol kompromisom vo vláde širokej koalície a zahrnoval zníženie niektorých sociálnych dávok ako zníženie dávky v nezamestnanosti, zvýšenie regulovaných cien, o. i. tepla, zvýšenie dolnej sadzby DPH. Jeho sociálne dosahy postihli najviac nižšie a stredné príjmové skupiny – elektorát SDĽ.
Fico by si mal pri 25. výročí vzniku Smeru pripomenúť, že práve prepad SDĽ pred 25 rokmi a II. vláda Mikuláša Dzurindu svojimi reformami ho vyniesli k moci.
Výsledkom druhého konsolidačného balíčka z roku 1999 bolo zvýšenie inflácie a nezamestnanosti – našťastie iba prechodné. Príjmy zo zvýšenej sadzby DPH boli však nižšie o jednu miliardu korún, ako odhadli ministerskí úradníci.
Premiér charakterizoval konsolidáciu č. 2. ako nevyhnutnú a sociálnu. Otázne je, či tempo, rozsah a štruktúra konsolidačných opatrení museli byť také, ako ich vládna koalícia schválila. A paradoxne: najviac sociálny bol konsolidačný balíček č. 2 pre najvyššiu príjmovú skupinu. Ktovie, či sa na konsolidácii vôbec podieľa aj Top 10 či Top 45 najbohatších Slovákov podľa rebríčka časopisu Forbes. Vláda pravicového premiéra Michela Barniera vo Francúzsku vo svojom konsolidačnom balíčku totiž navrhuje osobitnou daňou zdaniť 65-tisíc najbohatších Francúzov. A Francúzsko má na rozdiel od nás i progresívnu daň z príjmov, i daň z dedičstva, ba aj čiastočne redukovanú daň z bohatstva.
Smer si mal vopred urobiť dôkladnú analýzu, ako druhý konsolidačný balíček dopadne na jeho voliča. Na rozdiel od prvého balíčka – zvýšenie spotrebných daní na niektoré tovary, ale predovšetkým rast DPH na všetky tovary a služby s výnimkou tých, pre ktoré bude DPH znížená, zvýšenie cien plynu a tepla a možné spoplatnenie niektorých služieb v zdravotníctve – bude mať značné následky. Aj na voliča Smeru. Keď to zakúsi na vlastnej koži, môže sa Smeru obrátiť chrbtom. Bude to po 1. januári 2025.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.