Rodák z Budapešti mal výhodu ako publicista, že život za železnou oponou veľmi dobre poznal. V roku 1957, čiže niekoľko mesiacov po krvavom potlačení protikomunistickej revolúcie v Maďarsku, emigroval do Rakúska. Neskôr po dlhých rokoch novinárskej práce zakotvil v ORF. Najprv moderoval diskusnú reláciu o východnej Európe, potom riadil sekciu, ktorá sa venovala neslobodným štátom pod sovietskou nadvládou.
Pokrývanie diania za železnou oponou vrátane udalostí v Československu bolo pod dohľadom Lendvaia unikátne: išlo o to, že za hranice s ostnatým drôtom zábery ORF prenikali ako jediné zachytené kamerou. Neznižujeme význam informovania rozhlasových staníc BBC, Hlas Ameriky a Slobodná Európa, ale obraz veľakrát znamenal viac ako iba samotné hovorené slovo. Lendvaiovi reportéri prinášali nielen zábery z Prahy, pamätať treba aj na sviečkovú manifestáciu v Bratislave v marci 1988. A diskusná relácia, ktorú Lendvai moderoval, československým komunistickým papalášom dvíhala krvný tlak. Dali mu preto prezývku profesor antikomunizmu. V podstate to bola pocta pre neho, lebo postupoval ako televízny profesor slobodnej žurnalistiky.
Lendvai si vytvoril renomé uznávaného publicistu. Vzbudzoval rešpekt aj medzi politikmi, ktorí majú slobodné médiá v zuboch. Nie, nejdeme sa vŕtať v rakúskej pôde: dokonca Vladimír Mečiar, keď vykonával funkciu predsedu vlády a používal autokratické maniere, bol ochotný sadnúť si do televízneho štúdia iba s jediným žurnalistom zo zahraničia. S Lendvaiom, ktorému pred kamerami v Bratislave odpovedal na ťažké otázky.
V Rakúsku patrí Lendaviovi veľa ocenení a vyznamenali ho aj v Nemecku, Poľsku a Maďarsku. Samozrejme, že v Budapešti sa to neudialo počas éry premiéra Viktora Orbána, ale keď vládol socialista Péter Medgyessy (Lendvai je ostrý kritik Orbánovho režimu).
Niektoré slovenské štátne vyznamenania je možné udeliť aj osobnostiam zo zahraničia. Keď je reč o Rakúsku, príklad sa nájde v minulom roku: medzi laureátmi, ktorých vybral vtedajší predseda NR SR Boris Kollár figuroval aj šéf rakúskeho parlamentu Wolfgang Sobotka.
Štyria doterajší prezidenti a jedna prezidentka Slovenskej republiky si nenašli miesto pre Lendvaia na zozname ocenených pri príležitosti štátneho sviatku vzniku samostatného štátu. Peter Pellegrini má príležitosť to za nich napraviť. Mimochodom, hodnotovo sa Lendvai vždy zaraďoval medzi sociálnych demokratov, čo platí aj v prípade súčasného prezidenta.
Samozrejme, že udeľovanie štátnych vyznamenaní je výsostné právo hlavy štátu. Bolo by však veľmi milé, keby Lendvai zažil na Slovensku potlesk, ktorý mu dlžíme.