Tri vyjadrenia toho istého človeka a toľko učebného materiálu v oblasti umenia manipulácie. Stratégia stupňovania okorenená útokom na city publika – dlhoočakávaný záchranca a spasiteľ sľubuje – „veď ja sa o to všetko postarám“.
Vyhodí vraj súčasného prezidenta SEC (Securities and Exchange Commission, teda federálnej agentúry USA, ktorej úlohou je dozor a regulácia trhov s cennými papiermi) Garyho Genslera. Ako umný manipulátor predsa vie, že v istom bode je potrebné niekoho obviniť, diskvalifikovať, ponížiť a zasadiť verbálny úder, ubezpečujúc destabilizované publikum: nebojte sa, ja všetko vyriešim, „no problem“.
A teraz sa na tieto vyhlásenia – akokoľvek bizarne môžu vyznievať – pozrime zblízka, prostredníctvom faktov a čísel. To, čo nám pán Trump hovorí, je, že má vypracovaný plán, na základe ktorého sa bitcoin bude považovať za strategickú rezervu a americká vláda bude môcť nakúpiť až 5 % z celkovej ponuky tejto kryptomeny. Takýto krok by v americkej histórii nebol ničím novým, veď si spomeňme na dekrét prezidenta F.D. Roosevelta z roku 1933 (tzv. Executive Order 6102), ktorým americká vláda doslova skonfiškovala zlato americkým občanom s odôvodnením záchrany ekonomiky.
Čo zamýšľa Trump s Muskom
Poďme však späť do súčasnosti a k americkému návrhu „zákona o bitcoinoch“. Pretože ak bude prijatý, poskytne bitcoinu status štátnej rezervy podobnej zlatu a toto nevyhnutne podnieti inštitucionálny a vládny záujem o bitcoiny, čo by potenciálne urýchlilo jeho rast a posunulo jeho hodnotu do nových výšin.
O tom, že Trumpova vláda bude konať, niet pochýb. Avizovala to už jeho „technologická pravá ruka“ a ďalší člen budúcej Trumpovej administratívy – Elon Musk. Ten na svojej platforme X podporuje výzvy na zrušenie Federálneho rezervného systému. Inými slovami, ako keby pravá ruka predsedníčky europarlamentu otvorene žiadala o zrušenie Európskej centrálnej banky, národných bánk členských štátov a – prečo nie, keď už rušíme – tak zrušme aj Europol, Interpol a Medzinárodný menový fond.
Vstup kryptomien do hry zmení distribúciu príjmov, obohatí kúpnu silu niekoľkých ľudí, ktorí ich dokážu „ťažiť“ z počítača, a porovnateľne ochudobnia kúpnu silu iných.
Prísľuby a vyhlásenia, ktoré by v iných časoch destabilizovali všetky kapitálové burzy, mali na ne presne opačný vplyv. Investujú do bitcoinu, technológií, kryptomien a, ako vieme, zakrátko sa toto Satoshiho dieťa vyšplhalo na nový historický rekord – nad 90 000 dolárov. A trh s derivátmi stavil na to, že do konca roku cena za 1 bitcoin bude 100 000 dolárov. Len malá poznámka na okraj, k dnešnému dňu trh s kryptomenami prekonal hodnotu tri bilióny dolárov.
V Európe kryptomenám neveríme
A poďme k nám domov, do Európy. Tu prevažná väčšina bežných ľudí vníma kryptomeny ako „prázdnu“ investíciu bez reálnej hodnoty a záruk centrálnej banky či štátu. Vo vnímaní verejnosti a nielen verejnosti, ale aj vlád (čo situáciu ešte viac zhoršuje), prevláda idea, že ide o špekulatívny nástroj s vysokou volatilitou, používaný na vydieranie a pranie špinavých peňazí, financovanie terorizmu a „shopping na dark webe“.
A áno, znie to až neuveriteľne, ale do dnešného dňa na úrovni štátov EÚ neexistuje jednotná definícia pojmu kryptomena. Európske inštitúcie sa do dnešného dňa nezhodli na jednotnej definícii tohto fenoménu a na tom, či kryptomeny možno považovať za účtovnú jednotku, platobný prostriedok, uchovávateľa hodnoty.
Zatiaľ čo Európa už roky hľadá jednotnú definíciu tohto fenoménu, Mr. Trump jej definíciu našiel ihneď! A nepotreboval sa na to ani školiť, robiť si kurzy, získať diplomy, spraviť skúšky a rečniť na konferenciách. Šup ho s ňou von len tak, „by the way“, na pódiu svojej prezidentskej kampane.
Iste, v každom Trumpovom geste či vyhlásení je niečo groteskného. Má však určite pravdu, keď tvrdí, že Spojené štáty sa musia stať svetovou kryptomenovou superveľmocou, pretože „ak to neurobíme my, urobí to Čína a ostatní“. Podľa neho sú bitcoiny ako oceliarsky priemysel spred sto rokov, teda strategický sektor, a jedného dňa by mohli prekonať trhovú kapitalizáciu zlata, tradičného bezpečného aktíva a na dlhý čas základu menového systému.
Na záver najdôležitejšia vec. Kryptomeny menia a od základov zmenia štruktúru ekonomiky. Ich akceptácia ako legálneho platobného prostriedku by spôsobila problémy s reorganizáciou súčasného bankového režimu (napríklad vklady by vystúpili z menového okruhu) a obmedzila činnosť bánk v peňažnom obehu. Vstup kryptomien do hry zmení distribúciu príjmov, obohatí kúpnu silu niekoľkých ľudí, ktorí ich dokážu „ťažiť“ z počítača, a porovnateľne ochudobnia kúpnu silu iných.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.