Ak však Trump chce naozaj pomôcť americkým spotrebiteľom a podnikom, existuje lepší spôsob. Namiesto uvalenia vysokých ciel by mal povedať Číne, aby znížila obrovský podiel na financovaní amerického dlhu. Čínska centrálna banka (spolu s Hongkongom) drží v amerických štátnych dlhopisoch viac ako bilión dolárov a zrušenie tohto dlhu by čiastočne vykompenzovalo čínsku menovú manipuláciu a obchodné priestupky.
Ako mohla chudobná krajina nahromadiť viac amerického dlhu ako Veľká Británia, ktorá nakupuje americké dlhopisy od doby prvého ministra fianncií USA Alexandra Hamiltona? Dosiahla to tak, že vytvorila obrovské obchodné prebytky.
Ako zrušiť americký dlh
Za posledných desať rokov dosiahol ročný obchodný deficit USA s Čínou priemerne 524 miliárd dolárov, zatiaľ čo dolárová hodnota čínskeho jüanu klesla o 16 %. Aby Čína zabránila zhodnocovaniu svojej meny, nakupuje americké dlhopisy. Ale nezabúdajme: časť týchto dolárov prúdila do Číny práve preto, že čínske úrady zabránili rastu hodnoty jüanu a sťažili americkým firmám pôsobenie v Číne tak, aby si zároveň nedali vykradnúť duševné vlastníctvo.
Hoci by bolo ťažké prinútiť ekonómov, aby sa zhodli na presnom štatistickom vzťahu medzi výmenným kurzom a exportom, Trump by nebol v rozpore s hlavným prúdom výskumu, ak by tvrdil, že jüan je podhodnotený o skromných 15 %. (Index „Big Mac“ podľa The Economist odhaduje 37 %, čo je o niečo viac, ako odhaduje Coalition for a Prosperous America, skupina podnikov so sídlom v USA).
Ak chce byť Trump obzvlášť prefíkaný, mohol by preliať 15 miliárd dolárov na stavbu svojho múru na južnej hranici USA. Čínsky krik by bolo počuť až do nebies, no kto by počúval?
Pätnásťpercentná revalvácia by mohla vymazať asi 90 miliárd dolárov z ročného deficitu obchodu s tovarom vo výške 524 miliárd dolárov. Trump, jeho obchodný poradca (veľmi pravdepodobne tvrdohlavý Robert Lighthizer) a jeho minister financií by mohli požiadať Číňanov, aby za svoje neprávom získané zisky zaplatili odpísaním 90 miliárd dolárov z kapitálových podielov amerického ministerstva financií. Alebo, ak by nová administratíva uprednostnila menej šetrný prístup, môže búchať do stola ešte silnejšie a tvrdiť, že Číňania majú dlh najmenej za posledných šesť rokov, čo by znamenalo, že môžu „roztrhať“ polovicu dlhopisov.
Keďže článok 4 v 14. dodatku Ústavy USA uvádza, že platnosť amerického verejného dlhu „nebude spochybňovaná“ (hoci stanovenie „dlhového stropu“ Kongresom by to napriek tomu mohlo urobiť), Trump a jeho poradcovia by Číne a globálnym investorom dali jasne najavo, že USA nepopierajú svoj dlh. Dlhopisy by zostali 100 % platné, obchodovateľné a podporované plnou vierou vlády USA. USA by Číne ponúkli otvorený prístup na svoje trhy výmenou za určité prísľuby, konkrétne že Čína otvorí svoje vlastné trhy, zdrží sa intelektuálneho pirátstva a vzdá sa malej časti ziskov, ktoré zarobila (držaných vo forme amerických dlhopisov) prostredníctvom manipulácie meny.
Hra s Trumpovou samoľúbosťou
Ak by to Trump urobil, mohol by tvrdiť, že on ako jediný americký prezident je schopný zabezpečiť reparácie za čínske ekonomické taktické útoky na americký priemysel. Po druhé, celkový dlh USA stúpa špirálovito nahor k 120 % HDP a úroky z dlhu teraz prevyšujú výdavky na obranu. Horšie je, že USA dosahujú tieto zradné úrovne v čase relatívneho mieru a prosperity, ak to porovnáme so zvyškom sveta. Čo sa stane, keď sa časy zmenia? Po tretie, mierny pokles ponuky amerického dlhu by mierne znížil úrokové sadzby, čo by ďalej podporilo hospodársky rast.
Samozrejme, tento návrh by upevnil čínsky pohľad na Američanov ako na barbarov stojacich pred bránou. Niet však pochýb, že obchodní poradcovia Si Ťin-pchinga už pripravujú vlastné ponuky – napríklad nákup amerických polovodičov, lietadiel Boeing alebo i toho posledného sójového klíčka v Severnej Dakote.
Navyše, ak sa Číňania tomuto návrhu posmievajú, Trump môže ponúknuť presvedčivú záložnú možnosť. Mohol by Si Ťin-pchingovi povedať, že namiesto úplného vymazania dlhopisov v hodnote 90 miliárd dolárov by sa tieto dlhopisy mohli odovzdať americkému ministerstvu financií, ktoré by potom poslalo do Pekingu dlhopis s nulovým kupónom na infraštruktúru v hodnote 45 miliárd dolárov. To by odštartovalo Trumpovu dlho očakávanú snahu o prestavbu amerických ciest, mostov a letísk.
Ak chce byť Trump obzvlášť prefíkaný, mohol by preliať 15 miliárd dolárov na stavbu svojho múru na južnej hranici USA. Čínsky krik by bolo počuť až do nebies, no kto by počúval? Prvé slovo by mali Američania.
© Project Syndicate 1995–2024
www.project-syndicate.org
Denník Pravda nadviazal spoluprácu s renomovanou organizáciou Project Syndicate, ktorá pôsobí vo viac než 150 štátoch sveta. PS publikuje analýzy, názory a komentáre svetoznámych akademikov, ekonómov, filozofov, politológov, štátnikov, vedcov, manažérov či laureátov Nobelovej ceny, čím vytvára unikátnu a vysoko rešpektovanú medzinárodnú sieť. Od júla si časť z nich budete môcť prečítať jeden- až dvakrát týždenne aj na stránkach Pravdy. Aj touto formou prispievame k skvalitneniu obsahu nášho denníka.