Aký dosah však bude mať zvolenie Donalda Trumpa na Blízky východ s neutíchajúcimi konfliktami? Tam sa totiž od minulého októbra naplno roztočila eskalačná špirála medzi Izraelom a arabskými militantnými hnutiami podporovanými Iránom.
Vnútropolitická situácia v Izraeli
Izrael už od januára minulého roka sužuje vnútropolitické napätie, ktorého prvotnou príčinou bola kontroverzná súdna reforma, ktorá vyhnala do izraelských ulíc státisíce nespokojných občanov. Protesty nadobudli nové momentum po bezprecedentnom útoku teroristického hnutia Hamas z októbra minulého roka. Hamas vtedy z Pásma Gazy napadol južný Izrael, pričom povraždil viac ako tisícdvesto Izraelčanov a ďalších viac ako dvesto odvliekol späť do Pásma Gazy.
Spoločným menovateľom týchto protestov je osoba premiéra Benjamina Netanjahua, ktorý je v očiach časti Izraelčanov symbolom záchrany národa, zatiaľ čo iní ho považujú za príčinu rozkolu v krajine. Navyše izraelská koalícia zložená z pravicových, ultraortodoxných a krajne pravicových strán je rozdelená v otázkach reakcie na bezpečnostné hrozby. Netanjahu tiež nedávno, v čase zúrivých bojov v Pásme Gazy a na juhu Libanonu, odvolal ministra obrany Joava Galanta, čo len zvýšilo napätie v krajine. Rozpoltenosť izraelskej spoločnosti potvrdzujú aj prieskumy verejnej mienky. Väčšina z nich prisudzuje viac mandátov opozičným stranám, ktoré vládli v Izraeli od júna 2021 do konca roku 2022, tie by však získali len veľmi tesnú väčšinu.
Rozpoltenosť izraelskej spoločnosti potvrdzujú aj prieskumy verejnej mienky. Väčšina z nich prisudzuje viac mandátov opozičným stranám, ktoré vládli v Izraeli od júna 2021 do konca roku 2022, tie by však získali len veľmi tesnú väčšinu.
Donald Trump počas svojej prvej administratívy presadzoval jasne proizraelskú politiku. Počas jeho prvého volebného obdobia uznal Golanské výšiny za súčasť Izraela, presunul americkú ambasádu z Tel Avivu do Jeruzalema (po tom, čo USA uznali Jeruzalem za hlavné mesto štátu Izrael) a zaslúžil sa o zlepšenie vzťahov medzi Izraelom a štátmi Arabského polostrova. To nakoniec viedlo k podpisu Abrahámovských dohôd, ktoré prvýkrát od roku 1994 normalizovali vzťahy Izraela s arabskými štátmi.
Trumpova politika tiež kládla dôraz na boj proti Iránu, ktorý sa za posledné desaťročie úspešne etabloval v Iraku, Sýrii a Libanone, kde jeho zástupné hnutie Hizballáh spoločne s Hamasom aktuálne predstavujú akési čelo celého protiizraelského hnutia. Trumpova tvrdá politika proti Iránu počas jeho prvej administratívy vyústila do atentátu na Kásima Sulejmáního, veliteľa elitnej jednotky Kuds Iránskych revolučných gárd.
Pokračovanie proizraelského kurzu
Počas tohtoročnej prezidentskej kampane v roku 2024 Trump potvrdil, že bude pokračovať v politike zameranej na podporu Izraela. To výrazne rezonovalo aj v izraelskej spoločnosti, ktorá podľa prieskumov verejnej mienky favorizovala na post budúceho prezidenta USA práve Trumpa. Ten by u izraelských voličov získal približne dvojtretinovú podporu oproti svojej súperke, demokratickej kandidátke Kamale Harrisovej.
Trump počas kampane viackrát zdôraznil, že ako americký prezident bude vo vzťahu k Izraelu a Blízkemu východu klásť dôraz na čo najrýchlejšie ukončenie konfliktov v tomto regióne. Podľa bývalého izraelského diplomata Alona Pinkasa Trump jasne povedal Netanjahuovi, že očakáva ukončenie vojny s Hamasom a Hizballáhom do 20. januára, keď sa ujme úradu. Správy podobného typu sa už v médiách objavili viackrát. Nemecká stanica Deutsche Welle dodáva, že už v apríli počas vzájomného rozhovoru Trump prízvukoval Netanjahuovi, že Izrael stráca „PR vojnu“ v Gaze a že ju musí rýchlo ukončiť.
Zatiaľ čo Trump verejne potvrdil, že povedal Netanjahuovi, aby Izrael rýchlo vyhral vojnu s Hamasom, zdroje potvrdili denníku The Times of Israel, že k tejto žiadosti bola pripojená aj časová os. Trump má teda eminentný záujem o ukončenie týchto konfliktov.
Na margo komplikovaných vzťahov s Iránom Trump v predvolebných vyhláseniach viackrát konštatoval, že jediné, o čo mu ide, je, aby Irán nezískal jadrové zbrane. Po nedávnom iránskom útoku na Izrael však boli jeho slová pomerne tvrdé, keď v reakcii na terajšieho prezidenta USA Joea Bidena povedal, že jeho odpoveď mala byť: „Najskôr zasiahnite (iránske) jadrové zariadenia a o zvyšok sa starajte neskôr.“ Trumpovo proizraelské smerovanie je podporované aj výberom jeho budúcich spolupracovníkov, ako je Mike Waltz, ktorý kritizoval Bidenovu administratívu za neochotu poskytnúť vojenskú pomoc Izraelu. Ako veľvyslanec v Izraeli bol navrhnutý Mike Huckabee, evanjelikálny protestant, ktorý má silné väzby na izraelské osady, a ktorý prirovnal teroristov z Hamasu k nacistom.
Na záver možno konštatovať, že najbližšie mesiace ukážu, či Trump dokáže naplniť svoje predvolebné sľuby a dosiahnuť rýchle ukončenie konfliktov na Blízkom východe.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.