"Make Europe Great Again“
Konečne na tlačovej konferencii stál Orbán po boku predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej a predsedu Európskej rady Charlesa Michela a mohol sumarizovať výsledky rokovania. Ak sa USA rozhodli urobiť Ameriku veľkou, jedinou európskou odpoveďou musí byť: urobiť Európu opäť veľkou (v skratke: „Make Europe Great Again“).
Štartérom k tomuto cieľu by mala byť Budapeštianska deklarácia o novom európskom pakte o konkurencieschopnosti. Opiera sa o dva riporty, ktoré si dali vypracovať európske inštitúcie bývalým talianskym premiérom Enricom Lettom v apríli t. r. a bývalým prezidentom ECB Mariom Draghim v septembri 2024, ale od ich ambicióznosti sa v mnohom vzdialili.
Draghi napríklad navrhol, aké opatrenia treba presadiť na zníženie cien energií, ktoré sú niekoľkonásobne vyššie ako v USA. Riešením by mohlo byť odraziť sa od cien energií vyrobených z obnoviteľných zdrojov, ktoré sú násobne nižšie ako napríklad z plynu či z iných fosílnych palív. Pakt o konkurencieschopnosti chce urobiť EÚ prvým klimaticky neutrálnym kontinentom na svete a hlási sa k energetickej suverenite, ktorá by zabezpečila cenovo dostupnú čistú energiu pre domácnosti a biznis. Staronová predsedníčka EK však ako spôsob znižovania cien energií na tlačovke uviedla nutnosť dohody s USA na zvýšenom nákupe LNG z USA.
Viacero nových členov EK prichádza zo sveta biznisu a môže jeho záujmy presadzovať na úkor európskych. Tzv. otáčacie dvere z biznisu do vlády a naopak, nie sú charakteristické iba pre USA, no i pre EÚ.
Všetci sa zhodujú na nevyhnutnosti investícií. „Investície, investície, investície“, je heslo, ak sa chce EÚ stať konkurencieschopnou. Do roku 2030 napríklad treba zvýšiť investície do výskumu a vývoja na 3 % HDP. Draghi navrhuje financovať investície aj zo spoločného európskeho dlhu, ako sa to podarilo pri Pláne obnovy a odolnosti. Dohoda na tom je však vo hviezdach a v pakte o konkurencieschopnosti nie je o tom ani zmienka.
Aká EÚ, taká komisia
Nová komisia pre druhé volebné obdobie pod vedením von der Leyenovej sa ujme moci 1. decembra. Blokovanie niekoľkých členov EK v Európskom parlamente sa skončilo vyhlásením troch politických frakcií: najsilnejšej Európskej ľudovej strany (EPP), frakcie socialistov a demokratov (S&D) a liberálov (Renew Europe), ktoré by malo zaručiť, že EPP sa v priebehu nasledujúcich rokov nespolčí s krajnou pravicou a bude spolupracovať s dvoma ostatnými signatármi. Bola to podmienka na dohodu o zložení EK.
A čo môžeme čakať od novej komisie? Ako sa osvedčí, ukáže čas, no už dnes vieme, že nielen svojím zložením, ale aj očakávanými konfliktmi bude kópiou dnešnej EÚ. Prevaha členov zo stredopravej EPP (14 členov komisie spomedzi 27), s talianskym podpredsedom z radov krajnej pravice a s komisárom reprezentujúcim orbánovské hodnoty odráža znepokojujúce výsledky májových európskych volieb. Mimovládna organizácia so sídlom v Bruseli s vtipným akronymom CEO, ktorý je v podnikateľskej praxi označením generálneho riaditeľa (v anglickom jazyku Chief Executive Officer) a v tomto prípade predstavuje Corporate Europe Observatory, snažiaca sa oslabiť neprimeraný tlak veľkého biznisu na Európsku komisiu a Európsky parlament, vystavila novej komisii prvú nelichotivú známku: vážne riziko konfliktu záujmov.
Viacero nových členov EK prichádza zo sveta biznisu a môže jeho záujmy presadzovať na úkor európskych. Tzv. otáčacie dvere z biznisu do vlády a naopak, teda: buď predstavitelia biznisu zasadnú na vládne stoličky, alebo naopak, odchádzajúci členovia vlád zakotvia na vysokých funkciách v biznise, nie sú charakteristické len pre administratívu USA, no žiaľ, i pre Európsku komisiu. Pripomeňme si napríklad, že dvojnásobný predseda EK J. M. Barroso po odchode z funkcie zakotvil v Goldman Sachs.
Podaktorí noví členovia čelili rôznym obvineniam či parlamentným vyšetrovaniam, nemajú najlepšiu reputáciu v boji proti klimatickým zmenám či v boji s daňovými únikmi, lebo sa vraj zaplietli i do neslávnej kauzy Pandora Papers. Grécky komisár, hoci člen Nea Demokratia, t. j. konzervatívnej strany, mal podľa CEO dobré vzťahy s neonacistickou stranou Zlatý úsvit. Portfóliá jednotlivých členov novej EK občas vzbudzujú otázniky či dokonca úsmev, ako napríklad v prípade komisára pre zdravie a blahobyt zvierat.
Pred európskymi voľbami sa EÚ opätovne prihlásila k Európskemu pilieru sociálnych práv. Lenže v novej EK nikto túto agendu nemá vo svojom portfóliu. Ak sa obmedzíme na komisie, počnúc Jacquom Delorsom, aj každá po ňom, Santerova, Prodiho, dvakrát Barrosova, Junckerova a dokonca i prvá Ursuly von der Leyenovej, mala komisára/ku pre sociálne záležitosti a prácu. Toto je prvá EK, kde agenda v takejto koncentrovanej podobe komisára/ku nemá. Kyvadlo sa posúva doprava – a to neveští nič dobré.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.