V roku 1835 Alexis de Tocqueville vo svojej knihe Demokracia v Amerike varoval pred hrozbou, ktorú veľké peniaze predstavujú pre americký systém vládnutia. Tocqueville v obavách pred vplyvom oligarchov a plutokratov napísal: „Povrch americkej spoločnosti je pokrytý vrstvou demokracie, spod ktorej niekedy vykúkajú staré aristokratické farby.“
Dnes svoje finančné zdroje na ovplyvňovanie volieb a tvorbu politiky využíva trieda miliardárov. Konsoliduje väčšiu moc na úkor veľkej väčšiny bežných občanov, prehlbuje majetkovú nerovnosť a oslabuje dôveru Američanov v národné inštitúcie. Stavidlá otvorila kauza Zjednotení občania verzus Federálna volebná komisia (Citizens United versus Federal Election Commission, 2010), v ktorej Najvyšší súd zrušil obmedzenia financovania kampane, čo umožnilo korporáciám a iným vonkajším skupinám „míňať neobmedzené sumy“ na voľby. Výdavky na kampane odvtedy prudko vzrástli, pričom politické akčné výbory PAC vyzbierali tento rok takmer 4,3 miliardy dolárov, v porovnaní s 89 miliónmi dolárov v roku 2010.
Taktika zlyhala
Lenže tentoraz obrovské množstvo peňazí, ktoré sa nalialo do pretekov v roku 2024, nemalo rozhodujúci vplyv na výsledok. Trump bol znovuzvolený napriek tomu, že ho Harrisová finančne predstihla, a záujmové skupiny a darcovia Republikánskej strany zaznamenali pozoruhodnú návratnosť investícií. Okrem zisku prezidentského úradu si republikáni udržali aj väčšinu v Snemovni reprezentantov a získali späť Senát, čím dali strane plnú kontrolu nad zákonodarnou a výkonnou mocou.
K Trumpovmu výraznému víťazstvu prispelo mnoho faktorov. Republikánsky kandidát zmietol všetkých sedem vysoko kolísavých štátov (swing states). Na začiatku, keď pendloval medzi súdnymi sieňami a zastávkami kampane, bola základňa jeho konzervatívnej podpory zdanlivo neotrasiteľná. Trump dosiahol pre Republikánsku stranu nové rekordy, oslovil odbory, ktoré sa historicky prikláňali k demokratom, a udržali ho konkurencieschopným v kľúčových „swingových“ štátoch. Prilákal viac černošských a latinskoamerických voličov než ktorýkoľvek iný prezidentský kandidát Republikánskej strany v modernej histórii.
K prehlbujúcej sa priepasti medzi bohatými a chudobnými nepochybne prispel rastúci vplyv bohatých jednotlivcov a skupín na volebný proces a tvorbu politiky.
Napriek schopnosti získavať finančné prostriedky čelila Harrisová silným politickým protitlakom. V neposlednom rade aj neobľúbenosti prezidenta Joea Bidena. Mnohí voliči považovali voľby za referendum o „bidenomike“, ktorú spájali s vysokou infláciou, krízou životných nákladov a eróziou kúpnej sily domácností. Aj keď Federálny rezervný systém USA znížil infláciu bez toho, aby spustil hospodársku recesiu (reálny ročný HDP vzrástol v treťom štvrťroku 2024 o 2,8 %, čo je nad dlhodobým tempom rastu, a miera nezamestnanosti zostala na historicky nízkej úrovni), Demokrati zaplatili politickú cenu za to, čo Trump nazval „inflačnou daňou Kamaly Harrisovej“.
Najväčšia priepasť od občianskej vojny
Voliči cítili nostalgiu za ekonomikou za prvej Trumpovej vlády. Reálny priemerný hodinový zárobok vzrástol počas Trumpovho prezidentovania o 6,4 % v porovnaní s iba 1,4 % počas Bidenovej funkcie. Údaje z Federálnej rezervnej banky v Atlante ukazujú, že podiel príjmu domácností potrebný na náklady na bývanie za Trumpa klesol a za Bidena sa zvýšil takmer o 50 %. Samozrejme, mnohí zabudli, že Trump zdedil po Barackovi Obamovi silnú ekonomiku s najdlhším zaznamenaným stúpaním zamestnanosti.
Trump do súťaže vstúpil s náskokom aj v niekoľkých otázkach: Inflácia, imigrácia a kriminalita. Po mesiacoch kampane mal Trump v týždňoch pred voľbami stále náskok vo všetkých troch doménach. Podľa prieskumu YouGov z konca októbra si 49 % Američanov myslelo, že Trump by v otázke imigrácie vykonal lepšiu prácu, v porovnaní s 35 % pre Harrisovú. V septembrovom prieskume Gallupovho inštitútu mal bývalý prezident deväťbodový náskok pred viceprezidentkou v otázke, kto by bol lepším správcom ekonomiky. Voliči zároveň viac dôverovali Trumpovej schopnosti zvládnuť vojnu medzi Ruskom a Ukrajinou a vojnu v Gaze, pričom 70 % sa domnievalo, že má skúsenosti so zahraničnou politikou.
To však neznevažuje vplyv ultrabohatých darcov. Trump sa vracia do Bieleho domu v čase, keď sú USA hlboko rozdelené a veľmi nerovné, viac ako kedykoľvek od éry po občianskej vojne v 19. storočí. K prehlbujúcej sa priepasti medzi bohatými a chudobnými nepochybne prispel rastúci vplyv bohatých jednotlivcov a skupín na volebný proces a tvorbu politiky. Bohatstvo najbohatšieho jedného percenta amerických domácností vzrástlo v posledných 60 rokoch na percentilových grafoch z 36-násobne na 71-násobne a už prevyšuje bohatstvo 60 % domácností strednej triedy.
Ako zachrániť americký sen?
Ekonomické a politické nerovnosti spolu úzko súvisia. Prudký vplyv extrémne bohatej menšiny spôsobil, že väčšina Američanov zostala chudobná a bez hlasu. To podnecuje triednu nespokojnosť. Preklenúť túto priepasť si môže vyžadovať prelomenie reťazí, ktoré tvorcov politík po desaťročia viažu na triedu darcov, a uskutočnenie demokratického posunu smerom k zodpovednosti a inkluzívnejším politikám. Tie posilňujú individuálnu zodpovednosť, rozširujú ekonomické príležitosti a zlepšujú distribúciu príjmov. Len takéto politiky oživia americký sen a podporia sociálnu súdržnosť, a to oveľa viac ako vzostupná ekonomická mobilita.
Budúcnosť našej demokracie a spoločnej prosperity závisí od krokov, ktoré nadchádzajúce administratívy musia podniknúť, aby znovu vybudovali dôveru v inštitúcie a spravodlivejšie rozdelili politickú a ekonomickú moc. Ako povedal bývalý sudca Najvyššieho súdu USA Louis Brandeis: „Musíme sa rozhodnúť. Môžeme mať demokraciu alebo môžeme mať bohatstvo sústredené v rukách niekoľkých. Nemôžeme mať oboje."
© Project Syndicate 1995–2024
www.project-syndicate.org
Denník Pravda nadviazal spoluprácu s renomovanou organizáciou Project Syndicate, ktorá pôsobí vo viac než 150 štátoch sveta. PS publikuje analýzy, názory a komentáre svetoznámych akademikov, ekonómov, filozofov, politológov, štátnikov, vedcov, manažérov či laureátov Nobelovej ceny, čím vytvára unikátnu a vysoko rešpektovanú medzinárodnú sieť. Od júla si časť z nich budete môcť prečítať jeden- až dvakrát týždenne aj na stránkach Pravdy. Aj touto formou prispievame k skvalitneniu obsahu nášho denníka.