Pre mňa je odpoveď jasná: štyridsať rokov neoliberalizmu spôsobilo v USA bezprecedentnú nerovnosť, stagnáciu v strede príjmového spektra (s najhoršími dôsledkami pre najchudobnejších) a klesajúcu priemernú dĺžku života (zvýraznenú rastúcimi „úmrtiami zo zúfalstva“). Americký sen sa triešti, a hoci sa prezident Joe Biden a viceprezidentka Kamala Harrisová dištancovali od neoliberalizmu prijatím priemyselnej politiky, ako predstavitelia mainstreamového establishmentu zostali spojení s jeho odkazom.
Americká tragédia
Rozhodla momentálna ekonomika, no mesačné ukazovatele zamestnanosti a inflácie je potrebné chápať v širšom historickom kontexte. Ako zdôraznila Bidenova administratíva v predvečer volieb, ekonomika pôsobí pevne, najmä v porovnaní s ostatnými krajinami G7. Ale to nestačilo. Američania nezabudli, že demokrati uvoľnili finančný sektor (Clinton), potom zachraňovali banky pred bankrotom, zatiaľ čo náklady znášali vlastníci bytov a robotníci, ktorí prišli o prácu počas veľkej krízy (Obama). Navyše to bol Clinton, kto rozpútal globalizáciu, veriac, že znižovanie daní pre bohatých bude v konečnom dôsledku prínosom pre všetkých. Jediný skutočný rozdiel medzi demokratmi a republikánmi v tomto smere je v tom, že demokrati deklamovali, že vraj „cítia bolesť tých, ktorí strácajú“.
Pre demokratov by to malo byť jasné posolstvo: zanechajte neoliberalizmus a vráťte sa k progresívnym koreňom v prezidentských funkciách Franklina D. Roosevelta a Lyndona B. Johnsona.
Tragédiou je, že Američania podľa všetkého viac ako za čokoľvek iné volili za narušenie tohto stavu. Desiatky miliónov ľudí prenasledovaných ekonomickou neistotou a strašidlom klesajúcej sociálnej mobility volili Trumpa preto, aby „ukázali establishmentu“, a pretože mnohí veria, že za nimi stojí.
Ale nestojí. Trumpovo prvé volebné obdobie a jeho predvolebná kampaň v roku 2024 jasne ukázali, že nemá v úmysle uzákoniť typ politík, ktoré bežní Američania potrebujú. Uprednostňuje zníženie daní pre miliardárov a korporácie; ukončenie zákona o dostupnej starostlivosti (Obamacare); a rozsiahle clá, ktoré sú v skutočnosti daňou pre spotrebiteľov a podniky. S najväčšou pravdepodobnosťou budú tarify prešpikované skorumpovanými výnimkami kúpenými z príspevkov na kampaň. V každom prípade určite vyvolajú odvetné opatrenia a stratu pracovných miest.
Trump vytvorí obrovské rozpočtové deficity, čo povedie k vysokým úrokovým sadzbám a menším investíciám do budúcnosti USA. Ak spolu s republikánmi v Kongrese dodrží zrušenie zákona o znižovaní inflácie (ktorý obsahuje ustanovenia na zníženie cien liekov na predpis) a Obamacare, Američania budú mať horší prístup k lekárskej starostlivosti a vyššie náklady.
Trumponomika nie je riešenie
To všetko je horšie ako neoliberalizmus. Ten sa prinajmenšom pokúšal podporovať konkurencieschopné, neskreslené trhy. „Trumponomika“ je náhradný kapitalizmus, riadený mocnými pre mocných podľa zásady, že peniaze sú nadovšetko. Američania očividne stratili dôveru v inštitúcie, ako aj vieru, že vláda bude pre nich pracovať. Je to predvídateľný výsledok 45 rokov republikánskej (a neoliberálnej demokratickej) kampane. Tá sa začala slávnym vtipom Ronalda Reagana, že „najstrašidelnejšie slová v anglickom jazyku sú obsiahnuté vo vete: „Som z vlády a som tu, aby som vám pomáhal.“
Veľkú úlohu vo víťazstve Trumpa zohrali aj kultúrne vojny. Jeho kampaň úspešne presadila posolstvo, že demokrati sú posadnutí rodom, rasou a inými podobnými problémami v čase, keď sa väčšina Američanov usiluje prežiť. Mnohí voliči dospeli k záveru, že Trump zvráti alebo aspoň spomalí tempo zavádzajúcich zmien, ktoré spochybňujú dlho zavedené spoločenské hierarchie a úlohy.
Ako nacionalisti všade, aj Trump v USA obviňuje z problémov krajiny vonkajšie sily, od imigrácie až po „neférový“ obchod. No hoci je pravda, že ani jeden z týchto problémov nebol zvládnutý dobre, ním navrhované riešenia by boli pre ekonomiku a svet doslova katastrofálne. Do akej miery to jeho voliči pochopili, nie je jasné. Zdá sa, že väčšina podľahla politickému divadlu. Chceli vyslať správu o nespokojnosti, a to sa podarilo.
Pre demokratov by to malo byť jasné posolstvo: zanechajte neoliberalizmus a vráťte sa k progresívnym koreňom v prezidentských funkciách Franklina D. Roosevelta a Lyndona B. Johnsona. Strana potrebuje poskytnúť novú víziu spoločnosti, takej, ktorá ponúka vzdelanie a príležitosti pre všetkých; kde trhy súťažia o výrobu lepších produktov, ktoré zvyšujú životnú úroveň, a nie v tom, aby zdokonaľovali spôsoby, ako čo najviac vykorisťovať pracujúcich, zákazníkov a životné prostredie; kde si uvedomujeme, že sme sa posunuli z priemyselného veku do ekonomiky orientovanej na služby, znalosti, inovácie a starostlivosť. Nová ekonomika potrebuje nové pravidlá a nové vládne úlohy.
Medzi novou víziou a zlepšeniami, ktoré ponúkla Harrisovej kampaň (trochu viac peňazí na vzdelávanie, trochu pomoci pri kúpe prvého bývania…) je veľký rozdiel. Sformulovať zásadný program nebude jednoduché a jeho implementácia bude ešte ťažšia. Ale od toho, či sa to podarí, závisí budúcnosť USA.
© Project Syndicate 1995–2024
www.project-syndicate.org
Denník Pravda nadviazal spoluprácu s renomovanou organizáciou Project Syndicate, ktorá pôsobí vo viac než 150 štátoch sveta. PS publikuje analýzy, názory a komentáre svetoznámych akademikov, ekonómov, filozofov, politológov, štátnikov, vedcov, manažérov či laureátov Nobelovej ceny, čím vytvára unikátnu a vysoko rešpektovanú medzinárodnú sieť. Od júla si časť z nich budete môcť prečítať jeden- až dvakrát týždenne aj na stránkach Pravdy. Aj touto formou prispievame k skvalitneniu obsahu nášho denníka.