Každá politická zmena prebieha na poli ideológie: ako prechod na niečo, čo bolo dovtedy nemysliteľné, nehorázne alebo niečo, čo určite „položí ekonomiku“. Dnes to už vnímame ako štandardné výdobytky. Žili by sme v demokracii a mali osemhodinový pracovný čas či nebodaj dovolenku (kto si len dovolil taký rozmar požadovať?), keby za ne postávalo na námestí a pred fabrikou len pár znechutených ľudí, ktorí sa medzi sebou demotivujú vierou, že nikdy nič nezmenia? Veď slobodné voľby s veľkým výberom budú aj tak pre všetkých veľmi zložité?
Ideológia dneška sa zakladá na viere, že svetoví miliardári si svoj nepredstaviteľný a nemorálny majetok zaslúžia, lebo pracujú miliónkrát tvrdšie ako iní. Vraj sa základné piliere ekonomiky zrútia, ak zavedieme čo i len troška progresívnejšie dane smerom k najbohatším. Čo by si našich horných desaťtisíc po vyššom zdanení počalo? Nemôžeme viac zdaniť ani zisky korporácií. Čo ak nám odídu? Znížili sme pre istotu aj dane z dividend, veď ako by držitelia akcií utiahli „zderskú“ desaťpercentnú daň?
Zdaňovanie majetku svetových miliardárov, ako to navrhujú poprední ekonómovia, G20, europoslanci a v referende i štvrť milióna Európanov, je iba omrvinkou spravodlivosti. Najbohatší ľudia planéty priemerne platia 0,3 % dane.
Rokmi sme masírovaní bludom, podľa ktorého bohatstvo od najbohatších preteká medzi nás ostatných, ktorí im zaň môžeme ďakovať. Firmy vďaka nižším daniam viacej investujú a vo finále bohatneme všetci. Až na to, že to nie je pravda. Štúdie, a priznal to aj Medzinárodný menový fond, roky dokazujú, že znižovanie daní najbohatším v skutočnosti vedie jedine k ich vlastnému zbohatnutiu. Iba medzi rokmi 2022 – 2023, za veľkej inflácie, sa najväčším svetovým firmám zisky zdvojnásobili. Zvýšili následne mzdy zamestnancom? Investovali do nových projektov? Nie, 84 % z nadmerného zisku, to jest 250 miliárd eur, vyplatili akcionárom. Bohatnú len bohatí.
Zdaňovanie majetku svetových miliardárov, ako to navrhujú poprední ekonómovia, G20, europoslanci a v referende i štvrť milióna Európanov, je iba omrvinkou spravodlivosti. Najbohatší ľudia planéty priemerne platia 0,3 % dane. Už len táto donebavolajúca nespravodlivosť, že práca, mzda zamestnanca, je v podstate najvyššie zdanenou formou získavania živobytia, by mala všetkých zdvíhať zo stoličiek. Prečo by dividendy nemali byť zdanené sadzbou 25 %, ako je horná hranica zdanenia príjmu?
Prečo by svetoví miliardári mali z majetku platiť skromných 5 %, ako navrhuje G20, a nie rovno 20 % alebo ešte viac, progresívnejšie podľa bohatstva? Ako veľmi to zabolí človeka ako Jeff Bezos s majetkom 220 miliárd dolárov? Alebo známych najbohatších Slovákov, napríklad Tomáša Chreneka či Jaroslava Haščáka s mnohomiliónovými ziskami z nášho kolabujúceho zdravotníctva?
Aj o dorovnávacej dani, ktorú Pavelka v článku spomína, jednotnej svetovej dani zo ziskov korporácií na úrovni 15 %, sa hovorilo ako o nesplniteľnom sne, prípadne jej veštili, že „položí ekonomiku“. A dnes sme tu, ekonomika sa nezložila a daň všetky štáty prijali. Neexistuje logický dôvod – okrem sebeckého záujmu donorov politických strán – prečo by nešlo zaviesť vyššie dane z majetkov, zo ziskov, z dividend najziskovejších ľudí.
Daň z bohatstva miliardárov by mala byť vlajkovou loďou sociálnej demokracie a pilierom tzv. konsolidácie rozpočtu. Rovnako ako požiadavkou občianskej spoločnosti, keď nie vlády, tak opozície, odbornej verejnosti, ľudí. Vždy je a bolo politicky možné to, za čo sa postaví dostatočný počet ľudí, ktorí sa spoja, niečo požadujú, za niečo bojujú a čo politicky presadia.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.