Uprostred mätúcej zmesi humbugu a skutočných technologických zázrakov sa predháňajú podnikatelia, vedci a ďalší odborníci. Prinajmenšom prezrádzajú, že na zložité problémy uprednostňujú technologické riešenia. Presviedčajú nás, že zásluhou technologického pokroku budeme zdravší, bohatší aj múdrejší. „Ukážte nám veľký svetový problém,“ píše doyen Silicon Valley Marc Andreesen v Manifeste technologického optimizmu, „a my vynájdeme technológiu, ktorá ho vyrieši.“
Čím menej vieme, tým viac veríme
Ako však uvádzame v našej knihe Ako premýšľať o pokroku (How to Think About Progress), tento postoj je silne ovplyvnený tým, čomu my hovoríme „zaujatosť horizontu“. Je to sklon veriť, že čokoľvek, čo si odborníci predstavia ako technologické riešenie, je bezprostredne na dosah. Za tento optimizmus vďačíme minulým úspechom technológie: vyhubeniu kiahní, pristátiu človeka na Mesiaci, vytvoreniu strojov, ktoré prekonajú šachových veľmajstrov a rádiológov.
Ale kým tieto výdobytky natrvalo zostávajú v našej kolektívnej pamäti a poskytujú silné induktívne dôkazy o sile ľudskej vynaliezavosti, zabúdame (alebo nehľadíme) na všetky obdobia, keď technológia sľubovala vyriešiť nejaký problém, no nevyriešila ho. Rovnako ako dejiny píšu víťazi, aj príbeh o technologickom pokroku obsahuje najmä objavy, ktoré mali úspech, a preto vyvolávajú dojem, že technologický človek dosiahne dôsledne všetko, čo si zaumieni.
Zaujatosť horizontu sa týka nás všetkých. Najďalej však ide u tých, ktorí majú dostatok odborných znalostí, aby hlavne dokázali ponúknuť vedecké a technologické riešenia veľkých výziev – najmä vtedy, ak nám chcú niečo predať. Nebezpečenstvo spočíva v presvedčení, že dokážeme predvídať každý najmenší krok potrebný na dosiahnutie ambiciózneho cieľa, akým je „vyliečenie“ rakoviny či kolonizácia Marsu. Takéto „poznanie“ vzbudzuje dôveru v rečníka, rovnako ako vzbudzuje nádej v laickom poslucháčovi.
Navyše, jedna vec je sľubovať turistické výlety na Mars a druhá je tvrdiť, že vynájdete stroj na cestovanie v čase. Prvá ambícia sa prinajmenšom zdá uskutočniteľná, a to viac než stačí, aby sa s ňou stotožnil každý optimista. Samotná možnosť môže byť veľkou silou pri predpovedaní a rozhodovaní; zvyčajne totiž nedokážeme rozpoznať, že náš zmysel pre možnosti sa rozširuje úmerne s nevedomosťou. Čím menej vieme o biológii alebo o vesmírnom cestovaní, tým viac veríme, že v týchto oblastiach sa dá veľa dosiahnuť. „Pokiaľ je nám známe“, výskum zameraný na boj proti starnutiu môže skutočne umožniť ľuďom, ktorí sú dnes nažive, žiť stovky rokov.
Rovnako ako dejiny píšu víťazi, aj príbeh o technologickom pokroku obsahuje najmä objavy, ktoré mali úspech, a preto vyvolávajú dojem, že technologický človek dosiahne dôsledne všetko, čo si zaumieni.
Toto je slepé miesto, ktoré bombastickí umelci zo Silicon Valley radi využívajú, najmä po prelomových momentoch, ako je spustenie ChatGPT alebo úspech mRNA vakcín proti COVID-19. Práve pri takýchto príležitostiach sa zahľadíme na horizont, uvedomíme si alebo prehodnotíme svoje ambície. Žeby veda ukrytá za vakcínami dokázala ponúknuť aj „liek“ na rakovinu? Veď predsa aj odborníci hovoria: „Pokiaľ je nám známe“, najnovší pokrok by mohol rýchlo viesť k X, Y a Z,“ a to už je legitímny dôvod vzrušiť laickú verejnosť!
Lenže toto je jednoduchý spôsob myslenia: keďže môžeme o neskorších fázach sekvencie potrebnej na dosiahnutie očakávaného cieľa len špekulovať, máme povolenie nebrať na vedomie chaotické nepredvídateľné udalosti, ktoré sú počas výskumu aj vývoja nevyhnutné. Podľahnúc zaujatosti horizontov môžeme povedať napríklad aj: „Všetko, čo potrebujeme urobiť na riešenie klimatických zmien, je zintenzívniť výskum a vývoj technológií na zachytávanie uhlíka. A to dovtedy, kým nenájdeme spôsob, ako ich urobiť cenovo dostupnými a životaschopnými vo veľkom meradle.“ Takže práve preto, že ešte vôbec nevieme, aký konkrétny technický a vedecký pokrok si to vyžaduje, dokážeme to podať ako reálne uskutočniteľné.
Arogancia a morálny hazard
Je to lepšie, ako si pripustiť, že problém môže zostať celkom mimo našej kontroly. Alebo aspoň dlhšie, ako očakávame. Napriek tomu by sme ale mali pokušeniu odolať. To, že skreslený horizont pretrváva, znamená, že existuje racionálny aj etický dôvod udržiavať si voči technológiám realistický skepticizmus. Priveľa sebadôvery môže spôsobiť morálny hazard. Lebo veď prečo sa obávať emisií uhlíka, ak predpokladáme, že nakoniec bude na zvrátenie zmeny klímy aj tak nasadený nejaký priamy zachytávač vzduchu alebo dáky nanobot požierajúci uhlík?
Navyše by sme sa mali mať na pozore pred psychologickým sklonom, ktorý nás vedie k systematickému preceňovaniu našich schopnosti riešiť veľké, generačné problémy s technológiou. Ako bibliograf sci-fi I. F. Clarke vyjadril už takmer pred 50 rokmi, prechovávame „večnú túžbu, aby bola sila človeka nad prírodou vždy taká okamžitá a absolútna, ako je jeho vôľa“. Vďaka modernosti je jednoduché a zároveň vzrušujúce predstaviť si technologické riešenia, ktoré sa objavia z ničoho nič. Ale hoci dobre vieme, že by sme na tieto očakávania nemali všetko staviť, je až priveľmi lákavé predstaviť si riešenia, vďaka ktorým by problémy ako zmena klímy, pandémie či rakovina jednoducho – zmizli.
Táto tendencia môže brzdiť našu schopnosť vnútorne sa pripraviť na neistú budúcnosť. Správna príprava si vyžaduje nespoliehať sa na veľmi zaujatú vzorku minulých skúseností. Keď čelíme veľkým globálnym problémom, musíme sa vyhnúť tomu, aby sme sa správali ako hazardní hráči – tí si pamätajú len tie vzácne príležitosti, keď sa im niečo podarilo, a nie oveľa početnejšie prípady, keď prišli o veľké peniaze.
Iste, skreslenie horizontu neznamená, že technologické riešenia civilizačných problémov sa naozaj neobjavia. Možno nejaký osamelý génius zajtra vyrieši rakovinu aj klimatické zmeny, a sfalšuje pesimistické tvrdenia o budúcnosti. Ale to, aké by mali byť naše racionálne očakávania, zostáva naďalej platné. Ak totiž oznámite, že ste si práve kúpili žreb do lotérie a súčasne s tým plánujete kúpu kaštieľa, ktorý si nemôžete dovoliť, nikto vás za váš finančný úsudok nepochváli. Ani v prípade, že v lotérii vyhráte.
© Project Syndicate 1995–2024
www.project-syndicate.org
Denník Pravda nadviazal spoluprácu s renomovanou organizáciou Project Syndicate, ktorá pôsobí vo viac než 150 štátoch sveta. PS publikuje analýzy, názory a komentáre svetoznámych akademikov, ekonómov, filozofov, politológov, štátnikov, vedcov, manažérov či laureátov Nobelovej ceny, čím vytvára unikátnu a vysoko rešpektovanú medzinárodnú sieť. Od júla si časť z nich budete môcť prečítať jeden- až dvakrát týždenne aj na stránkach Pravdy. Aj touto formou prispievame k skvalitneniu obsahu nášho denníka.