V prognózach pre roky 2015–2016 vystupujú zdroje z plánu obnovy ako jediný významný motor ekonomiky. Tieto zdroje navýšia tvorbu fixného kapitálu, čo je na prvý dojem bezproblémový pozitívny jav. Tvorba fixného kapitálu odráža tempo investovania a hovorí veľa o budúcich možnostiach rastu ekonomiky a dobiehania úrovne najvyspelejších. Pri spätnom pohľade na posledné desaťročie je zjavné, že vysoké tempo rastu tvorby kapitálu sa vyskytuje takmer výlučne v rokoch, keď sa masívne dočerpávajú eurofondy.
Bez európskych peňazí stagnácia
Tak to bolo v rokoch 2015 a 2023. A má sa opakovať pri infúzii z plánu obnovy. V iných obdobiach sú tie čísla nepresvedčivé (ako aj v roku 2024, keď sa predpokladá záporné číslo alebo blízke nule).
A tak dlhodobo klesá miera investovania (podiel tvorby kapitálu na HDP). To je problém: pre dobiehanie vyspelejších ekonomík je potrebné mať vysokú mieru investovania – vyššiu ako v dobiehaných vyspelých ekonomikách. A to sa nedeje. Očakávaný slabý výsledok dynamiky tvorby kapitálu (pokles o 0,3 % podľa IFP) v roku 2024 je ďalším prejavom mimoriadne nestabilného, od „eurofondových“ výkyvov veľmi závislého procesu investovania. V roku 2025 sa to má preklopiť do opačnej polohy: procesy investovania v SR pripomínajú príliš rozkývané kyvadlo podľa toho, či je „eurofondový“ rok, alebo práve nie je.
Konsolidáciou „chladenú“ ekonomiku nedokáže v najbližšej dobe podporiť spotreba domácností, zamestnanosť nemá z čoho rásť a barličkou je zatiaľ iba omieľaný plán obnovy.
Investičná aktivita z vlastných zdrojov je slabá, to sa môže vypomstiť o niekoľko rokov po skončení infúzie z plánu obnovy. Podľa prognóz IFP alebo NBS to vyzerá, že ak by sa v budúcich dvoch rokoch infúzia prostriedkov z plánu obnovy nekonala, asi by ekonomika nerástla. A to sa počíta s plným využitím balíka z plánu obnovy. No plné využitie nie je v súlade s našimi tradíciami…
Dobiehanie špičky sa znovu odkladá
Pri pohľade na prognózovaný plazivý rast našej ekonomiky v horizonte do roku 2028 vyvstáva otázka, ako sa konečne podarí obnoviť doťahovanie sa k úrovni najvyspelejších ekonomík. V tomto sa nám nedarí už viac ako desaťročie. Niekoľko rokov to mohlo byť zľahčované tým, že tento problém mala veľká časť krajín v strednej a vo východnej Európe. Ale tento argument dnes už neprejde: väčšina ostatných podobne postihnutých ekonomík už obnovila dobiehanie. Slovensko nie. A keď porovnáme prognózované tempá rastu EÚ s tými našimi, nepôsobí to ani naďalej ako scenár viditeľného dobiehania špičky.
Európska komisia predpovedá pre EÚ tempá rastu v najbližších rokoch okolo 1,5 až 2 % (čo zodpovedá dlhodobým tendenciám). IFP pre Slovensko predpovedá do roku 2028 hodnoty okolo 1 až 2,4 %. Primalý rozdiel.
Konsolidáciou „chladenú“ ekonomiku nevie v najbližšej dobe podporiť spotreba domácností (zvýšenie DPH skôr podporuje nákupy ešte v tomto roku, o to slabšie budú v ďalšom), zamestnanosť nemá z čoho rásť (vhodnej voľnej pracovnej sily je pramálo) a barličkou je zatiaľ iba omieľaný plán obnovy.
Slabá náplasť: regionálne rozdiely vo výkonnosti sa zmenšili
Trochu paradoxne v slovenskom rastovom marazme vyznieva málo známa informácia, že sa po dlhom čase zmenšili priepastné regionálne rozdiely. Pri úzkom pohľade to vyzerá ako jedna z mála optimistických správ týkajúcich sa zmien ekonomickej úrovne. Regionálne rozdiely v ekonomickej úrovni boli dlhodobo priam dramaticky veľké. Je možné, že štatistika ich zveličuje: nadhodnocuje výkony regiónu hlavného mesta a podhodnocuje aktivitu v regiónoch. Musíme pripustiť, že skutočné diferencie môžu byť aj trochu menšie. Podstatu problému to zásadne nemení.
Prognózované čísla stále hovoria o „prispatej“ ekonomike, ktorej chýba impulz či už zvonka, alebo ešte lepšie, zvnútra.
Zaujímavé je, že v období, keď ekonomika poľavila v dobiehaní špičky, sa zmiernili rozdiely. Náskok Bratislavského kraja pred ostatnými sa zmenšil, pozícia tých slabších krajov (PR, KE, BB) sa oproti tým najsilnejším (BA, TT, ZA) zlepšila, hádam prvýkrát v histórii.
Ale toto nie je tá zmena, akú nám treba. Slabšie kraje sa nedotiahli k silnejším tým, že by sa zlepšila ich pozícia. Rozdiely sa zmenšili preto, lebo sa zhoršila pozícia tých najsilnejších. Ukážka na číslach: Prešovský kraj dosahoval v roku 2011 úroveň 44 % priemeru EÚ v HDP na obyvateľa (v parite kúpnej sily). Posledný údaj z roku 2022 je zase 44 % priemeru EÚ. Ale medzitým sa Bratislavský kraj zosunul z vesmírnych 193 % priemeru únie na 148 %. Preto sa úrovne slabých a silných krajov zblížili. Ale chceme, aby sa zblížili inak: zlepšením pozície slabších.
Prognózované čísla stále hovoria o „prispatej“ ekonomike, ktorej chýba impulz či už zvonka, alebo ešte lepšie, zvnútra. A stále nie je na programe zlepšenie podnikateľského prostredia, ktoré by provokovalo k vyššej aktivite. „Chladivá“ konsolidácia bez vtipného provokujúceho momentu pre rozvoj, politické dusno s dosahom na dôveru v spoločnosti, potácanie sa dôležitých partnerov v EÚ – to je mix ideálny pre ďalšie nepresvedčivé výkony.